Jack DeJohnette, jazzový bubeník, ktorý spolupracoval s hviezdami ako Miles Davis, Sonny Rollins a Charles Lloyd je považovaný za jedného z najväčších velikánov tohto žánru.
DeJohnette dokázal vniesť dynamickú a vysoko muzikálnu hru do free jazzu, či inštrumentálnych groovov s nádychom R&B, je pravdepodobne najznámejší ako bubeník v Davisovom období fusion, pričom účinkoval na ikonických albumoch ako Bitches Brew, Jack Johnson a On the Corner. Bol tiež uznávaný ako pravidelný sprievodný hráč a kapelník na progresívnych fusion albumoch vydavateľstva ECM v 80. rokoch minulého storočia.
DeJohnette sa narodil v Chicagu v roku 1942, na klavíri hral od šiestich rokov, pričom na tomto nástroji pokračoval hrať aj popri bicích, ktoré si vybral v ranom tínedžerskom veku. „Klavír a bicie sú súčasťou rodiny perkusií,“ povedal neskôr. „Nemožno ich od seba oddelovať – učenie hry na týchto nástrojoch sa navzájom dopĺňa.“
Začínal hraním rock’n’rollu a spievaním doo-wopu vo vokálnej skupine, no postupne ho priťahoval viac jazz a od konca 50. rokov mal vlastné trio. Hosťoval so Sun Ra a formáciou Arkestra, spriatelil sa s avantgardnými hudobníkmii, ako Muhal Richard Abrams a Roscoe Mitchell. V Chicagu, zaskakoval za Elvina Jonesa v kapele Johna Coltranea. Hranie s Coltraneom zhodnotil ako skvelý fyzický aj duchovný zážitok.
V polovici 60. rokov to zabalil na vysokej škole, zbalil si bicie a 28 dolárov a presťahoval sa do New Yorku, aby sa mohol viac venovať hudbe. V New Yorku začal pracovať s Freddiem Hubbardom a Jackiem McLeanom a trvalejšie spolupracoval s Charlesom Lloydom v jeho kvartete, kde hral po boku Keitha Jarretta – jedného z jeho častých spolupracovníkov v priebehu rokov v rôznych zostavách.
Čas strávený s klaviristom Billom Evansom ho koncom 60. rokov priviedol do Davisovej kapely, keďže Davis prekračoval hranice post-bopu a obohacoval hudbu elektrickou inštrumentáciou. Keď bubeník Tony Williams odišiel od Milesa, povolali DeJohnetta. „Hranie s Milesom, Daveom Hollandom, Chickom Coreom a Wayneom Shorterom bolo veľmi vzrušujúce obdobie,“ povedal DeJohnette o kapele, ktorá vyprodukovala Bitches Brew, Big Fun a sériu uznávaných živých albumov. „Vždy sme sa nevedeli dočkať, kedy sa dostaneme na pódium, aby sme videli, do akých experimentov sa môžeme pustiť.“
Davis nechával svoju kapelu vymýšľať monumentálne groovy, začínajúc vždy DeJohnettom: „Niečo som vždy začal a ak to bolo v poriadku, Miles nič nepovedal a nechal, aby sa postupne pridávali ďalší hráči. Keď to naberalo obrátky, Miles zahral sólo a potom nechal všetko voľne plynúť, až kým necítil, že sme všetko vyčerpali.“
Po tom, ako nahral DeJohnette so septetom album Live-Evil a kvôli „funkovému, drsnému a špinavému“ zvuku ho nazval jedným zo svojich albumov tej doby, v roku 1971 opustil Davisa s vysvetlením: „Chcel som hrať trochu slobodnejšie. Miles začal mať detailné predstavy o hraní bubeníka, ktoré sa rozchádzali s mojou predstavou o slobode.“
V roku 1968 nahral DeJohnette svoj debutový album The DeJohnette Complex – prvý z približne 50 albumov, ktorý nakoniec nahral ako kapelník alebo spolukapelník. Jeho spolupráca s ECM sa začala v roku 1973 s albumom Ruta and Daitya, duetovým albumom s Jarrettom. Neskôr nasledovali albumy jeho vlastných skupín, ako Compost, Gateway a New Directions, DeJohnette hral aj s Janom Garbarekom, Patom Methenym a ďalšími. Od 70. rokov účinkoval pravidelne na albumoch Sonnyho Rollinsa, nahral množstvo nahrávok s Herbiem Hancockom a neskôr sa stal súčasťou Golden Quartetu Wadada Lea Smitha. Objavil sa aj v pokračovaní Blues Brothers, Blues Brothers 2000.
Počas celej hudobnej kariéry vnášal do bicích muzikálnosť, namiesto toho, aby ich vnímal len ich rytmus. „Počujem orchestrálne, počujem farby“, hovoril. Dvojnásobný držiteľ ceny Grammy, naposledy v roku 2022 za Skyline, (v spolupráci s Ronom Carterom a Gonzalom Rubalcabom), najlepší jazzový inštrumentálny album, bol DeJohnette v roku 2012 vyhlásený za „jazz mastera“ National Endowment for the Arts.
DeJohnette bol dvakrát ženatý, mal dve dcéry, Farah a Minyu. Po Lydii pomenoval jednu skladbu na svojom albume Time & Space z roku 2001, ktorý nahral s Daveom Hollandom.
Jack DeJohnette zomrel 26. októbra 2025 v New Yorku vo veku 83 rokov na zlyhanie srdca.