Bratislavské jazzové dni, 20.–22. 10. 2023, A4 Studio, Bratislava. Foto: Peter Ťapaj. Text: Marián Pavlík
Už po druhý raz sa konal najznámejší slovenský jazzový festival v priestoroch Studia A4. Tento ročník sa mal podľa pôvodnej dramaturgie niesť v znamení súčasnej anglickej hudobnej scény. Kto sa prišiel na koncerty pozrieť, na mieste zistil, že zámer sa podarilo splniť len čiastočne. V deň piatkového a sobotňajšieho koncertu sa naplnila nočná mora každého organizátora, keď dvaja headlineri odmietli účasť s dôvodov prebiehajúceho konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Našťastie organizátori zareagovali veľmi pohotovo a narýchlo zohnali náhradných účinkujúcich. A že nešlo o žiadne B-čka, sa dozviete z nášho reportu.
PIATOK
HIP-ZZ
Prvý večer otvoril už tradične víťaz minuloročnej súťaže Pódium mladých talentov, projekt Hip-zz mladého slovenského hudobníka Ernesta Vizváryho. Hudba formácie spája hip-hopové, RnB a neo soulové prvky s jazzom. K modernému zvuku kapely prispel okrem muzikantov aj DJ Numa Be. Po úvodných inštrumentálnych kompozíciách sa ku kapele pridala anglicky spievajúca sympatická Simona Hulejová. Pôvodom folkloristka svojim precíteným prejavom, prirodzeným pohyb a dobre znejúcou angličtinou zaujala a vyslúžila si nadšený aplauz. Prekvapivé zmeny tempa, mladícka energia a vynikajúce saxofónové sóla Mária Beláka boli milým prekvapením a správnym zahriatím pred víkendovým hudobným maratónom.
Ernest Vizváry – klávesové nástroje, Mário Belák – alt saxofón, Dávid Olan – basová gitara, Marcel Kóňa – bicie nástroje, DJ Numa Be – gramofón
REUBEN JAMES
Druhou kapelou bola partia nadupaných muzikantov zoskupených okolo anglického klaviristu a speváka Reubena Jamesa. Birminghamský rodák sa objavil na hudobnej scéne pred desiatimi rokmi vďaka spolupráci so spevákom Samom Smithom. Tento rok mu vyšiel debutový album Champagne Kisses. Na festivalové pódium nastúpil neprehliadnuteľne nastajlovaný Reuben so svojou šesťčlennou kapelou, v ktorej sa za perkusiami objavil dobre známy slovenský bubeník David Hodek. Skupina odšartovala set vo veľkom štýle – zmes funku a soulu prešpikovával Reuben chytľavými refrénmi a sólovými klavírnymi vstupmi, so zašifrovanými známymi melódiami od svetových klasických, rockových a popových autorov.
Perfektný spev, (občas cez talkbox – to je tá hadica, cez ktorú chvíľami Reuben spieval), nákazlivý optimizmus, výborne šľapajúca kapela a dokonalá spolupráca s publikom u mňa nominovala mladého speváka z Albionu na veľmi vysokú priečku. Pozornosť na seba strhával v sólach aj killerský basista Immanuel Simelani a vynikajúci gitarista, absolvent Berklee College Tom Ford.
Zážitok z vystúpenia Reubena Jamesa mi pokazil len dav „tancuchtivého“ publika, ktorý sa bezohľadne postavil pred divákov sediacich v prvých radoch. Nešvár sa opakoval aj počas vystúpenia ďalších kapiel, za bezradného prizerania ochranky a organizátorov. Z roka na roksi postupne zvykám, že na festivale pribúdajú tanečnejšie orientované kapely, možno by bolo na čase vyhradiť tejto menšinovej skupine publika sektor po bokoch sály alebo v stredovej uličke.
Reuben James – spev, klávesy, Nathan Shingler – bicie, Immanuel Simelani – basa, Tom Ford – gitara, Adam Hodek – perkusie
JUDITH HILL
Americká gitaristka, klaviristka a speváčka vystúpila ako posledná účinkujúca, namiesto pôvodne plánovanej britskej formácie The Comet Is Coming. Podobne ako pred dvomi rokmi, aj tento raz predviedla Judith Hill na džezákoch energickú zmes bluesrocku, funku a soulu s nádychom gospelu, plnú gitarových sól, výborného spevu a americkej tradície s bonusom v podobe pôsobivého, ľahko exotického vizuálneho zážitku. Rovnako ako predvlani, aj teraz ju sprevádzal na basgitare otec Pee Wee a matka Michiko. Judith Hill ukončila svoje vystúpenie dokonalou bluesovou vypaľovačkou (viď video ukážka).
