Al Fostera, slávneho bubeníka uznávaného pre svoju špičkovú techniku, ktorou sa presadil v bebopových, post-bopových a funk/fusion jazzových kruhoch pozná asi každý jazzový fanúšik.
Al Foster, ktorý bol aktívny v jazze od polovice 60. rokov, avšak najznámejší sa stal vďaka nepretržitej spolupráci s Milesom Davisom v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Bol jediným hudobníkom, ktorý spolupracoval s Davisom pred aj po Milesovom odchode do dôchodku koncom 70. rokov, čím mal možnosť aktívne zažiť dve odlišné obdobia elektrického jazzu. Foster pokračoval v hraní s Davisovou kapelou až do roku 1985, potom sporadicky až do roku 1989. Natočil dva vlastné elektrické albumy, Mixed Roots (1978) a Mr. Foster. Napriek tomu bol Foster tiež plodným hudobným partnerom saxofonistov Blue Mitchella, Joea Hendersona, Jimmyho Heatha a Sonnyho Rollinsa, príkladnými predstaviteľmi akustického straight-ahead jazzu.
Profesionálne debutoval v roku 1964, keď trubkár Blue Mitchell vytvoril kvinteto, ktoré našlo svoje pôsobisko v Minton’s Playhouse v Harleme. Foster neskôr v lete debutoval nahrávkou na Mitchellovom albume Blue Note The Thing To Do. S Mitchellom zostal ďalšie tri roky, potom pokračoval v soul-jazzových koncertoch s klaviristom Larrym Willisom a trubkárom Hughom Masekelom – ako povedal, celý ten čas sa snažil vyvinúť svoj vlastný zvuk. Tento zvuk prišiel v čase, keď Miles počul hrať Fostera v roku 1972 a najal ho, aby v jeho vlastnej elektrickej jazz-rockovej fusion kapele nahradil Jacka DeJohnetta. Prvýkrát sa objavil na Davisovom albume In Concert z roku 1972, kde bol okamžite ocenený za svoje funkové kúsky.
Počas 80. rokov však Foster urobil aj veľmi uznávané albumy s klaviristom Tommym Flanaganom a tenorsaxofonistom Joeom Hendersonom, čím sa etabloval v akustickom jazze založenom na bebope a pokračoval vo vývoji svojich fusion chopov.
Ako nezávislý hudobník na voľnej nohe pôsobil až do polovice 90. rokov, kedy založil kapelu so saxofonistom Chrisom Potterom, klaviristom Davidom Kikoskim a basgitaristom Dougom Weissom. Zatiaľ čo mnohí muzikanti do kapely prichádzali a odchádzali z nej, Weiss s Fosterom v nej zostali viac ako dvadsať rokov. V roku 2003 vyšiel album Oh! od formácie ScoLoHoFo – kolektívne kvarteto pod vedením gitaristu Johna Scofielda, saxofonistu Joea Lovana, basgitaristu Davea Hollanda a Fostera – ktoré odštartovalo Fosterovu kariéru lídra. V roku 2008 nahral album vo Village Vanguard, začiatkom roku 2010 zakotvil v klube Smoke. Foster nahral svoje posledné dva albumy, Inspirations And Dedications (2019) a Reflections (2022) na klubovej značke Smoke Sessions.
Foster zostal až do konca významným hráčom na bicích a viedol svoju vlastnú kapelu v angažmáne v klube Smoke Jazz začiatkom tohto roka. „Starnem,“ priznal pred niekoľkými rokmi v rozhovore so svojím kolegom bubeníkom Joeom Farnsworthom pre magazín DownBeat. „Vieš, už nie som taký rýchly ako kedysi. Ale stále mám čerstvé nápady. Vždy, keď cvičím, prichádzam s novými vecami. Pretože v poslednej dobe cvičím každý deň – bicie, mám dve sady v obývačke. Len tam sedím pár minút, vieš, skoro ako: „Čo by som dnes predviedol?“
Svoje posledné vystúpenie v klube Smoke odohral 18. januára 2025, v deň svojich 82. narodenín. Zomrel 28. mája v New Yorku vo veku 82 rokov. Príčina smrti nebola zverejnená.