JazzFestBrno, Cabaret des Péchés, 8. 4. 2025
Brnenský premiérový koncert izralelského miltiinštrumentalistu Adama Ben Ezru sa konal takmer pred desiatimi rokmi, na druhý si museli fanúšikovia počkať dlhých sedem rokov (recenzia tu). Netrvalo dlho a tento originálny muzikant zavítal do Brna aj po tretí raz, aby predstavil hudbu zo svojho čerstvého albumu Heavy Drops, ktorý nahral spolu s kubánskym bubeníkom Michaelom Oliverom.
O Ben Ezrovom inovatívnom štýle hry na kontrabas a zvukovo pestrých aranžmánoch sme sa presvedčili hneď v prvej skladbe Heavy Drops. Kontrabasové intro podfarbovali zvukové efekty, vrátane syntetizátorom upraveného vokálu. Adam nepoužíva len struny svojho päťstrunového kontrabasu, ale aj jeho mohutné telo, na ktoré rytmicky udiera prstami a dlaňou. Nejde o žiadny mimoriadny objav, podobnú techniku používajú aj ďalší kontrabasisti, i keď v podstatne menšej miere. Výsledkom je pôsobivý perkusívny efekt.
Aby to nebolo málo, Adam Ben Ezra navyše nahráva a vrství v reálnom čase pomocou looperu hudobné slučky (často založené na výrazných groovoch). Dosahuje tak bohatý podklad, do ktorého excelentne vyšíva sóla na kontrabase. Zvuk kontrabasu je často deformovaný pomocou elektroniky a tak poslucháča občas prekvapí, že objemná basa chrlí napríklad drsný zvuk imitujúci elektrickú gitaru.
Zaujímavá je interakcia s bubeníkom Michaelom Oliverom, neustále udržiavajúcim tempo. S výnimkou jedného sóla sa Olivera zameriaval predovšetkým na sprievodné hranie bez strhujúcich sólových úletov. Adam Ben Ezra často koncertuje sólovo a tak vystúpenia v duu dodávajú jeho hudbe nový rozmer. Pri sólových vystúpeniach musí Ben Ezra suplovať rolu bubeníka pomocou svojich zázračných mašiniek, prítomnosť reálneho bubeníka na pódiu mu umožňuje sústrediť sa hlavne na svoj kontrabas a elektronické efekty.
Počas večera striedajú skladby z nového albumu staršie známe kusy, ako napríklad Hide and Seek, chytľavá Can’t Stop Running, alebo Flamenco, v ktorej Adam Ben Ezra roztlieska celú sálu. V Chasing the Rabbit si sadá ku klavíru, v polovici koncertu ukľudní atmosféru precítenou melancholickou Portrait of Natalie, ktorú zložil pre milovanú manželku. V baladickej Lazy Butterfly spieva publikum unisono zborový podklad pre Ben Ezrove vokálne sólo. V závere skladby zaznie krásne kontrabasové sólo, tento raz v plnom objeme bez akýchkoľvek elektronických vylepšení. V jednoduchosti je krása. V Taming the Bull počujem hravé španielske motívy a predstavujem si tradičnú koridu. V Sunny Shades, chytľavým groovom tak trochu pripomínajúcom beatlesovskú Come Together spečatí Adam Ben Ezra svoje multiinštrumentálne zručnosti sólom na flaute.
Po štrnástich skladbách sa nadšení diváci odmietajú rozlúčiť a vytlieskajú prídavok. Pri divácky vďačnej, rytmicky priamočiarej a arabskou melodikou nasiaknutej Daldayi by sa v menšom klube publikum už dávno zvíjalo vo víre tanca, v noblesných priestoroch Cabaretu des Péchés diváci aspoň oduševnene tlieskajú do rytmu. Standing ovation hovorí za všetko.
SETLIST:
Heavy Drops / Hide and Seek / Escape Route / Flamenco / Free Fly / Rise Up / Hazy Steps / Chasing the Rabbit / Portrait of Natalie / Lazy Butterfly / Taming the Bull / Can’t Stop Running / Cosmic Nomad / Sunny Shades / Daldaya
Štítky