Chris Morrissey / Kurt Elling feat. Charlie Hunter: SuperBlue, JazzFestBrno, Sono Centrum, 2.5.2023
Znie to takmer neuveriteľne, ale vystúpenie dvojnásobného držiteľa Grammy, amerického speváka Kurta Ellinga na JazzFesteBrno bolo jeho festivalovou premiérou. Brnenské publikum však mohlo Kurta Ellinga vidieť v Sono Centre napríklad už v roku 2015 v rámci festivalu Moravia Music Fest (recenzia). Pred prvou kapelou večera pozvali organizátori na pódium speváčku Janu Koubkovú a spolu s Pavlom Kozlerom, povereným riadením Českého rozhlasu Brno, jej odovzdali Cenu Gustava Broma.
CHRIS MORRISSEY
Koncert otvorila kapela amerického basgitaristu a skladateľa Chrisa Morrisseya. Člen viacerých indie rockových a popových kapiel hrá aj po boku známej speváčky a klaviristky Norah Jones. Na JazzFesteBrno sa Morrissey predstavil so svojou štvorčlennou kapelou. Hudba tohto zoskupenia je štýlovo ťažko zaraditeľná, obsahuje prvky melodického indie rocku, ale aj jazzu, chvíľami zľahka pripomína pesničkovú tvorbu saxofonistu Donnyho McCaslina. Kapela zahrala skladby z pripravovaného albumu, ktorý vyjde začiatkom budúceho roka. Zaujímavý spev Morrisseya a saxofonistky Charlotte Greveovej, lahodné saxofónové sóla a decentná sprievodná gitara vytvorili príjemnú atmosféru pre vystúpenie Kurta Ellinga.
KURT ELLING feat. CHARLIE HUNTER
Na JazzFestBrno prišiel Elling predstaviť projekt SuperBlue, teda svoj najnovší album z roku 2021. Nahrávka vznikla počas pandémie a Ellingovým hlavným štúdiovým partnerom bol gitarista Charlie Hunter, ktorý sa na albume podieľal nielen ako muzikant, ale aj ako spoluproducent. Od Ellingových predchádzajúcich štúdiových nahrávok sa SuperBlue líši napríklad častým výskytom prvkov funku, beatmi a náznakmi hip hopu, ktorý, povedzme si úprimne, nepatrí k doménam spevákov generácie Kurta Ellinga. Elling si získal celosvetovú priazeň publika vďaka dokonalej vokálnej technike a neuveriteľnému hlasovému rozsahu. Navyše, Kurt Elling sa etabloval aj ako aktívny textár, bežne píše svoje texty na pôvodne inštrumentálne jazzové kompozície.
Zostava v Sono centre sa až na výnimku Charlieho Huntera líšila od štúdiovej zostavy podieľajúcej sa na nahrávaní albumu. Navyše, z dôvodu vyťaženosti hráčov sa čiastočne mení zostava aj počas aktuálnej šnúry. Za klávesy (Nordstage a Fender Rhodes) si zasadol Kenny Banks Jr., syn klaviristu Kennyho Banksa, ktorého sme videli minulý týždeň na koncerte Lizz Wright v Jazzdocku. Za bubnami sa predstavil excelentný Marcus Finnie, ktorý počas svojej kariéry odohral koncerty v kapelách Dony Summer, Billyho Prestona, Larryho Carltona, Keba Mo či Lalah Hathaway .
Elling otvoril svoj set skladbou Sassy (autor Billy Bodin) s dominantným funkovým feelingom a pôsobivým hammondovým sólom. V prívale pozitívnej energie Kurt Elling hneď od začiatku predvádzal svoje mimoriadne spevácke kvality, pre ktoré sa už niekoľko rokov radí medzi svetovú spevácku elitu. Improvizovaný spev, okamžité prechody z prirodzeného barytonu do tenorových supervýšok a to všetko s dokonalým rytmickým feelingom. V druhej skladbe dostal priestor na sóla Charlie Hunter. Kryštalicky čistý zvuk a parádne bluesové gitarové sólo potešili nielen gitarových fajnšmekrov.
Skladby plynule nadväzujú na seba, Elling zabáva neustálym prívalom slov. Klobúk dolu, zázračne nevyčerpateľnou slovnou zásobou a vtipnými komentármi by si určite vyslúžil titul komunikačne najzdatnejšieho speváka a zabávača. S publikom to len málokto dokáže tak ako on. Priestor dostáva Kenny Banks Jr. s vernou imitáciou zvuku hammondu. Po dvadsiatich minútach exceluje strhujúcim bubeníckym sólom Finnie a práve s ním rozohráva Elling dokonalý duet. Rýchla paľba bicích a rytmicky perfektne zasadený spev vyvoláva spontánne reakcie divákov.
Na rad prichádza Wayneom Shorterom inšpirovaná skladba Where to Find It z Ellingovho albumu SuperBlue. Kurt Elling predvádza svoju typickú vocalesu – teda otextovaný vokálny part pôvodne inštrumentálnych sólových partov a počas večera ju strieda s vokálnou improvizáciou (scatom). Elllingov hlasový prejav je naozaj fenomenálny, medzi súčasnými spevákmi na svetovej hudobnej scéne je výnimočný a neprekonateľný. Hlas sa stáva rovnocenným nástrojom v kapele, intonačne náročné sóla a bežnými smrteľníkmi nezvládnuteľné intervaly spieva Kurt Elling s ľahkosťou, absolútnou suverénnosťou, pričom plynule využíva krajné tóny svojho neuveriteľného hlasového rozsahu.
Fascinujúce sú spomínané Ellingove duety s bubeníkom. So zatajeným dychom sledujete rytmické súznenie oboch muzikantov a famózne predstavenie z inej planéty. Keď duet vrcholí, pridá sa znovu celá kapela a show pokračuje v plnej paľbe.
Ukľudnenie prichádza až s krásnou baladickou skladbou Endless Lawns od slávnej klaviristky, skladateľky a kapelníčky Carly Bley. Elling si pôvodne inštrumentálnu skladbu sám otextoval, veď prečo nie, robí to bežne aj so skladbami iných autorov. Vyvrcholenie nastáva v záverečných taktoch balady, keď Kurt šokuje publikum neskutočným falzetom. Neuveriteľné, nezabudnuteľný moment.
Po poslednej skladbe sa na pódium vracia Kurt Elling s Charliem Hunterom a v duu spustia prídavok – slávnu Lonely Avenue. Nastáva posledný z vrcholov večera (vrcholov bolo naozaj požehnane), keď Elling spojí všetko do jedného – dokonalý spev, improvizáciu a komickú imitáciu hlasov vyvolávajúcu explózie smiechu, ktorý dnešný svet tak veľmi potrebuje.
SETLIST
Sassy / Dharma Bums /Sticking to My Guns / Where to Find It /Manic Panic Epiphanic /Freeman Square /Endless Lawns /The Seed / Lonely Avenue
Galéria:
