Otvárací koncert Maratonu hudby patril duu Omar Sosa a Paolo Fresu s hosťujúcim gitaristom Nguyênom Lê

Maraton Hudby Brno, Sono Music Centrum, 6. 8. 2026,

V čase písanie tohto článku je jedenásty ročník festivalu Maraton hudby už minulosťou, no my sa vrátime spomienkou na jeho otvárací koncert v Sono Centre. Keďže naša redakcia má hudobným vkusom najbližšie k jazzu, bolo nám hneď jasné, ktoré koncerty si z tohtoročnej festivalovej bohatej a pestrej ponuky vyberieme.

Uprostred nekonečne úmorného leta privítala príjemne klimatizovaná sála Sono Centra divákov v očakávaní koncertu výnimočných osobností. Každý z troch avizovaných hudobníkov má svoj vlastný, nenapodobiteľný štýl a na konte nekonečný rad pozoruhodných nahrávok. Dvojicu Omar Sosa a Paolo Fresu spája dlhoročná spolupráca a tri spoločné albumy (Alma, Eros a Food). Posledný z trojice albumov prišli obaja spoločne predstaviť brnenskému publiku.

Na kombináciu kubánskych hudobných vplyvov Omara Sosu a talianskeho (sardínskeho) temperamentu Paola Fresu som bol naozaj zvedavý. Hneď v prvej skladbe Father Yambú navodil Omar Sosa pomocou syntetizátorov mysterióznu atmosféru. V efektoch nezaostával ani Paolo Fresu s trúbkou. Počas koncertu striedal Fresu davisovsky znejúcu trúbku s krídlovkou. Vokál (z playbacku) v úvodnej skladbe patril juhoafrickej speváčke Indwe. Na albume Food účinkuje aj niekoľko ďalších spevákov, ktorých hlas sme počuli počas večera z playbacku vo viacerých kompozíciách. Druhá skladba sa niesla viac v akustickom móde, pričom Fresu chvíľami používal lyžice ako perkusný nástroj.

Nasledovala nádherne melancholická What Lies Ahead od slávneho Petra Gabriela, inšpirovaná popevkom Gabrielovho syna Isaaca. Melódia inšpirovala tiež Paola Fresu, ktorý počas lockdownov v roku 2020 nahral vlastnú verziu skladby a poslal ju Gabrielovi na schválenie. Odvtedy sa stala skladba súčasťou repertoáru dvojice Sosa & Fresu.

Po What Lies Ahead sa pridal k duu očakávaný francúzsky skladateľ a gitarista vietnamského pôvodu Nguyên Lê. Pre Nguyêna Lê, tohtoročného rezidenčného umelca festivalu, bolo vystúpenie so Sosom a Fresum prvým z jeho troch festivalových koncertov. Nguyênova melodická gitara navodila vietnamské motívy a harmónie, Sosa sa v úvode skladby venoval hraniu metličkami na struny klavíra. Takmer štvrťhodinová skladba s prekvapivými zvratmi a gradujúcou dynamikou bola nezvratným dôkazom, že sa staneme svedkami mimoriadneho večera.

V nasledujúcej Green sme mohli počuť z playbacku hlas hip-hopera Kokayia, Sosa hral súčasne obomi rukami na klavíri aj elektrických klávesoch, Nguyên Lê sa z pozície sprievodného gitaristu vyšvihol v závere skladby do popredia strhujúcim sólom. V ďalšej, kubánskymi rytmami prekypujúcej skladbe, zvolilo trio divoké tempo. Do toho udieral Fresu oduševnene lyžičkami do kovového stolíka, publikum šalelo. V záverečnej kompozícii (pred prídavkom) sme si znovu mohli vychutnať kompozičné majstrovstvo dvojice Sosa-Fresu, vrstvenie farebných zvukových plôch a ako bonus Sosovu hru na bubnovou paličkou na obrovskú kuchynskú panvicu.

V desaťminútovom prídavku dostalo publikum v koncentrovanej podobe rekapituláciu všemožných hudobných nápadov s päťminútovym kolektívnym spevom v štýle známej kubánskej Guantanamery. Záverečnými tančekmi Sosa nachvíľu ukradol show svojim spoluhráčom, ktorí sa k nemu v neutíchajúcom aplauze pridali tlieskaním do rytmu. Vydarený večer, škoda, že som sa nemohol zúčastniť všetkých festivalových koncertov Nguyêna Lê, snáď niekedy nabudúce.

Foto – Michal Sýkora