Divadlo Husa na provázku, 25. 11. 2025
Jiřího Stivína, fenomenálneho skladateľa, kapelníka, multiinštrumentalistu, priekopníka československej beatovej hudby a freejazzu netreba detailne predstavovať. Arzenál jeho hudobných nástrojov zahŕňa všemožné flauty, píšťaly, saxofóny a iné nástroje, z ktorých sa dajú pri troche snahy a fantázie vyludzovať zaujímavé zvuky. Z jeho pestrej a početnej diskografie nemožno opomenúť napríklad famózny album Zvěrokruh zo 70. rokov a dvojalbum Výlety z 80. rokov, ktorý nahral v duu so švajčiarskym perkusionistom Pierrom Favrom. Samozrejme pozoruhodných albumov vydal viac, no tieto považujem za mimoriadne, možno aj tým, že boli veľmi originálne a v mladosti formovali môj hudobný vkus.
Na JazzFestBrno závítal Stivín so zostavou v zložení: Veronika Vítová – spev, Ian Mikyska – gitara, Zdeněk Wimpy Tichota (Framus 5, L. Andršt Blues Band) – basgitara, Pavel Razím (Yo Yo Band, Framus 5, ASPM) – bicie.
Výber Divadla Husa na provázku hodnotím veľmi pozitívne, divadelná sála je na komorné koncerty ako stvorená. Súčasťou koncertu bol avizovaný krst Stivínovej fotografickej knihy Systém Stivín s desiatkami rokov jeho fotografickej tvorby, zachytávajúcej Stivínov svet z mnohých uhlov (viac o knihe tu), ktorú si mohli návštevníci koncertu kúpiť vo vestibule divadla.
Ako to už na Stivínovych koncertoch býva, divák vopred netuší, akú hudbu mu prvotriedny improvizátor naservíruje. Istotu má len v tom, že sa nebude nudiť, že zažije momenty prekvapenia a vďaka Stivínovým improvizačným schopnostiam bude takmer každá skladba v istom zmysle premiérou.
Hlavná pozornosť divákov sa samozrejme vždy zameriava na samotného Stivína, no v tejto zostave bola neopomenuteľná aj speváčka Veronika Vítová. Za sprievodu kapely s ľahkosťou rozohrávala improvizované dialógy so Stivínovou flautou. Skupina dostala dosť priestoru aj na sóla, až som mal chvíľami pocit, že Stivín nasadil „úsporný režim“, aby si šetril sily na svoje sólové party. Tie stáli za čakanie, zvládal ich hravo, striedajúc flauty a saxofón. Razimove bubenícke sóla som vnímal tak trochu ako povinnú jazdu, možno ich len trochu neférovo porovnávam s pondelňajším výkonom Zacka Groovesa (report).
Do setlistu sa dostala štýlovo pestrá zmes skladieb, vrátane Davisovej So What, Jobimovej No More Blues a One Note Samby, Bachovho Recitativa, Coreovej Children’s Song No. 6. a Hendersonovej Bye Bye Blackbird. V pauzách medzi skladbami nechýbali Stivínove vtipné vstupy a humorné spomienky na roky minulé. Počas celého koncertu bežala na projekčnej ploche slučka s čiernobielymi fotografiami z knihy Systém Stivín. V polovici koncertu nastal očakávaný krst knihy za účasti zástupcov vydavateľstva a JazzFestuBrno.
Ako prídavok zaznela notoricky známa Jobimova One Note Samba. S potešením možno konštatovať, že Stivínovi to aj po osemdesiatke stále dobre hrá a obklopený mladšími spoluhráčmi zostáva koncertne aktívnou legendou.
Setlist:
Dunaj / Lullaby / Volná / So What (Miles Davis) / Balada o očích paní Topičové / No More Blues (Antonio Carlos Jobim) / Recitativo (J.S Bach) / Children’s Song No. 6 (Chick Corea) / Blue Bossa (Kenny Dorham) / Nepudu domů (lidová) / Bye Bye Blackbird (Ray Hendersen, Mort Dixon) / St. Thomas (Sonny Rollins)
Galéria
Text a video: Marián Pavlík
Foto: Martin Zeman