Nadštandardné štandardy v podaní speváckej elity z New Yorku.
Radoslav Mičuda

Nadštandardné štandardy v podaní speváckej elity z New Yorku.

New York Voices & B-Side Band, koncert Sono centrum Brno, 3.11.2014. Koncerty medzinárodneho hudobného festivalu Moravia Musicfest môžu diváci tento rok vidieť a počuť v Brne na dvoch miestach. Napríklad v legendárnom všehochuťovom klube Metro music bar ale predovšetkým premiérovo aj v novom luxusnom Sono Centre s kapacitou viac ako tisíc návštevníkov. Spoločný koncert NY Voices a B-Side Bandu sa konal vo veľkolepých priestoroch Sono Centra.

Vokálny kvartet (pôvodne kvintet), viacnásobne ocenenený Grammy Awards oslávil minulý rok 25. výročie svojho založenia. Priaznivcom vokálneho jazzu ho netreba detailne predstavovať.  Partia špičkových vokalistov často mieša na pódiu jazz, brazílsku hudbu, jazzové štandardy, R & B a pop. New York Voices sú nositeľmi dedičstva renomovaných predchodcov akými boli v 70-rokoch napríklad Singers Unlimted alebo komerčne preslávení Manhattan Transfer. Členovia zoskupenia New Yourk Voices sú aktívni nielen ako kvartet ale i ako silné individuality so svojimi vlastnými projektami v oblasti nahrávania, učenia, komponovania a aranžovania.

B-Side Band, s ktorým New York Voices v Brne vystúpili, je podstatne mladšia hudobná formácia pozostávajuca z osemnástich členov. Bigband založil v roku 2006 Josef Buchta a dnes patrí k najvyhľadávanejším českým bigbandom.

Koncert odštartoval B-Side band s jemným meškaním, ale s o to väčším zapálením pre hru. Za správne zvolené „entré“ boli hráči ihneď po prvej skladbe odmenení frenetickým aplauzom po strop zaplnenej koncertnej sály. Slávny americký kvartet New York Voices však nenechal na seba dlho čakať a hneď druhá skladba večera patrila im. Zladenosť s B-Side Bandom nenechala nikoho na pochybách, že večer bude pre všetkých zúčastnených nezabudnuteľným zážitkom. Hneď od začiatku si kvartet získal publikum nielen dokonalými vokálmi, frázovaním a jazzovo náročnými harmóniami, ale aj profesionálnou komunikáciou, ktorú často niektorí umelci dosť podceňujú. Tá bola u kvarteta umocnená aj pódiovou prezentáciou typickou pre americké hudobné telesá. New York Voices si však pódium neprivlastnili na celý večer. Štedro sa oň podelili s hosťami B-Side Bandu, ktorý v si tento na krst svojho CD Meeting Point zvolil práve pondeľňajší večer. Samozrejme, aká by to bola slávnosť jazzu s B-side Bandom keby na nej chýbal obľúbený frontman B-Side Bandu- Vojtěch Dyk? Ten sa na pódiu zaradil ku kvartetu a hneď v prvej skladbe Baby Driver od Paula Simona predviedol, že spievanie je to, pre čo sa narodil. Intonačne a rytmicky presný, v scattoch suverénny. Svoju zamatovú farbu hlasu a technicky zvládnutý spev plne predviedol v skladbe Spain, od fenomenálneho Chicka Coreu. Notoricky známa kompozícia z roku 1971 je už považovaná za moderný jazzový štandard a v podaní Vojtu Dyka bola prvým vrcholom večera. K B-Side-Bandu sa na pódiu pridal v dvoch skladbách aj Jiří Levíček, ktorý pre nové CD bigbandu – Meeting Point – skomponoval tri skladby.Na koncert prišiel dve z nich predviesť naživo. Hoci nešlo o klasicky dynamické nadupané bigbandové vypaľovačky, publikum ocenilo zmenu nálady a sólové klavírne plochy.

Samozrejme, krstným otcom nového CD nemohol byť nikto iný ako New York VoicesVojtom Dykom . Krstu na pódiu sa zúčastnili aj autori skladieb a aranžmánov Jakub Červenka, Zdeněk Novák a Jiří Levíček.

Hlavným sólistom bandu bol saxofonista Pavel Zlámal, pričom nebol jediným, ktorý si s vervou strihol svoje sólo pred plnou sálou. Celý večer sa niesol prevažne v swingovom duchu prepletanom s jemným humorom hlavných protagonistov. Pokiaľ ide o vokálny prejav a výkon kvartera New York Voices, dvadsať rokov ich existencie sa prejavilo v ľahkosti a suverenite, bez akéhokoľvek intonačného zaváhania. Kvalitu každého vokálneho telesa zvyčajne preveria skladby v acapella prevedení. Na koncerte odznela acapella jedna skladba a tiež jedna komorná skladba len s klavírnym doprovodom. Obe boli zvládnute so suverénnou ľahkosťou  a kvartet tak presvedčil, že sa oprávnene nachádza na najvyššej priečke.

Záverom pozámka k zvuku. Kombinácia plnej sály a skúseneho zvukára zabezpečila solídny vyrovnaný zvuk počas celého večera. Občas by síce prišla vhod vyššia intenzita zvuku v niektorých saxofónových sólach. To isté platí aj pre kontrabas, ktorý v dynamicky výrazných pasážach bigbandovýchj skladieb trochu zanikal. Celkovo však zvuk vzhľadom na veľkosť sály veľmi milo prekvapil.

Len tak ďalej! Uvidíme, teda vlastne budeme počuť ako budú zniesť o necelý mesiac fenomenálmi Take 6.

Foto: Radoslav Mičuda