SONO Centrum Brno, 5. mája 2026
Na koncert kvarteta amerického saxofonistu Joshua Redmana sa tešil nejeden priaznivec špičkového jazzu. Aby to však nebolo príliš jednoduché, kvôli pandémii v roku 2020 sa čakanie natiahlo o dlhých šesť rokov, na nakoniec stálo za to.
Medzitým uzreli svetlo sveta dva Redmanove albumy (vydavateľstvo Blue Note). Najnovší štúdiový počin, Words Fall Short, vyšiel pred necelým rokom a s takmer identickou zostavou, s akou nahrával album, zavítal Redman aj do brnenského Sono Centra.
Zatiaľ, čo Joshua Redman sa pomaly ale isto blíži k šesťdesiatke, jeho spoluhráči sú o generáciu mladší. Ale to je dnes v kapelách úplne bežný jav, mladá krv je vždy vítaná a v mnohých prípadoch priam nenahraditeľná. Z nového albumu vybral Redman do setlistu len dve skladby, pre ďalšie dve siahol do svojej staršej diskografie zo začiatku 90. rokov. Priestor dostali aj autorské skladby členov kvarteta a na záver bolo publikum odmenené bonusovým štandardom. Ale poďme pekne po poriadku.
Úvodným štvorminútovým tenorsaxofónovým sólom dal Joshua Redman najavo, že sa budeme mať na čo tešiť. Sólo prešlo plynule do skladby Icarus z najnovšieho albumu. Repetitívny klavírny motív kapela rozohrala naplno, melódiu určoval Redmanov tenorový saxofón. Popri dokonalom frázovaní doprial Redman publiku neraz poriadnu dávku vysokých tónov na tenorovom saxofóne, čo nepočuť u iných saxofonistov až v takej miere, ako sme si mohli v ten večer dopriať v Sono Centre. Icarus kulminoval strhujúcim klavírom Paula Cornisha. Lepší začiatok sme si snáď ani nemohli želať.
Po titulnej skladbe albumu Words Fall Short a staršej, vláčnej kompozícii Wish sa Redman prihovoril k publiku, vzdal hold krásnej “tichej” koncertnej sále a uviedol Groove X zo svojho viac než tridsať rokov starého detubového albumu.
Napriek tomu, že táto zostava funguje spolu relatívne krátko, fungovala perfektne ako kompaktný celok. Redman striedal tenorový saxofón so sopránovým, obdivuhodné boli aj sóla kontrabasistu Philipa Norrisa, ktorý dostával zaslúžene najviac priestoru na svoje sólové party. Jeho precízne vyšperkované melodické sóla patrili k najväčším zážitkom večera. Jeho kontrabas nielen “kráčal”, ale priam sa vznášal a lietal vo výšinách. Mimochodom, Norrisa mohlo brnenské publikum vidieť aj v triu Emmeta Cohena na festivalových koncertoch v Cabarete des Péchés (ich recenzie nájdete aj na našich stránkach). Rytmiku kvarteta podporoval svojou nápaditou hrou Nazir Ebo.
Joshua Redman si občas doprial pauzu na stoličke na kraji pódia a sledoval, ako to jeho mladým spoluhráčom perfektne šľape. Pauza však neprichádzala do úvahy v poslednej (pred prídavkom), Norrisovej strhujúcej No Other Way, pre mňa absolútny vrchol večera. Divoká jazda a zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Po neutíchajúcom aplauze sa vrátilo kvarteto, aby zahralo na rozlúčku štandard I Fall In Love Too Easily. Verím, že čo sa týka Redmanovej hudby, názov prídavku skladby platil v plnom rozsahu pre mnohých návštevníkov koncertu, opúšťajúcich sálu s iskrou v očiach a spokojným úsmevom na tvári. Proste láska na prvý pohľad, či skôr posluch.
Setlist:
Icarus / Words Fall Short / Wish / Groove X / New Joint / Paul Cornish / Amica / No Other Way / I Fall In Love Too Easily
Štítky