A4 Studio, Bratislava, 18.–20. 10. 2024
49. ročník džezákov sa konal i tento rok v A4 Studiu, v osvedčenom priestore s dosť slušnou akustikou a stiesnenými cateringovými priestormi. Nakoľko festivalový program avizoval veľmi sľubné mená, mnohým záujemcom odpadla dilema pri výbere konkrétneho dňa. Istou voľbou bola návšteva všetkých troch večerov. S návštevnosťou boli nadmieru spokojní aj organizátori, čo potvrdil Peter Lipa v úvodnom príhovore z festivalováho pódia. Každý večer sa predstavili tri kapely, pričom všetky každý večer otvárala slovenská formácia.
PIATOK
Radosť z hry Drahoslava Bangu a priateľov
Tradične, prvý festivalový večer otváral víťaz predošlého ročníka Pódia mladých talentov. Trio Drahoslava Bangu, klaviristu s klasickým hudobným vzdelaním, bolo pre mňa veľmi milým prekvapením. Optimisticky naladená partia zahrala skvelú zmes klasiky, jazzu a latinsko-americkej hudby. Vlastné kompozície v podaní tria, ako aj cover slávnej Müllerovej hitovky Milovanie v daždi z autorskej dielne Jara Filipa vyvolali veľmi kladnú odozvu publika. Trio naplnilo moju predstavu o nadšených hudobníkoch, z ktorých vyžaruje radosť z hry.

Drahoslav Bango – klavír, Igor Biháry – kontrabas, basgitara, Timotej Rajnoha – bicie
Päť živlov Steva Colemana
Americká formácia Five Elements používa ako základ cyklické rytmické stratégie, prevzaté zo západoafrickej a juhoázijskej hudby. Kvarteto mimoriadne produktívneho Steva Colemana využíva vopred skomponované moduly, ktoré možno hrať v ľubovoľnom poradí. Tento postup umožňuje hudobníkom spontánne preskakovať dopredu alebo dozadu na rôzne úseky. V Bratislave predviedli Colemanovci rozsiahlejšie kompozície, v ktorých na basgitarovom podklade improvizovali v strhujúcom tempe dychári Steve Coleman a Jonathan Finlayson. Ich duá a unisona hnali kapelu neustále vpred. V zostave exceloval aj bubeník Sean Rickman. Vystúpenie Colemanovej partie som videl vlani v Brne s hosťujúcim spevákom, ale bratislavský repertoár a výkon kapely ma oslovil oveľa viac.

Steve Coleman – alt saxofón, Jonathan Finlayson – trúbka, Rich Brown – elektrická basa, Sean Rickman – bicie
Opakovaný úspech Alfa Mista
Piatkový headliner hral v Bratislave premiérovo už v roku 2019 na jarných džezákoch. Alfa Mist (vlastným menom Alfa Sekitoleko) je významný predstaviteľ súčasného londýnskeho jazzu, vlani mu vyšiel piaty album Variables. Začínal ako hip-hopový producent, neskôr, inšpovaný hudbou Milesa Davisa a Hansa Zimmera začal študovať hru na klavír a venovať sa jazzu. Moderný zvuk a aranžmány z produkcie muzikantov mladšej a strednej generácie, absorbujúcej viacero hudobných štýlov, melodické linky v podaní vynikajúceho trubkára Johnnyho Woodhama, klavírne intrá Alfa Mista, parádne kontrabasové sólo Rudiho Creswika a éterické gitarové sóla Jamieho Leeminga, prehnané cez gitarový syntetizátor boli zážitkom nielen pre skalných fanúšikov Alfa Mista.

