Camille Bertault a David Helbock Playground, Jazz & World Music, Besední dům, Brno, 22. 1. 2024
Spolupráca francúzskej speváčky Camille Bertault a rakúskeho klaviristu Davida Helbocka sa začala v roku 2019, keď sa stretli prvý raz na pódiu. Zistili, že medzi nimi ihneď zafungovala hudobná chémia, ktorú následne zúžitkovali v ďalšej spolupráci. Hmatateľným výsledkom sa stal album Playground, nominovaný na najlepší vokálny jazzový album v súťaži German Jazz Prize.
Oboch spája nielen klasické hudobné vzdelanie, ale aj obdiv k hudbe Egberta Gismontiho, Hermeta Pascoala, Thelonia Monka a Björk. Náklonnosť k spoločným k hudobným vzorom vyústila do výberu skladieb na album Playground, ktorý prišli predstaviť brnenskému publiku.
Už v prvej skladbe Frevo od Egberta Gismontiho bol jasné, že pôjde o nevšedný hudobný zážitok. Helbock premenil koncertné krídlo na zvukovo pestrý orchester, využívajúc neobmedzené možnosti klavíra, ako napríklad hranie prstami na struny, či využitie loopera umiesteného na koncertom krídle. V úvodnej latinskoamerickej vypaľovačke Frevo predviedla Camille Bertault strhujúcu vokálnu improvizáciu. V krátkom príhovore upozornila publikum, že prevažná časť skladieb zaznie v jej rodnej reči, čo hneď predviedla vo francúzskej verzii piesne Good Morning Heartache. V podmanivo znejúcej skladbe naplno predstavila svoju šansónovú tvár.
V Helbockovej bluesovej Lonely Supamen, inšpirovanej Ornettom Colemanom, sa speváčka chopila aj druhého mikrofónu, napojeného na looper. Okrem nahrávania hudobných slučiek využívala Camille looper aj na efektnú deformáciu hlasu. V pieseni s textom o Supermanovi vo výslužbe predviedla, čo dokáže ľudský hlas v spojení s inšpiratívnym spoluhráčom, akým je David Helbock.
Klasiku s prvkami vokálnej improvizácie ponúklo duo v jednej z Bachových Goldbergovských variácií. Spevom v divokom tempe Camille obdivuhodne sekundovala Helbockovmu klavírnemu sprievodu. Nemohol chýbať ani známy jazzový štandard, Mingusov Goodbye Pork Pie Hat, samozrejme v špeciálnom aranžmáne pre klavír a spev, navyše s francúzskym textom. Pieseň zaspievala Bertault bez akýchkoľvek zvukových efektov, len s jemným hallovým zvukom.
Do alternatívnej popovej priehradky siahla dvojica v skladbe New World, pôvodne z abumu Selmasongs známej islandskej hudobníčky Björk. Nad Helbockovými loopovými perkusívnymi zvukmi sa vznášal éterický spev Camille. Za mňa jedna z najsilnejších skladieb večera. Po klavírnej etude zakladateľa ruskej modernej hudby Alexandra Skrjabina prebrala publikum zo snivej atmosféry Helbockova pocta brazílskemu skladateľovi Hermetovi Pascoalovi s názvom Para Hermeto, v ktorej skĺbili obaja hudobníci všetko, čo sa počas koncertu postupne nabaľovalo ako snehová guľa. Vrstvenie tónov pomocou looperu, kozmicky znejúce klavírne efekty, perkusívne zvuky klavíra a do toho perfektne rytmicky zapadajúca vokálna improvizácia Camille Bertault.
Prekvapením bol prvý prídavok, Princova skladba 1999. Lepšie povedané, Princovou skladbou zľahka inšpirovaná. Melodicky chytľavá, s expresívne modulovaným vokálom, pripomínajúcim mačacie mňaukanie. Zábavná, odľahčujúca a očarujúca Camille vyvolala úsmevy na tvárach divákov.
V druhom prídavku, Bizarre, sa pri Camillinej precítenej hudobnej výpovedi tajil dych. Textu som samozrejme nerozumel ani slovo, no presvedčivý prejav, vychádzajúci z hĺbky citlivej duše ma utvrdil, že túto talentovanú speváčku určite nevidím posledný raz.
Setlist
Frevo (Egberto Gismonti) / Good Morning Heartache (Irene Higginbotham, Ervin Drake, Dan Fisher) / Lonely Supamen (David Helbock) / Goldberg Var. 1 (J. S. Bach) / Goodbye Pork Pie Hat (Charles Mingus) / Aquelas Coisas Todas (Toninho Horta) / New World (Björk) / Etüde for Piano in C# minor, Op. 2 no. 1 (Alexander Scriabin) / Para Hermeto (David Helbock) / 1999 (Prince) / Bizarre (Camille Bertault)
Text: Marián Pavlík
Foto a video: Michal Sýkora
