Sonny Rollins 1930–2026

Sonny Rollins, jedna z posledných hviezd bebopovej generácie, bol géniom melodickej invencie a improvizácie. Výnimočný saxofonista spolupracoval s Milesom Davisom, Theloniousom Monkom, Johnon Coltraneom a ďalšími. S viac ako 60 albumami, vrátane spolupráce s Milesom Davisom, Theloniousom Monkom, Johnom Coltraneom a ďalšími, bol jednou z posledných žijúcich legiend generácie bebopu, ktorá posunula jazz z prevažne tanečnej a baladickej formy do nového, expresívneho sveta.

Sám Rollins bol géniom melódie, jeho jasné, chytľavé linky – či už jazzové štandardy alebo tie, ktoré si sám napísal – boli často rozširované a pretvárané v improvizovaných a niekedy aj epických sólach. Saxofonista Branford Marsalis ho nazval „najväčším improvizátorom v dejinách jazzu“ po boku Louisa Armstronga. Pri udeľovaní National Medal of the Arts za rok 2010 Barack Obama povedal, že Rollins ho inšpiroval k tomu, aby „podstupoval riziká, ktoré by som inak možno nepodstúpil“.

Sonny Rollins sa narodil sa ako Walter Theodore Rollins v New Yorku v roku 1930 a vyrastal v Harleme, kde si od svojej starej mamy vyslúžil prezývku Sonny. Inšpirovaný sestrou, ktorá hrala na klavíri a bratom, ktorý hral na husliach, ako aj jazzovými hrdinami ako napríklad Louis Jordan a Fats Waller, sa začal učiť hrať ako sedemročný na saxofón. V jednej z jeho prvých kapiel na strednej škole hrali aj budúce hviezdy Jackie McLean, Kenny Drew a Art Taylo. Hneď po ukončení školy začal hrať s miestnymi talentami ako Bud Powell, absolvoval turné s hviezdami ako JJ Johnson. Zároveň sa začal venovať komponovaniu vlastnej hudby.

Rollins sa raz opísal ako „primitív…riadim sa viac pocitmi ako rozumom“ a práve táto ochota prelomiť konvencie a prijať improvizáciu pomohla vytýčiť nový smer jazzu po boku Milesa Davisa, Charlieho Parkera a ďalších predstaviteľov bebopovej scény, ktorá sa čoskoro rozvinula do hard bopu a post-bopu. Sám Davis napísal o tom, ako sa Rollins rýchlo stal „legendou, takmer Bohom pre mnohých mladších hudobníkov… bol to agresívny, inovatívny hráč, ktorý mal vždy čerstvé hudobné nápady“. Rollins raz pri spomienkach na svoj raný život povedal: „Jazz je dobrý. Nie je to len prednášková hudba, nie je to hudba, pri ktorej budete natriasať zadkom. Je to všetko. Nevyvoláva vo vás chuť bojovať. Vyvoláva vo vás pocit, že existuje Boh.“

Jeho pozornosť však rozptyľoval heroín.  V roku 1950 spáchal ozbrojenú lúpež, aby získal peniaze na financovanie svojej závislosti. Neskôr sa opísal ako „naozaj opovrhnutiahodná postava… Odcudzil som si všetkých okrem mojej matky“. Vo väzbe na Rikers Island v New Yorku strávil 10 mesiacov, no v roku 1955 sa mu pomocou rehabilitačného programu podarilo zbaviť závislosti. Nová etapa podnietila u Rollinsa ohromujúcu explóziu kreativity: ako kapelník vydal svoj debutový album v roku 1953 a do konca desaťročia nahral ďalších sedemnásť albumov, vrátane prelomového Saxophone Colossus (1956), ktorý obsahoval charakteristickú melódiu St Thomas, odvolávajúcu sa na calypso a pomenovanú po karibskom rodisku jeho matky. Medzi jeho spolugráčov v tomto období patrili Dizzy Gillespie, Max Roach, Art Blakey a ďalší.

