Dave Holland Trio, JazzFestBrno, Sono Centrum, 7.3.2023
Sedemdesiatnik Dave Holland patrí k tým privilegovaným, ktorí mali možnosť hrať s Milesom Davisom. S Milesom nahral Holland viac než desiatku albumov, vrátane kultových In a Silent Way a Bitches Brew. Začiatkom 70. rokov od Davisa odišiel za vidinou vlastnej sólovej kariéry, podobne, ako skôr či neskôr ďalší ambiciózni muzikanti. Talentovaný Holland sa ihneď uchytil na hudobnej scéne ako sideman, pričom zároveň viedol svoje vlastné hudobné formácie. Zoznam hudobníkov, s ktorými počas svojej viac než päťdesiatročnej kariéry spolupracoval je úctyhodne dlhý, nevynímajúc Chicka Coreu, Johna McLaughlina, Herbieho Hancocka, Johna Abercrombieho, Jacka DeJohnetta, Pata Methenyho, Wayna Shortera, Tomasza Stańku, Chrisa Pottera, Jima Halla, Charlesa Lloyda a celý rad ďalších významných osobností.
V utorok večer smerovali kroky milovníkov kvalitnej hudby do Sono Centra na Hollandovu brnenskú premiéru. Na súčasnej európskej šnúre sprevádzajú Hollanda dvaja dlhoroční spoluhráči – gitarista Kevin Eubanks a bubeník Eric Harland. Hollandova spolupráca s Eubanksom siaha do 80. rokov minulého storočia, keď Eubanks patril k sľubným jazzovým gitaristom, až kým sa nedal zlákať do kapely v populárnej televíznej talkshow Late Night Show prominentného moderátora Jaya Lena. U Lena strávil Eubanks pätnásť rokov, počas ktorých vystupoval päťkrát do týždňa v televízii. Medzitým stihol hrať aj na niekoľkých Hollandových albumoch, vrátane albumu Prism (2013) Hollandovho kvarteta, v ktorom hral aj bubeník Eric Harland.
No poďme naspäť do Sono Centra. Po predstavení tria sa Holland bez veľkých slov vnoril do hudby, čím zároveň skončil akúkoľvek verbálnu komunikáciu. Úvodnú Eubanksovu The Dancing Sea začal Holland hutným, precízne odohratým kontrabasovým sólom, ku ktorému sa po chvíli pridal rytmickou gitarou Eubanks. Harland spočiatku zľahka činelmi a ťukaním paličiek o rámy bicích udával tempo. Eubanks nenechal na seba dlho čakať a pustil sa do sólovania, Harland pohotovo vložil do hrania viac sily, zapojil do hry basový bubon a sálu v tej chvílu zaplavila vlna novej energie. To už Eubanks vyšíval na gitare divoké sóla a Harland hral na plné obrátky. V momentoch, keď hrala kapela v plnej intenzite, Eubanks sa predieral hlasným, skresleným zvukom gitary do popredia, pričom silným zvukom úplne prekrýval spoluhráčov. Podobná schéma sa opakovala pomerne často, čo mohli diváci inklinujúci ku komornejšiemu štýlu vnímať ako prílišné tlačenie na pílu. Nekompromisné fusion s typickým, drsným gitarovým zvukom však môže zaskočiť len nepripravených.
Anglo-američan Holland odohral prevažnú časť koncertu na špeciálnom kontrabase Czech-Ease, ktorý ho spája s Českou republikou, pretože kontrabas bol čiastočne vyrobený firmou neďaleko Chebu. Počas večera vymenil Holland kontrabas za päťstrunovú basgitaru. Stalo sa tak napríklad v Passing Time z albumu Another Land, v ktorej hneď od začiatku rozohral parádny groove. Pomáhal mu Harland, ktorý okrem iného často exceloval nečakanými krátkymi rytmickými zmenami. Podobné majstrovské kúsky zopakoval počas večera ešte niekoľkokrát a zakaždým bol ihneď odmenený mohutným aplauzom.
Príjemnou zmenou v rozbúrenom toku hudby bola bluesovo ladená The Empty Chair z Hollandovho albumu Prism, no i tá čoskoro nabrala obrátky, keď Kevin Eubanks prepol zvuk gitary na distorsion.
Trio odohralo počas dvoch hodín takmer bez nádychu šesť plynule previazaných skladieb (dve Hollandove, štyri Eubanksove). Dvojhodinový plynulý tok hudby prerušovali len diváci potleskom po každom sóle. Holland dopriaval poslucháčom dlhé sóla, zahraté s rytmickou a intonačnou precíznosťou. Len skutočný majster Hollandovho kalibru dokáže pomocou štyroch strún kontrabasu vykúzliť podobnú škálu jemných zvukových odtieňov, nálad a emócií.
V závere koncertu si diváci vypýtali prídavok. Holland vymenil naposledy kontrabas za basgitaru, na začiatku zahral flažolety a vytvoril podklad pre Eubanksové éterické sólo s hallovým zvukom. Takmer dvadsaťminútová baladická kompozícia poskytla triu priestor pre postupné vrstvenie efektných zvukových plôch, ktoré vygradovali až do jazzrockového finále. To, čo trio predviedlo počas takmer dvojhodinového setu, naplnilo do bodky Hollandove slová z rozhovoru pre portál Aktuálne: „Ťažisko našej zostavy spočíva v improvizácii. Naše skladby sú často skôr kostry, okolo ktorých rozvíjame iné nápady. Za pochodu vymýšľame aj úplne nové časti.“
Setlist
The Dancing Sea (Eubanks) / Passing Time (Holland) / Grave Walker (Eubanks) / The Empty Chair (Holland) / Seven Rings (Eubank) / Nemesis (Eubanks)
Video
Galéria
