Kenny Garrett odohral svoj druhý koncert v Blue Note Jazz and Music Clube

Nové Mesto nad Váhom, 20. 3. 2025

Jazzovým fanúšikom netreba Kennyho Garretta detailne predstavovať. Po niekoľkoročnom hraní s Milesom Davisom, Artom Blakeyom a The Jazz Messengers, Freddiem Hubbardom, Woodym Shawom a the Duke Ellington Orchestrom si vybudoval úspešnú sólovú kariéru a po rokoch intenzívneho koncertovania a štúdiovej práce je považovaný za jedného z najvplyvnejších žijúcich predstaviteľov moderného jazzu. Pod vlastným menom vydal dvadsať albumov. V predposledný marcový štvrtok zavítalo Garrettovo sexteto do Blue Note Jazz and Music Clubu. Nešlo o jeho prvý koncert na pôde slovenského Blue Notu, návštevníci dodnes s nostalgiou spomínajú na jeho prvé vystúpenie v roku 2017.

Tento raz prišiel Kenny Garrett predstaviť album Sounds from the Ancestors z roku 2021. O albume hovorí: “Pôvodným zámerom konceptu bolo vrátiť sa k niektorým zvukom, ktoré som si pamätal z detstva – zvuky, ktoré povznášajú ducha tak, ako Coltraneova ‘A Love Supreme’, ‘Amazing Grace’ Arethy Franklin,  ‘What’s Going On’ Marvina Gayea. Keď som nad nimi začal rozmýšľať, uvedomil som si, že v ich hudbe bol duch mojich predkov”. A naozaj, album odráža bohatú históriu jazzu, R&B a gospelu, Garrettovho rodného Detroitu, absorbujúc hudobné vplyvy z Francúzska, Nigérie, Kuby či Guadeloupe.

Do Blue Notu sa prišiel slávny post-bopový saxofonista predstaviť so svojou aktuálnou koncertnou zostavou. Členkou sexteta je aj speváčka kubánskeho pôvodu Melvis Santa pôsobiaca v New Yorku. Melvis Santa nie je „len“ speváčkou, aktívne sa venuje aj herectvu, komponovaniu a hre na klavír, spolupracovala s hudobníkmi ako Ravi Coltrane, Chucho Valdés či Buena Vista Social Club. Ako hosť formácie Jane Bunnett & Maqueque bola v roku 2018 nominovaná s albumom Oddara na Grammy v katerórii Best Latin Jazz Album.

Sexteto otvorilo dvojhodinový výživný set skladbou Haynes Here zo staršieho Garrettovho albumu Seeds from the Underground s krásnou melodickou linkou Garrettovho saxofónu a precíteným vokálom Melvis Santy. Hneď z kraja sa v klavírnom sóle vyhral Keith L. Brown. Rytmická sekcia perfektne šľapala, len škoda, že Odeove razantné bicie prehlušovali celé sexteto. Nemôžem nespomenúť dvorného zvukára kapely, ktorý zrejme nemal svoj deň, pretože vyváženosť intenzity jednotlivých nástrojov bola od ideálneho zvuku veľmi ďaleko. Bohužiaľ, najviac zanikal práve Garrettov saxofón a spev Melvis Santy. Odhliadnuc od problematického nazvučenia uznávam, že bubeník Michael Ode svoju prácu odviedol naozaj perfektne. Možno by stačilo len zľahka ubrať na intenzite. V kľúčových momentoch sa kapela otáčala tvárou k nemu a užívala si jeho sóla.

Hneď od začiatku zaujala Melvis Santa vokálnym prejavom perfektne zapadajúcim do štýlu Garrettovej hudby. Hudbu Garrettových predkov umocňoval perkusiami jeho dlhoročný spoluhráč Rudy Bird a nemalou mierou aj Melvis Santa hraním do rytmu na shekere a tamburíne. V druhej skladbe Hargrove (pocte trubkárovi Royovi Hargrovovi) s chytľavým R&B groovom rozohral Garrett so sympatickou Melvis spevavý duet. Tanečný groove podporovali Birdove konga spolu s početným perkusným arzenálom. Brownov klavír sme počuli žiaľ len v sólach tichších pasáží. Bird sa spevom pridával k Melvis a spoločne nôtili melodické popevky. Konečne sa zo spleti zvukov vynoril aj Edwardsov groovujúci kontrabas.

V jednom z rozhovorov sa Garrett vyjadril: “Zameriavam sa na melódie, chcem, aby si ľudia pamätali, že melódie tu boli prv, než sme začali improvizovať.” Melodickosťou sa vyznačuje väčšina Garrettových kompozící. Nasleduje When the Days Were Different s pevným rytmickým základom a melodickým klavírnym motívom. To Garrettovi samozrejme nebráni  rozbaliť naplno energické, no zároveň precítené alt saxofónové sóla. Počas celého koncertu servírujú muzikanti strhujúce rytmické skladby s atraktívnymi afro-kubánskymi a latinsko-americkými prvkami. Garrett občas odkladá saxofón, aby odohral part na klávesoch.

Sexteto pokračuje skladbami z posledného albumu, publikum vďačne reaguje na každé sólo. Kapela je vo forme a užíva si to, Kenny Garrett z času na čas okorení skladby rappom. I keď jeho spev sotva počuť, jeho entuziazmus, gestikulácia a tlieskanie do rytmu sú neprehliadnuteľné.  Koncert vrcholí notoricky známou, viac než dvadsať rokov starou hitovkou Happy People. Touto skladbou Garrett vždy končí svoje vystúpenia a skalní návštevníci jeho koncertov už vedia, že sa blíži koniec. Dlhé lúčenie skladbou Happy People trvá takmer dvadsať minút, no niet v ňom ani náznaku smútku, pretože dobrá nálada srší z každého póru zúčastnených. Na záver použije kapela osvedčený ťah – počas hrania odchádzajú muzikanti postupne z pódia. Celý klub je na nohách a to je znamenie, že Garrettova repríza v Blue Note sa vydarila.

Kenny Garrett Sextet: Kenny Garrett – saxofón, klávesy, Jeremiah Edwards – kontrabas, Rudy Bird – perkusie, Keith Brown – klavír, Michael Ode – bicie, Melvis Santa – spev, perkusie