V roku 1959 si dal Rollins trojročnú prestávku od nahrávania a vystupovania, aby zdokonaľoval svoju hráčsku zručnosť. Napríklad cvičením až pätnásť hodín denne na moste Williamsburg Bridge, čiastočne preto, aby nerušil svojich susedov. To inšpirovalo jeho comebackový album The Bridge z roku 1962. Okrem ďalšej pauzy medzi rokmi 1969 a 1971, keď cestoval do Indie študovať jogu, filozofiu a meditáciu, sa v týchto dvoch desaťročiach pridal k avantgardným a fusion hudobným smerom, hral latinskoamerickú hudbu na albume What’s New (1962); voľnejšie (ale stále veľmi melodické) improvizácie na Sonny Meets Hawk! (1963) a East Broadway Run Down (1966) a v 70. rokoch 20. storočia tiež R&B verzie skladieb Stevieho Wondera, Patrice Rushen a ďalších. Taktiež zložil a nahral soundtrack k filmu Michaela Caina z roku 1966 s názvom Alfie.

V 80. rokoch pokračoval v spájaní svojej hry s funkom a calypsom a na albume Tattoo You od Rolling Stones (1981) pridal sóla (bez uvedenia autora). Svoje živé vystúpenia zameral mimo „zadymených nočných klubov“ na väčšie pódiá a prostredníctvom benefičných koncertov a hudbou na albume Global Warming z roku 1998 sa venoval kampani proti rastúcej klimatickej kríze. „Práve teraz je to, akoby sme boli na Titanicu, ale všetci len pozerajú Titanic,“ povedal neskôr.

Rollins sa dvakrát oženil, prvýkrát (a krátko) s Dawn Finneyovou v roku 1957. V tom istom roku sa stretol so svojou ďalšou manželkou Lucille Pearsonovou, vzali sa v roku 1965 a zostali spolu až do jej smrti v roku 2004. Pár bol 11. septembra 2001 doma len šesť blokov od Svetového obchodného centra (WTC) – evakuovali sa do severnej časti New Yorku, pričom Rollins mal pri sebe iba saxofón. O tri dni neskôr sa autom odviezol do Bostonu na uznávaný koncert, ktorý vyšiel pod názvom Without a Song: The 9/11 Concert, za ktorý získal cenu Grammy za najlepšie jazzové inštrumentálne sólo.

V roku 2004 získal Rollins cenu Grammy za celoživotné dielo. Po celoživotnom koncertovaní, v roku 2014, po diagnostikovaní pľúcnej fibrózy, odišiel do dôchodku. „Prechádzal som obdobím depresie; bol som naozaj na dne,“ povedal v roku 2017. „Bol som na tejto životnej ceste, aby som sa pokúsil naplniť svoj potenciál hudbou, a keďže som už nemohol hrať, znamenalo to, že nebudem mať šancu to dokončiť. Nakoniec som sa však z depresie dostal, keď som si uvedomil, že namiesto toho, aby som bol v depresii, by som mal byť vďačný. Mal som príležitosť žiť život ako hudobník, čo som vždy chcel robiť.“

Raz povedal, že jeho cieľom je „dosiahnuť úroveň, keď nikdy neprestanem robiť pokroky“ a dokonca aj v roku 2013, tesne pred odchodom do dôchodku, tvrdil, že má ešte veľa čo robiť: „Ľudia hovoria: ‚Sonny, upokoj sa. Tvoje miesto je už isté. Si skvelý Sonny Rollins, už si všetko dosiahol.‘ Počujem to a pomyslím si: ‚No, nech ide Sonny Rollins do kelu. Kam sa chcem dostať, je až kamsi za Sonnyho Rollinsa. Oveľa ďalej.‘“

Jeden z najväčších jazzových saxofonistov všetkých čias zomrel v pondelok 25. 5. 2026 vo svojom dome vo Woodstocku v New Yorku vo veku 95 rokov.

Zdroj: The Guardian