Ibrahim Maalouf – The Trumpets of Michel Ange, JazzFestBrno, 5. 12. 2023, Sono Centrum, Brno
Najprogresivnějšia hudobná spojka medzi Západom a Východom, francúzsky hudobník libanonského pôvodu Ibrahim Maalouf je mimoriadne aktívny muzikant, dalo by sa povedať, že priam workoholik (momentálne pracuje súbežne na štyroch albumoch). Narodil sa v Bejrúte v rodine, v ktorej prevládali hudobníci a intelektuáli. Strýko spisovateľ a nositeľ prestížnych cien, dedo básnik a muzikológ, matka klaviristka, otec Nassim Maalouf klasický trúbkár, ktorý upravil trúbku pre potreby arabskej hudby. Tá používa tóny, aké nenájdete v európskych stupniciach. Keďže jablko nepadá ďaleko od stromu, Ibrahim študoval ako dieťa hru na trúbku u otca a po presídlení do Francúzska pokračoval v akademickom vzdelávaní na francúzskych školách.
Viacnásobný nositeľ prestížnych hudobných ocenení vypredáva v šesťdesiatmiliónovom Francúzsku športové haly, takmer každý rok vydáva nový album. V Maaloufovej hudbe sa spájajú arabské stupnice, klasika, jazz, elektronika, hard rock a pop. Bohužiaľ, Česká republika sa do Maaloufovho koncertného kalendára nedostala takmer desať rokov, naposledy tu koncertoval v marci 2014 na JazzFesteBrno s projektom Illusions.
Tento raz prišiel Maalouf predstaviť Brnu svoj najnovší projekt The Trumpets of Michel Ange. V deväťčlennej kapele so silnou dychovou sekciou hrajú na trúbky okrem Maaloufa ďalší štyria hráči. Treba poznamenať, že sa nejedná o hocijaké trúbky, ale o nástroje špeciálne vyvinuté na hranie štvrťónov, typických pre arabskú hudbu. A nie je náhoda, že práve takúto trúbku navrhol a dal si patentovať Ibrahimov otec.
Ďalším dychárom v kapele je rumunský saxofonsita Mihai Pirvan. Samozrejme nesmie chýbať ani Ibrahimov dlhoročný hudobný partner, gitarista Francois Delaporte. Ďalším gitaristom ( zároveň basgitaristom) je Mohamed Derouich, na bicie hrá Julien Tekeyan. V neposlednom rade nemožno nespomenúť exotickú tanečníčku Hafsatou Saindou.
Na rozdiel od bežnej praxe podpory predaja čerstvo vydaného albumu na šnúrach sa rozhodol Ibrahim Maalouf predstaviť hudbu z albumu, ktorý uzrie svetlo sveta koncom decembra.
Kapela začala hneď zostra poriadnou vypaľovačkou, ako sme sa dozvedeli neskôr, išlo o skladbu s pracovným názvom Wedding. Nielen úvodná, ale aj ostatné skladby z nového albumu uvádzal Ibrahim len v pracovnej verzii. Uvidíme, ktoré z názvov sa nakoniec natrvalo usadia na albume. Na rozdiel od názvov, Maalouf mal jasno v posolstve každej skladby. To sa snažil trpezlivo priblížiť publiku v príhovoroch medzi jednotlivými skladbami.
Príval energie v prvých skladbách vyvolával vo mne obavy, či je vôbec ešte možné takúto nádielku niekam ďalej stupňovať. Hneď v prvých taktoch Wedding nastúpila na pódium aj vrtká tanečníčka Hafsatou Saindou. V červených rozviatych šatách umocňovala rozpaľujúcu atmosféru. Ibrahimov štýl call and response, kde na trúbkovú výzvu odpovedala unisono štvorica trubkárov, naberal divoké obrátky. V tanečne melodickej Fly With Me, kde pojednáva Ibrahimova hudba o manželstve a zdieľaní krás rodinného života, náhle poľavil fyzický tlak decibelov a kapela odľahčene odohrala pieseň s krásnym altsaxofónovým sólom Mihaia Pirvana. Pirvan strhával na seba pozornosť, fenomenálne sóla ho katapultovali do pozície jedného z najobľúbenejších hráčov večera.
Ibrahim Maalouf, čiastočne hendikepovaný vyvrtnutým členkom, posediačky na barovej stoličke odpaľoval jedno sólo za druhým, gestami riadil kapelu a v prestávkach medzi skladbami vysvetľoval kontext vzniku jednotlivých skladieb. Nielen to. Ako zdatný komunikátor neustále hecoval publikum k tancu a spevu. Keďže koncert sa konal výhradne na státie, diváci v husto zaplnenej sále sa nenechali dvakrát prosiť, čím sa koncert čoskoro premenil na bujarú oslavu života. Strhujúce melódie, plné nasadenie kapely a odozva publika skáčuceho v extáze vytvárali nezabudnuteľnú atmosféru. Podobnú atmosféru som doteraz zažil snáď len na koncertoch balkánskych dychoviek.
Nákazlivou energiou prekypujúca tanečníčka Hafsatou Saindou sa objavila na pódiu aj v niekoľkých ďalších skladbách. Pozoruhodné boli jej duety s bubeníkom Julienom Tekeyanom a saxofonistom Mihaiom Pirvanom.
Ďalšie skladby pojednávali o odovzdávaní kultúrneho dedičstva z generácie na generáciu, o poetických chvíľach popíjania a recitovania básní, o bláznivej ceste Ibrahimovho otca za šťastím do Európy, či o tom, ako raz deti dospejú a odídu z domu budovať svoj vlastný život. Tieto citlivé témy trochu kontrastovali s dravosťou hudby, ktorú Ibrahimova kapela predvádzala počas celého večera, ale asi práve tak to má byť.
Hoci Maalouf v niektorých rozhovoroch pre médiá avizoval, že na šnúre bude hrať výhradne nové skladby, v závere koncertu neodolal a zahral staršiu True Sorry z megaúspešného albumu Illusions, či osemminútový druhý prídavok Beirut z ešte staršieho albumu Diagnostic. Komorná verzia skladby Beirut, odohraná v duu s gitaristom Francoisom Delaportom bola dokonalou bodkou za divokým večerom stráveným z jedným s najoriginálnejších hudobníkov dnešných čias.
Ešte predsa bodka za bodkou. Kto si počkal, tak sa dočkal. Asi trištvrte hodiny po koncerte vyšiel Ibrahim do sály podpisovať albumy. Trpezlivo podpisoval, prehodil pár slov. S gestom, ktoré ocení každý skalný fanúšik, sa na koncertoch nestretnete bežne.
Setlist:
Wedding / Fly With Me / Zajal / Timeless / Love Anthem / Stranger / The Smile of Rita / Capitals / Tango / True Sorry / Beirut
Text: Marián Pavlík
Foto: Michal Sýkora
