Trnava žila jazzom – reportáž z 22. ročníka Trnavského Jazzyku

Trnavský Jazzyk, 25.- 27. 6. 2026, Nádvorie

Trnavský Jazzyk sa za dvadsaťdva rokov existencie vyprofiloval na festival presahujúci svojim významom lokálny rozmer. Z pôvodne komorného podujatia sa vďaka nadšeniu organizátorov a záujmu Trnavčanov o kvalitnú hudbu stala hudobná udalosť, na ktorú sa tešia jazzoví fanúšikovia celý rok. Keďže v Trnave (podobne ako vo väčšine slovenských miest) nefunguje žiadny stály jazzový klub, publikum dokáže oceniť každý jazzový koncert, za ktorým nemusí cestovať mimo mesto.

Pamätníci Jazzyku radi spomínajú na koncerty veľkých mien, ako napríklad Anna Maria Jopek, Avishai Cohen, Tigran Hamasyan či Mike Stern, ktoré sa v minulosti konali v amfiteári. Posledné ročníky sa stalo dejiskom koncertov Nádvorie, ktoré sa organizátorom osvedčilo ako ideálny priestor (kapacita približne 400 divákov). Tento rok rozdelili organizátori hudobnú ponuku do troch večerov.

ŠTVRTOK

Prvý večer otvorilo kvarteto gitaristu Lukáša Šnábela. Lukáš Šnábel patrí k najvýraznejším predstaviteľom nastupujúcej generácie domácej scény. Držiteľ slovenskej hudobnej ceny Jazz Start Up vydal na jar debutový album autorskej hudby Future Colours, z ktorého predstavil niekoľko skladieb aj trnavskému publiku. Usmievavý gitarista pôsobil veľmi uvoľnene, kvarteto predviedlo moderný melodický jazz, stráviteľný rovnako pre náhodné nejazzové publikum, ako aj pre jazzových harcovníkov. Klávesových nástrojov sa ujal Ľudovít Kotlár, na basgite hral Martin Kapusník a rytmickú sekciu dotvoril bubeník Martin Kukučka.

Po kvartete patrilo pódium dvojici Lash & Grey, ktorú tvorí speváčka Kristína Mihaľová a gitarista Jakub Šedivý. Lash & Grey patria k obľúbeným stáliciam slovenských pódií, o ich vystúpenie prejavilo v predpredaji záujem najviac záujemcov. Duo som videl už niekoľkokrát, neočakával som teda žiadne mimoriadne prekvapenie, skôr štandardný, solídny výkon. Moje očakávania sa naplnili, precítené piesne spievané prevažne v anglickom jazyku v publiku silne zarezonovali. Kristína svojim špecifickým spevom zaujala, očarila a spolu s vynikajúcim Jakubom sa vrátila na pódium odspievať prídavok.

PIATOK

Druhý festivalový večer sa začal koncertom formácie H3O Organ Trio. Trio ma svojou hudobnou produkciou a výkonom milo prekvapilo, táto kombinácia jazzu, funku a bluesu je môjmu hudobnému vkusu veľmi blízka. Zohratá trojica hráčov s dominujúcim zvukom hammondu zahrala výživný blok energickej autorskej hudby. Perfektne znejúca kapela, suverénne gitarové sóla Petra Zajačeka, parádne hammondové vyhrávky Tibora Felediho a rytmika Mariána Slávku sa postarali o nezabudnuteľný zážitok.

Po hammondovom triu čakala divákov štýlová zmena. Ako to už na jazzových festivaloch často býva, žánrové a štýlové hranice sa posúvajú kamsi za ďaleký horizont, ba dokonca niekedy úplne zanikajú. Dôkazom tohto fenoménu bolo i vystúpenie speváčky Júlie Kozákovej s projektom Manuša II. Album Manuša II sa ako prvý slovenský album v histórii ocitol na prvom mieste prestížneho rebríčka World Music Charts Europe. Keďže nepatrím k skalným vyznavačom rómskej hudby, mal som obavy, či ma vystúpenie Júlie Kozákovej dokáže niečím osloviť.

Päťčlenná cimbalovka doslova prevalcovala Nádvorie prívalom pozitívnej energie. Publikum si prišlo na svoje, spontánne reagovalo a povzbudená kapela si tento tropický letný večer patrične vychutnávala. Osobne ma najviac zaujali skladby (vrátane Jobimovej Luizy) v duu so španielskou gitarou a v triu s kotrabasom a gitarou. Júlia sa prezentovala ako univerzálna speváčka rovnako presvedčivo zvládajúca intímnu osobnú výpoveď, ako aj nespútanú živočíšnú energiu príznačnú pre cigánsku hudbu. Charizmatická speváčka si svojim prejavom získala i toho najväčšieho skeptika (vrátane mňa).

SOBOTA

Tretí večer patril jedinej formácii – triu gréckeho kontrabasistu Petrosa Klampanisa. Ak by niekto namietal, že z Grécka nemôže vzísť špičkový jazz, tento koncert by ho ihneď vyviedol z omylu. Petros je svetobežník, ktorému sa podarilo presadiť na svetovej jazzovej scéne. V triu s pôvodom estónskym klaviristom Kristjanom Randalu a talianskym bubeníkom etablovaným v New Yorku, Francescom Cinigliom, tvoria trojicu, ktorú si nenechá ujsť žiadny jazzový fajnšmeker.

Na Jazzyku odohrali plnohodnotný koncertný set Klampanisových kompozícií, príznačných podmanivými harmóniami a zmyslom pre melódiu. Petros Klampanis neexhiboval sólami, hral ich striedmo a s úžasným citom, občas pískajúc melodickú linku. K zážitku prispievalo detailne dokonalé nazvučenie Nádvoria. Koncert Klampanisovho tria bol dokonalou bodkou za ďalším ročníkom Jazzyku. Takže dovidenia o rok, priatelia!

Text a video: Marián Pavlík