Cassandra Wilson, ktorú v roku 2001 časopis Time označil za najlepšiu speváčku Ameriky, sa preslávila svojim žánrovo pestrým hlasom posúvajúcim hranice tradičného bluesu a jazzu, prelínajúc sa s folkom, popom, R&B, country a ďalšími žánrami. Typickým prvkom hudby Cassandry Wilson bol jej výnimočný kontralt, oduševnený hlas vychádzajúci z jej najhlbších koreňov, ovplyvnených duchom a históriou Mississippi.
Narodila sa a vyrastala v Jacksone, kde prejavila lásku k hudbe už v ranom veku počúvaním Motownu, Milesa Davisa a Theloniousa Monka. V šiestich rokoch začala chodiť na hodiny klavíra, hrala tiež na klarinet v pochodových kapelách. Počas štúdia na Millsaps College a Jackson State University vystupovala v kaviarňach a v coverových formáciách.
Medzi jej prvé hudobné skúsenosti patrilo hranie na akustickej gitare podľa vzoru dvoch hlavných vplyvov – Roberta Johnsona a Joni Mitchell. Cesta k úspešnej hudobnej kariére však bola dosť kľukatá. Získala titul z masmediálnej komunikácie na Jackson State University a zároveň študovala jazz u bubeníka Alvina Fieldera, zakladajúceho člena Association for the Advancement of Creative Musicians. Začiatkom 80. rokov sa presťahovala do New Orleansu, kde nastúpila ako asistentka riaditeľa pre verejné záležitosti v miestnej televíznej stanici a vydala sa za miestneho rozhlasového DJ-a Anthonyho Wilsona.
Keď sa Wilsonovci presťahovali do New Yorku, Cassandra sa rýchlo zaradila do progresívnej skupiny improvizátorov, zjednotených okolo alt saxofonistu Steva Colemana a jeho M-BASE Collective, kde sa stala hlavnou speváčkou. V roku 1985 sa objavila na Colemanovom debutovom albume Motherland Pulse, v tom istom roku, keď nahrala svoj vlastný debutový album Point of View s partiou okolo Colemana, trombonistom Grachanom Moncurom III a gitaristom Jean-Paulaom Bourellym. V priebehu nasledujúcich rokov Cassandra Wilson spolupracovala so saxofonistami Henrym Threadgillom a Gregom Osbym a zároveň pracovala na vlastných albumoch.
Iný bol album Blue Skies, vydaný v roku 1988. S akustickým sprievodom – Mulgrew Miller na klavíri, Lonnie Plaxico na basgitare, Terri Lyne Carrington na bicích – zvládla Cassandra štandardy ako „I’m Old Fashioned“ a „I Didn’t Know What Time It Was“ v štýle pripomínajúcom Betty Carter. Billboard označil Blue Skies za jazzový album roka. Na tento príjemný, priamočiary album nadviazala futuristickým funkovým opusom Jumpworld, ktorého úvodná (autorská) skladba nesie výstižný názov „Woman on the Edge“.
Uprostred ďalších fúzií od začiatku až do polovice 90. rokov – vrátane účinkovania na druhom albume skupiny The Roots s názvom Do You Want More?!!!??! – podpísala Cassandra Wilson zmluvu s vydavateľstvom Blue Note Records. Do jej bytového domu na Manhattane sa nasťahoval v tom čase menej známy mladý producent Craig Street, s ktorým si padli do oka. Vďaka niekoľkým skladbám, ktoré spolu nahrali – štandardu „You Don’t Know What Love Is“ a skladbe Van Morrisona „Tupelo Honey“ – Blue Note najala Streeta, aby produkoval jej album Blue Light ‚til Dawn z roku 1993, ktorý bol pre Cassandru hudobným míľnikom.
Počas spolupráce s vydavateľstvom Blue Note Records Cassandra skúmala nielen svoje mississipské korene, ale vzdala hold aj svojmu formatívnemu vplyvu, Milesovi Davisovi. Hoci jej album Traveling Miles sa vydal typicky nepredvídateľnou cestou, prekladajúc pôvodné skladby s kúskami ako „Miles Runs the Voodoo Down“, nechávajúc priestor pre skladbu Cyndi Lauper „Time After Time“, ktorú nahral i Miles Davis. Na albume Thunderbird z roku 2006 Cassandra Wilson experimentovala s popovou produkciou a s producentmi mimo jazzového prostredia, najmä s Keefusom Cianciom a T Bone Burnettom.
Wilson opustila Blue Note po albume Silver Pony (2010), ktorý kombinoval živé a štúdiové nahrávky a na ktorom sa objavili John Legend a saxofonista Ravi Coltrane. Na albume Another Country z roku 2012 sa zameriavala na autorské piesne (väčšina vznikla v spolupráci s Fabriziom Sottim), ktoré často hrala s gitarou v ruke.Okamžite rozpoznateľný hlas jej vyniesol štyri nominácie na Grammy a dve víťazstvá za najlepší jazzový vokálny album – v roku 1997 za „New Moon Daughter“ a v roku 2009 za album „Loverly“.
V roku 2015 to bola práve Cassandra Wilson, ktorá usporiadala špeciálny koncert v slávnom divadle Apollo na pamiatku 100. výročia narodenia bluesovej speváčky Billie Holiday, legendárnej americkej jazzovej vokalistky, ktorá zomrela v New Yorku vo veku 44 rokov. V tom istom roku vydala Wilson aj svoj posledný album „Coming Forth by Day“, ktorý bol poctou Billie Holiday. Skladba „Strange Fruit“, symfonická báseň, ktorá otvárala album New Moon Daughter, sa na tomto albume objavuje v menej korenistom a dojemnejšom aranžmáne. Wilson vkladá do textu scény z južanského lynčovania.
V roku 2015 bola naša redakcia svedkom koncertu Cassandry Wilson v Lucerne, v rámci festivalu Struny podzimu. Recenziu koncertu nájdete tu.
V roku 2022 bola Wilson vyhlásená za National Endowment for the Arts Jazz Master, jedno z najvyšších ocenení udeľovaných jazzovým hudobníkom v Spojených štátoch.
Cassandra Wilson zomrela v utorok vo svojom rodnom Jacksone v štáte Mississippi vo veku 70 rokov. Zomrela doma, obklopená rodinou, blízkymi priateľmi a manažérom.
Zdroj: NPR.Org (upravené)
Komentáře k článku
Zatím zde není žádná diskuse. Chcete ji začít?