Libor Šmoldas Quartet a trio Larry Goldings, Peter Bernstein, Bill Stewart zahrali na JazzFesteBrno

JazzFestBrno, Cabaret des Péchés, 7. 4. 2026

Cabaret des Péchés patrí v posledných rokoch k najčastejšie využívaným koncertným priestorom JazzFestuBrno. Nebolo tomu inak ani v utorok, keď do klubu zavítali dve štýlovo príbuzné, no zároveň odlišné hudobné formácie.

LIBOR ŠMOLDAS QUARTET

Ako prvý vystúpil jazzový gitarista, skladateľ, pedagóg a kapelník Libor Šmoldas so svojim kvartetom. Šmoldas vychádza hráčsky z jazzovej tradície a na festivalové pódium prišiel predstaviť svoj dvanásty album Sorry, Miles!, ktorý vyšiel v týchto dňoch vo vydavateľstve Bivak Records. Album vznikol pri príležitosti 100. výročia narodenia Milesa Davisa a koncepčne sa zameriava na skladby, ktoré sú často mylne pripisované Davisovi, hoci dobové pramene uvádzajú iných autorov. Libor Šmoldas tieto skladby prearanžoval doplnil o vlastnú tvorbu. Recenzii albumu sa podrobne venuje náš kolega Jan Hocek.

Kvarteto otvorilo večer precízne odohranou Šmoldasovou Sorry, Miles!, nasledovali Dig Miles Davis od Jackieho McLeana a Four Miles Davis od Eddieho Vinsona. Dostalo sa aj na skladbu Donna Lee, ktorej autorský kredit bol pôvodne pripisovaný Charliemu Parkerovi, no Miles Davis tvrdil, že autorom skladby je on a kredit bol pripísaný Parkerovi omylom (chybou hudobného vydavateľstva). Miles prehlásil, že sa jednalo o jeho úplne prvú autorskú skladbu, ktorá bola vyšla na platni. Podobne sporných prípadov bolo možno viac, o tom by asi vedeli rozprávať pamätníci.

Vďaka perfektne zohratej kapele sme sa teleportovali do prvej polovice minulého storočia. Šmoldasovi robili na pódiu spoločnosť klavirista Mikuláš Pokorný, kontrabasista Tomáš Baroš a v Česku žijúci americký bubeník Jesse Simpson. Vynikajúci zvuk s Liborovou decentne znejúcou lyrickou gitarou pohladil dušu každého fanúšika, obdivujúceho jazzovú klasiku 50. rokov 20. storočia. Vo finále koncertu kapela pokrstila album, role krstného otca sa ujal špičkový americký gitarista Peter Bernstein. Kvarteto sa rozlúčilo skladbou Sonny (Solar) od Chucka Wynea. Bernstein sa na pódiu neobjavil náhodne, ako Libor Šmoldas poznamenal, trio Larry Goldings, Peter Bernstein, Bill Stewart je jeho srdcovkou a najobľúbenejším žijúcim jazzovým triom.

LARRY GOLDINGS, PETER BERNSTEIN, BILL STEWART

A práve tejto uznávanej formácii (údajne najdlhšie fungujúcemu jazzovému organovému triu) patrila druhá polovica večera. Nestáva sa bežne, že by hralo jazzové trio v tej istej zostave viac ako tridsať rokov. Vďaka vzájomnej chémii a porozumeniu troch výnimočných muzikantov vzniklo za tri dekády existencie tria viac než desať kritikmi oceňovaných albumov.

 Trio nehrá na JazzFesteBrno poprvý raz, pred dvanástimi rokmi sme ho mohli vidieť v Divadle Husa na provázku, kde vznikol aj náš rozhovor s Petrom Bernsteinom. Môžete si ho prečítať tu. Dnes máme možnosť vidieť o dekádu starších a zrelších hudobníkov. Vďaka významnému postaveniu na svetovej jazzovej scéne si títo páni už dávno nemusia nič dokazovať, ich dlhoročná spolupráca a vzájomné súznenie hovoria za všetko. V hudobnom prejave každého z nich sa bohato zúročil vplyv hrania v iných formáciách a ich individuálna  hudobná výpoveď.

Bernsteinovu gitarovú hru s osobitým výrazom a krásnym mäkkým zvukom harmonicky dofarboval Goldings na Hammonde B3, na ktorom hral zároveň ľavou nohou basovú linku. Bernstein s Goldingsom sa neustále striedali v sólach a hranie si očividne užívali. V záveroch skladieb dostával sólový priestor Bill Stewart. Nielen gitaristi, ale určite aj širšie publikum ocenilo Bernsteinov citlivý hráčsky prejav, pri ktorom dokázal udržiavať napätie samotnou technikou hry aj bez použitia arzenálu pedálových efektov.

Repertoár postavilo trio na vlastných kompozíciách a niekoľkých štandardoch, prevažne v strednom a pomalšom tempe. Zrovna pri viacerých pomalších skladbách v rade za sebou záleží úspech u publika od virtuozity, interakcie a súhry muzikantov. Osobne mi najviac ulahodila baladická Mamma s citlivým soulovo-gospelovým feelingom. Za zmienku stojí strhujúca skladba s výstižným názvom FU Donald, vidno, že umelci sa nebránia prejaviť svoj občiansky postoj. Ale naspäť k hudbe – záverečnou This Guy’s In Love With You ukončilo trio večer, ktorý určite uspokojil aj tých najnáročnejších jazzových fajnšmekrov.

Setlist

Simple as That / Love for Sale / Mamma / Mr Meagles / They Say It’s Wonderful / FU Donald / Spring is Here / Dissipation Blues / This Guy’s In Love With You

Text & video: Marián Pavlík

Foto: Dag Markl