Alfa Sekitoleko – klávesy / kapelník (AKA Alfa Mist), Nathan Shingler – bicie, Rudi Creswick – basa / spev, Jamie Leeming – gitara, Johnny Woodham – trúbka
SOBOTA
Éterická Nina Kohout
Druhý večer otvorila absolventka štúdia na prestížnej londýnskej The BRIT School Nina Kohout. Nina získala v roku 2020 titul Objav roka na Radio_Head Awards a na pódium džezákov si so sebou priviedla svojho otca – saxofonsitu a klarinetistu Petra Kohouta. Autorské skladby, ako aj cover Davida Bowieho spievané až na jednu výnimku výhradne v angličtine sprevádzala Nina Kohout na klávesoch a akustickej gitare, pričom neustále zapájala do hry rôzne efektové „mašinky“. Efektná zvuková show mi chvíľami vzdialene pripomínala hudbu Laurie Anderson. Sympatický prejav, éterický hlas s kultivovanou, slušne znejúcou angličtinou a s rozvahou dávkovaná podpora otca na basklarinete a barytón saxofóne naznačila veľmi sľubný začiatok večera.

Nina Kohout – klavír, gitara, efekty; Petr Kohout – basklarinet, saxofón
Bia Ferreira a jej netypicky brazílska hudba
Vďaka talentu a výraznej osobnosti a osobitému prejavu sa stala speváčka, skladateľka, a multiinštrumentalistka Bia Ferreira vo svojej rodnej zemi veľkou hviezdou. Ten, kto čakal od vystúpenia brazílskej pesničkárky hudobný blok plný typickych brazílskych rytmov, bol asi dosť prekvapený. Bia Ferreira predviedla so svojim triom nezabudnuteľnú show. Nik neriešil, že jej hudba je od jazzu vzdialená na niekoľko svetelných rokov. Vďaka kombinácii charizmy, pôsobivého pódiového prejavu, neskutočného drivu, pozitivizmu a slušnej gitaristickej technike jej tí, čo prišli na koncert hlavne kvôli hudbe, odpustili aj dlhšie aktivistické príhovory medzi jednotlivými skladbami. I naročnejšie témy však dokázala podať vtipne, napríklad svoju príslušnosť k ”lesbitariánskej” cirkvi. V záverečnej skladbe zišla Bia z pódia a pieseň odspievala počas “obchôdzky“ sály (pozri video v 11:25). Grandiózny úspech, publikom šalelo nadšením.

Bia Ferreira – spev, Marcelo Araújo – bicie, Fabiola „Bibi” Nobre – basgitara
Návrat obľúbených GoGo Penguin
GoGo Penguin sa radí k čelným predstaviteľom britskej novej jazzovej vlny, na džezáky sa vrátili po ôsmich rokoch. Trojica hudobníkov kombinuje vplyvy elektronického jazzu s vážnou hudbou a robí to naozaj originálne. Hudby tria je postavená na výrazných melodických motívoch, ktoré by v inom inštrumentálnom podaní s cťou obstáli aj v mainstreamovo zameraných médiách. Výrazným prvkom hudby GoGo Penguin je neprepočuteľná kontrabasová linka, siahajúca až do najspodnejších basových tónov. Blackové kontrabasové sóla umocňovalo aj kvalitné nazvučenie tria. Scottove bicie, s ľahkosťou držali tempo, Ilingworth striedal klavír s klávesmi, obe dávkoval s veľkým citom a ľahkosťou. Kapela sa postarala o veľmi slušný záver druhého večera.

Chris Illingworth – klavír; Nick Blacka – basa; Jon Scott – bicie
NEDEĽA
Ajdžiho Fluidet
Perkusionista a bubeník Ajdži Sabo patrí k muzikantom, ktorí už hrali s takmer celou slovenskou hudobnou scénou. Na džezáky prišiel predstaviť svoj debutový album Fluidet, ktorý vyšiel v lete vo vydavateľstve Slnko Records. Na pódiu sprevádzali Ajdžiho jeho dlhoroční súputníci. Do nôt sústredene zahľadená kapela podala pozoruhodný výkon, v gitarových sólach exceloval vynikajúci Palo Bereza. V jedinej spievanej skladbe večera (Riekanka), pozval Ajdži Sabo na pódium hosťa Petra Lipu, aby zaspieval spevácky part (na albume ho spieva Ajdži). Výsledok dobre mysleného gesta však vyznel dosť rozpačito, pretože v intonačne a harmonicky náročnej kompozíci Lipov spev veľmi neladil. Podstatné je, že kapela zanechala u publika dobrý dojem a naladila divákov na ďalšie dve kapely.

Ajdži Sabo – bicie, Valér Miko – klávesy, Martin Gašpar – basa, Palo Bereza – gitara, Michal Cálik – trúbka, dychové nástroje
Zádumčivá hudba usmievavého Billa Frisella
Americký gitarista Bill Frisell, spájajúci hudobné prvky jazzu, americany a folku prišiel so zostavou, s ktorou nahral pred dvoma rokmi album Four. Nejde však o hociakých hudobníkov – každý z Frisellových troch spoluhráčov patrí k prvej lige vo svojom odbore. Každý z týchto výnimočných muzikantov súčasne aktívne účinkuje s vlastnými projektami. Zaujímavosťou Frisellovej zostavy bola absencia basy. Skladby albumu Four sa postupne rodili počas pandémie, čo ovplyvnilo celkovú náladu albumu. To ale vôbec nebránilo, aby všetci aktéri naplno predviedli svoje inštrumentálne majstrovstvo. Štvorica predviedla ukážkovú improvizáciu a dokonalú interakciu. Frisell s citom rozoznieval gitaru a každým sofistikovane zahraným tónom hladil dušu náročného poslucháča. Obdivuhodne zahraté jemné dynamické odtiene a party hrané niekoľko minút v piane boli naozaj zážitok.

Bill Frisell – elektrická gitara, Greg Tardy – tenor saxofón, klarinet, Gerald Clayton – klavír, organ, Johnathan Blake – bicie
Záver džezákov v podaní tria Richarda Galliana
O druhý vrchol večera sa pričinilo trio slávneho francúzskeho akordeonistu Richarda Galliana. Univerzálny hudobník začal hrať na akordeón ako štvorročný a v súčasnosti je považovaný za najznámejšieho svetového akordeonistu. Na džezákoch hral už dvakrát, vždy s inou zostavou. Suverénne sa pohybuje na jazzovej, klasickej a world-music scéne, počas svojej kariéry hral so svetovými jazzmanmi, ako Chet Baker, Ron Carter, Wynton Marsalis, Charlie Haden a mnohí ďalší. Repertoár Gallianovho komornej akustickej formácie New York Tango Trio pozostáva hlavne z hudby slávneho argentínskeho skladateľa a akordeonistu Astora Piazzollu, no v repertoári má vždy aj svoje autorské skladby. Tak ako mal Piazzolla svoje tango nuevo, Galliano má svol vlastný štýl nouvelle musette, vystavaný na základe tradičnej francúzskej hudby. Svižné rytmické skladby v podaní tria ihneď zaplnili sálu nákazlivým optimizmom. Oduševnenou hrou na gombíkovom akordeóne a ústnom akordeóne (accordina) odovzdával Galliano divákom plným priehrštím odkaz svojho dobrého priateľa Piazzollu. Zážitok umocňoval vynikajúci zvuk, klobúk dolu pred zvukárom, bravó.

Richard Galliano – akordeón, Adrien Moignard – gitara, Philippe Aerts – kontrabas
Tohtoročné džezáky patrili za posledné roky k tým lepším. Aj napriek opakovanému pozývaniu tých istých kapiel vidieť, že organizatori sa nebránia mapovaniu súčasnej hudobnej scény. Necháme sa prekvapiť, čo nám ponúknu na jubilejnom 50. ročníku. Držíme palce!
Text a video: Marián Pavlík
Foto: Peter Ťapaj
Galéria