Kravchenko Clees Duo / Emmet Cohen Trio, JazzFestBrno, Divadlo Husa na provázku, 30. 4. 2024
Utorňajší dvojkoncert JazzFestuBrno pripadol na Medzinárodný deň jazzu, ktorý vyhlásilo pred trinástimi rokmi UNESCO za oficiálny sviatok jazzu. Odvtedy je posledný aprílový deň ideálnou príležitosťou na globálne oslavy jazzu.
Koncert pripadajúci na tento výnimočný deň umiestnili organizátori JazzFestuBrno do priestorov Divadla Husa na provázku. Vďaka krásnemu jarnému počasiu sa rozhodli presunúť prvú časť – vystúpenie dua ukrajinskej speváčky Kateryny Kravchenko a luxemburského vibrafonistu Arthura Cleesa – z podzemných priestorov divadla na nádvorie, čo sa ukázalo ako výborná voľba.
V takmer hodinovom sete sa prezentovala mladá ukrajinská speváčka so svojím najkomornejším projektom, v ktorom nielen spieva, ale aj skladá texty a hudbu. Podľa jej slov jej duo poskytuje priestor pre experimenty, v ktorých spoločne s Cleesom skúmajú farby neobvyklej kombinácie nástrojov – spevu a hudby. V úvode zaznela skladba Kolyskova, časť autorskej suity pre veľký súbor, venovanej ukrajinskej umelkyni Marii Prymachenkovej. Zámerom projektu je poskytnúť jazzovým a klasickým hudobníkom priestor na spoluprácu a improvizáciu.
Kateryna Kravchenko sa na pódiu Husy predstavila ako nápaditá speváčka a zároveň ako spoluautorka hudby. S hlasom disponovaným vo vyšších polohách striedala rôznorodé nálady a výrazové prostriedky, od melancholicky éterických, melodicky klenutých oblúkov až po drsné expresívne výkriky. Miestami náročné intervaly zvládala s neuveriteľnou ľahkosťou a intonačnou presnosťou.
Pestrú paletu emócií pretkanú textami v angličtine, rodnej ukrajinčine či nemčine (v záverečnej piesni na text Hermanna Hesseho) umocňovalo prívetivé prostredie nádvoria s bonusom prirodzeného, jemného hallového dozvuku. V perfektne nazvučenom prostredí vynikali podmanivé tóny Cleesovho vibrafónu.
Setlist:
Kolyskova / Future / Chomu Ne Prykhodyt Vesna / Moment / Song For Tati / Circle / Yearning / Show Me / Of Silence / Temporary / Stay / Don’t Go Away So Easily / Solemn / Memoir
Galéria:
EMMET COHEN TRIO
Po hodine snivej atmosféry sa presunuli diváci do vypredanej divadelnej sály. V tej chvíli ešte mnohí netušili, že sa stanú svedkami nezabudnuteľného zážitku. Emmet Cohen zavítal na JFB len rok po svojom premiérovom koncerte v Cabarete des Péchés, dokonca s identickou zostavou. Na pódiu ho sprevádzal kontrabasista Philip Norris a bubeník Kyle Poole. Vypredaná sála s intímne nasvieteným pódiom nás vtiahla do autentickej atmosféry jazzového klubu.
O tom, že identická zostava nemusí znamenať aj identický hudobný zážitok, sme sa presvedčili hneď v prvých skladbách. Emmet Cohen, veľký fanúšik jazzových štandardov, dokáže podať tento poslucháčsky vďačný materiál podľa svojich vlastných predstáv a nebolo to inak ani teraz. Trio otvorilo set blokom štandardov – úvodnou Our Delight od Tadda Damerona. Bez zahrievacích príhovorov sa do toho trio obulo naplno hneď od začiatku. Norrisov walking bass nielen kráčal, ale priam šprintoval spolu s Cohenovým klavírom. Stredobodom pozornosti sa stal neprehliadnuteľný bubeník Kyle Poole, hnací motor tria.
Kontrabasista Philip Norris zobral do ruky niekoľkokrát slák a zahral precítené intro. Norrisov perfektne nazvučený kontrabas doprial publiku vychutnať si každé fenomenálne sólo, vždy rytmicky a melodicky dokonalé. Norris je skutočná extraliga, bodaj by nie, veď hráva s tými najlepšími z najlepších v orchestri Wyntona Marsalisa.
Pri Norrisových sólach inak vždy energický Poole len ľahúčko metličkami hladil bicie, inokedy zas exceloval energickou hrou a hutným zvukom nie zrovna najväčšej zostavy bicích. Súdiac podľa odozvy publika vyšiel Poole ako jednoznačný víťaz večera.
Hrou plnou energie a nečakaných zvratov v podobe zmien tempa či dynamiky, občasným stop-timom udržalo trio pozornosť publika až do konca koncertu. Emmetova suverénna, virtuózna hra pôsobí tak prirodzene, že o chvíľu ju beriete ako samozrejmosť. Teda až na neustále hlasné podupávanie nohou, ktorým Cohen s presnosťou metronómu nekompromisne udával tempo. Do posledných radov sa zvuk Cohenovho podpätku asi nedoniesol, zato diváci v prvých radoch si ho budú ešte dlho pamätať.
Tesne pred záverom koncertu pripomenul Emmet Cohen výročie narodenia Duka Ellingtona a na jeho počesť zahral dvadsaťminútovú medley s nezabudnuteľnými Pooleovými sólami. Na úplný záver sa trio vrátilo na pódium ešte trikrát, aby doprialo rozvášnenému publiku rozlúčkovú dávku hudby.
I keď sa veľmi neradím ku skalným fanúšikom repertoáru postaveného na štandardoch a preferujem autorské skladby, priznávam, že štandardy v Cohenovom podaní majú neskutočný drive. Z koncertu som odchádzal nadšený viac ako z Cohenovho vlaňajšieho vystúpenia v Cabarete des Péchés. Uvidíme, či nabudúce ponúkne Emmet Cohen viac autorských skladieb.
Setlist:
Our Delight / Lion Song (Emmet Cohen) / La Rosita / Everlasting (Emmet Cohen) / Groundwork
Duke Medley – I Let a Song Go Out Of My Heart, I’ve Got It Bad, Star Crossed Lovers, Black And Tan Fantasy / Best Things in Life Are Free / Fingerbuster / Round Midnight
Galéria:
