JazzFestBrno, Sono Centrum, 17. 9. 2024
Amerického gitaristu Al Di Meolu netreba detailne predstavovať, hudobní fajnšmekri ho poznajú ako priekopníka fusion a hráča s obdivuhodnou technikou. Slávne meno patrí k najväčším ťahákom tohtoročného JazzFestuBrno, dôkazom čoho bol aj vypredaný koncert v Sono Centre. Niet sa veľmi čo čudovať, išlo o jediný Di Meolov tohtoročný verejný koncert v Českej republike, takže naň zavítali nielen záujemci zo širšieho okolia moravskej metropoly.
Názov Al Di Meolovej šnúry The Electric Years naznačil, akú hudbu tentokrát Di Meola brnenskému publiku naservíruje. Na elektrický projekt si museli fanúšikovia niekoľko rokov počkať, pretože v posledných rokoch sa prezentoval hlavne svojou akustickou hudbou, ktorej zasvätil aj svoje posledné albumy. Niekoľko reportáží z takýchto koncertov nájdete aj na našom portáli.
Na rozdiel od minulého, komorne ladeného koncertu v Sono Centre si tento raz Al Di Meola so sebou priviezol početnejšiu kapelu. Pódiu dominovali priehľadné protihlukové steny, oddeľujúce kapelu od Al Di Meolu a od klávesáka Philippa Saissea. Ako mi raz v jednom rozhovore Al Di Meola povedal, dlhodobo trpí na tinnitus (sluchový diskomfort z dôvôdu prílišného hluku), takže protihlukové steny neboli žiadnym rozmarom, ale nutnosťou.
Pred nástupom muzikantov na pódium oznámil manažér kapely, že koncert bude rozdelený na dve časti. Kapela nastúpila s takmer polhodinovým meškaním, no hneď skraja dopriala publiku to, čo od gitarovej legendy očakávalo. Intenzívny elektrifikovaný zvuk nenechal nikoho na pochybách, že v utorok večer uvidí plnohodnotnú fúziu v podaní skúsených muzikantov. Di Meola uchopil pevne do rúk svojho Gibsona a vervou sa pustil do prezentácie toho najlepšieho zo svojho rozsiahleho katalógu.
Prvý set sa niesol v znamení Di Meolových autorských skladieb z albumov Land of the Midnight Sun, Kiss My Axe, Elegant Gypsy, Casino a jednej skladby z obdobia Return to Forever – Beyond the 7th Galaxy. Z novšej tvorby zaznela kompozícia Ava’s Dance z najnovšieho albumu Twentyfour, ktorý vyšiel len pred niekoľkými mesiacmi a ponúka prevažne akustickú hudbu.
Di Meolove skladby sa vyznačujú pozoruhodnou kompozičnou schémou a členitosťou, častými zmenami tempa, či nečakanými zmenami harmónií. Ich neoddeliteľnou súčasťou je výrazná melodická linka, vedená gitarovými sólami. V kombinácii s perfektne zohratou kapelou tak vzniká nezabudnuteľný hudobný zážitok. V prospech zohratosti muzikantov hovorí aj Di Meolova dlhoročná spolupráca s prevažnou väčšinou členov kapely, až na jednu výnimku – basgitaristu Davea Lowreya, pre ktorého bol brnenský koncert prvým verejným vystúpením s Di Meolovou kapelou.
Služobne najstarší člen, klávesák Philippe Saisse exceloval v sólach, zohratá rytmika bubeníka Richieho Moralesa a perkusionistu Gumbiho Ortiza sa predviedla v plnej paráde v strhujúcom, exoticky znejúcom duete v skladbe Flight Over Rio. Ortizove naturalistické rytmické výkriky a duel s Moralesom chvíľami pripomínali duet Manola Bardenu s Alexom Acuñom na albume Heavy Weather legendárnej kapely Weather Report.
Hoci počas hrania pôsobí Di Meola veľmi sústredene a vážne, v jednom z príhovorov zasvätil humorne ladeným príbehom publikum do začiatkov v Coreovej kapele Return to Forever. Počas celého koncertu sme mohli na veľkej projekčnej ploche sledovať fotky z Di Meolovej pestrej hudobnej kariéry, ako aj niekoľko záberov z rodinného albumu.
Po krátkej prestávke začal Di Meola druhý set, v ktorom sa prvú polhodinu oddával výhradne akustickej hudbe. Komorne ladenými skladbami odohranými na španielskej gitare pripomenul svoje dva albumy s beatlesovskou tematikou. Nádherne zaranžovaná Strawberry Fields Forever či Norwegian Wood stáli za to. Niekoľkorát sa k nemu pridal na cajone Morales a Ortiz.
Ako veľmi som sa mýlil, keď som čakal, že druhý set bude výhradne akustický. Po akustických kompozíciách nastúpila znovu v plnom počte celá kapela a skladbou Egyptian Danza nekompromisne pokračovala v elektrickej paľbe. Dostalo sa znovu na staršie Di Meolove albumy, hlavne Casino a Elegant Gypsy. V Señor Mouse vystúpil spoza zvukovej zásteny basista Lowrey, aby v duu s Di Meolom predviedol basgitarové sólo. Premiéru pred plnou sálou zvládol na výbornú.
Meolove gitarové sóla nestratili ani rokmi na svojom čare. Čerstvý sedemdesiatnik udivoval rýchlosťou, akou jeho prsty suverénne chrlili tóny v zmysluplných postupoch. V kombinácii gitarových sól s kongami a ostatnou rytmikou som mal chvíľami pocit, že počujem Carlosa Santanu v špičkovej forme. V niekoľkých skladbách dal Di Meola pohov gitare a pridal sa k rytmickej sekcii hrou na dve malé kongá. Di Meola je v perkusných nástrojoch zbehlý, na najnovšom albume si nahral takmer všetky perkusie sám.
Po viac než dvoch hodinách hrania si nadšené publikum vypýtalo prídavok. Kapela dopriala publiku skladbu Race With Devil On Spanish Highway. Ďalší deň vyrazil gitarový mág na inú diaľnicu – D1, aby v Prahe odohral dva privátne koncerty.
Setlist:
The Wizard (Land of the Midnight Sun 1976) / One Night Last June (Kiss My Axe 1991) /Flight Over Rio (Elegant Gypsy 1977) /Beyond the 7th Galaxy (RTF Where Have I Known You Before 1974) /Ava’s Dance (Twentyfour) /Dark Eye Tango (Casino 1977) /Casino (Casino 1977) /Egyptian Danza (Casino 1977) /Senor Mouse (Casino 1977) – Corea / Elegant Gypsy Suite (Elegant Gypsy 1977) / Midnight Tango (Elegant Gypsy 1977) / Pharoah Kings (RTF Where Have I Known You Before 1974) / Race With Devil On Spanish Highway (Elegant Gypsy 1977)
Galéria: foto a video Michal Sýkora
