Koncert Anny Marie Jopek, Moravia Music Fest, 17.11.2014, Metro music bar, Brno. Predposledný koncert festivalu Moravia Music Fest patril populárnej poľskej speváčke Anne Marii Jopek. So svojim triom zavítala 17.11.2014 do klubového prostredia Metro music baru, ktorý síce nie je tradičným jazzovým klubom, ale festivalové koncerty sa v ňom už stali tradíciou.
Annu Mariu Jopek netreba hudobným fajnšmekrom bližšie predstavovať. Občas je médiami prezentovaná ako jazzová speváčka, ona sa však nerada nechá zaškatuľkovať do žiadneho hudobného žánru. Seba samuvníma ako speváčku, vychádzajúcu z tradície poľskej ľudovej piesne. Jej početná hudobná produkcia (takmer každý rok nové CD) je dôkazom širokého záberu a hudobného nadšenia, ako i popularity, ktorej sa už dávno teší nielen v Poľsku.
Brnenskému koncertu Anny Marie predchádalo jej americké a japonské turné. Na posledný koncert novembrovej šnúry pricestovala na Moravu priamo z Japonska. Pre svoje vystúpenie zvolila veľmi komornú zostavu, v ktorej hlavné slovo patrilo Anninmu dvornému gitaristovi Marekovi Napiórkowskemu a multiinštrumentalistovi Pedrovi Nazarukovi (gitara, perkusie, klarinet, píšťaly, harmónium). Je pravdou, že publikum je u Anny Marie Jopek skôr zvyknuté na plnokrvnú zostavu s klávesami, basou a bicími. O to viac sa duo muzikantov v snahe o strhnutie publika muselo snažiť. Evidentne s tým však nemali žiadne problémy.
Keďže Anna Maria Jopek je známa tým, že repertoár každého koncertu šije na mieru publika, návštevníci klubu boli do poslednej chvíle v očakávaní, či dostanú presne to, po čo si na koncert prišli. Prvá skladba Cichy zapada zmrok predurčila náladu celého večera. Najžiadanejšími skladbami Anny Marie zvyčajne bývajú kompozície spievané v zvukomalebnej poľštine ako aj skladby z albumu Upojenie, ktoré v roku 2002 nahrala s hviezdnym Patom Methenym. Práve toto album bolo pre ňu v kontexte medzinárodnej hudby prelovomým a katapultovalo ju z regionálnej poľskej prvej ligy do povedomia svetovej poslucháčskej obce.
Ak poslucháči čakali predovšetkým kombináciu týchto dvoch hudobných prvkov, neodchádzali sklamaní. Éterická speváčka previedla prítomných svojou tvorbou s ľahkosťou a ženskou pozitívnou energiou. Všetky skladby v podaní komorného dua muzikantov dostali ešte decentejší šat, aký je známy z jej štúdiových nahrávok. Nové komorné aranžmány dodávali skladbám aj vďaka podfarbeniu spodným registrom klávesov často až mystický nádych. O to viac vynikali krehké kryštalicky sa trblietajúce gitarové sóla Mareka Napiórkowského, ktorý už za roky vystupovania s Annou Mariou Jopek presne vie, ako sólo „zasadiť“ do skladby v správnej intenzite a dĺžke. Hneď v druhej, prekrásnej baladickej skladbe Laura i Filon z albumu Polanna (2011) predviedol nádherne vyšperkované akustické sólo, s ktorými by iste zožal úspech aj na samostatnom gitarovom recitále. Mnohé piesne z albumu Polanna ponúkaju atmosféru poľskej histórie, ale i to, čo si len môže človek túžiaci po idylickom a harmonickom živote na vidieku predstaviť. Evokujú krajinu rozpálenú slnkom, prostých ľudí, vôňu sena. Nádhera. Na odľahčenie smutnokrásnej baladickej piesne využila Anna Maria príležitosť a privítala publikum v češtine. Vzápätí na to komunikovala už len po poľsky.
Široká dynamická škála, intonačná presnosť, plynulé prechody z plného hlasu do falzetu. To sú základne charakteristiky jej speváckeho prejavu. V symbióze s kvalitne nazvučeným klubom a primerane zvoleným vokálovym echom išlo o vskutku nezabudnuteľný zážitok. Pri posluchu Methenyho skladbieb v podaní Anny Marie sa evokovala predstava Pata Methenyho, niekde v diaľke sa spokojne usmievajúceho svojim typickým nikdy nemiznúcim úsmevom. Spokojný so svojim dielom, zvereným do rúk jeho obľúbenej speváčky.
Dramaturgia koncertu umne zamiešala pomalé skladby s dynamickejšími kompozíciami, zľahka v prospech tých kľudnejších. Poľský ľudový duch skladieb umocňoval Pedro Nazruk hrou na píšťaly a melodiku. Duety, ktoré spolu s Annou spieval, boli viac než presvedčivé. Snáď len v niekoľkých pasážach skladieb, v ktorých na gitaru hral len Marek Napiórkowski, by sa žiadalo vyplniť zvuk teplou farbou basových tónov. Na záver neopakovateľné grandiózne finále večera. Anna Maria rozospieva celý klub, ktorý sa nechce s ňou rozlúčiť ani po štvrtom prídavku.
O svojich najbližších plánoch, genialite Pata Methenyho, vzťahu ku klasickej a poľskej hudbe ako i stretnutí so svojou obľubenou americkou jazzovou speváčkou nám Anna Maria Jopek porozprávala pred svojim brnenským koncertom. Rozhovor sa viedol v zákulisí klubu, v pokojnej atmosfére upršaného novembrového dňa. Času bolo dosť, keďže jej hudobníci cestujúci do Brna z Poľska mali vďaka nepriaznivému počasiu meškanie. Napriek upršanému novembrovému dňu v Metrobare žiarilo slnko z očí Anny Marie, ktorá so zanietením rozprávala a rozprávala. Rozhovor prinesieme čoskoro na stránkach nášho portálu.
Set-list brnenského koncertu:
1.Cichy zapada zmrok 2.Bandoska 3.Laura I Filon 4.Zrób,co mozesz 5.Rdzawe liscie 6.Teskno mi teskno 7.Czarne słowa 8.Poznałem dziewczyna 9.Tam, gdzie nie siege wzrok 10. Przypływ, odpływ, oddech czasu 11.Mozliwe 12.O Mój Rozmarynie 13.Szepty i łzy 14.Ucisz sie 15.Cyraneczka
prídavky
1. Lizbona, Rio i Havana 2. Tylko tak mogło być 8. Upojenie 9.???
Foto: Tino Kratochvil