Judith Hill – spev, piano, Peewee Hill – basa, Michiko Hill – klávesy, Chaun Horton – bicie
S O B O T A
TRIPLE JUMP
Aj druhý večer otvoril zástupca slovenskej hudobnej scény. Multižánrový projekt Triple Jump gitaristu Michala Bugalu odohral na jar viac než dvadsať koncertov a návštevníkom džezákov sa prišlo trio predstaviť vo veľmi dobrej kondícii. Vysmiaty Michal Bugala sa prezentoval v dosť netradičnej polohe aj ako spevák. Počul už lepších spevákov a Bugalov falzet ma veľmi neočaril, ale vrchovato mi to vynahradili jeho famózne gitarové sóla. Vyzdvihol by som hlavne výkon bubeníka Davida Hodeka, ktorého strhujúca hra nenechala nikoho chladným. Americky znejúca a optimisticky pôsobiaca kapela zanechala veľmi dobrý dojem.
Michal Bugala – gitara, spev, rap, Richard Csino – basgitara, klávesy, spev, David Hodek – bicie, spev
LAKECIA BENJAMIN
Od vystúpenia newyorskej saxofonistky Lakecie Benjamin som si z celej dramaturgie tohtoročných džezákov sľuboval najviac. Pred dvomi rokmi som mal totiž možnosť vidieť jej koncert na festivale Roma Jazz Festival a odvtedy som túžil po repete. Mentorom mladej Lakecie a neskôr jej prvým profesorom bol saxofonista Gary Bartz, ktorý ju zoznámil a nainfikoval s hudbou Johna Coltranea a Charlieho Parkera. Medzi jazzovú elitu sa dostala tretím albumom Pursuance: The Coltranes. Začiatkom roka vydala album Phoenix, na ktorom hosťujú okrem iných hviezd aj Dianne Reeves, Angela Davis, a Wayne Shorter a ktorý produkovala Terri Lyne Carrington. Na pódium nastúpilo kvarteto so skladbouTrane. Spolu s drobnou, no naprehliadnuteľnou Lakeciou v zlatom outfite a v okuliaroch s obrovskom štýlovým rámom zplavila sálu energia, ktorá evalcovala celú sálu. Divákom ponúkla hudobnú smršť prerušovanú v prestávkach výkrikmi do publika a proklamáciami o mieri.
Lakecia striedala skladby z nového albumu s kompozíciami zo staršieho Pursuance: The Coltranes. V špičkovom coltraneovskom akustickom jazze s občasnými swingujúcimi partami sa v krátkych sólach prestriedali všetci členovia kvartetu. Dokonalé saxofónové sóla a príjemne nákazlivá energia vyburcovala kapelu k nezabudnuteľnému výkonu. A mne bolo jasné, že som práve zažil vrchol večera, ak nie celého festivalu.
Lakecia Benjamin – altsaxofón, Zaccai Curtis – piáno, Ivan Taylor – basa, EJ Strickland – bicie
JEFF LORBER TRIO
Po excelentnej Lakecii Benjamin pripadla neľahká úloha headlinera triu jedného z najvýznamnejších mien zo žánru jazz fusion a contemporary jazz Jeffovi Lorberovi. Pre nositeľa ocenenia Grammy za najlepší album, skladateľa, klaviristu a producenta Jeffa Lorbera bolo vystúpenie na džezákoch slovenskou premiérou.
Trio Jeffa Lorbera, rovnako ako v predchádzajúci večer Judit Hill, nahradilo ďalšieho bojkotujúceho headlinera Kamaala Williamsa. Vďaka dobrým vzťahom s organizátorom přerovského Československého jazzového festivalu (zvyčajne sa koná presne v termíne džezákov), sa podarilo organizátorom BJD dieru po oboch bojkotujúcich headlineroch zaplátať veľmi kvalitnými záplatami.
Klavirista Jeff Lorber s basistom Jimmym Haslipom (jedným zo zakladajúcich členov ikonickej fusion formácie Yellowjackets) sú dlhoroční spoluhráči a predstavitelia žánru fusion. Spolu s bubeníkom Sonnym Emorym (hral napríklad s Earth, Wind, and Fire, Ericom Claptonom, Stanleym Clarkeom a mnohými ďalšími) načreli hlavne do katalógu Jeffa Lorbera. Presne ako sa dalo očakávať od starých harcovníkov, trio zahralo set s ľahkosťou a nadhľadom. Osobne ma zaujali predovšetkým Haslipove famózne sóla na šesťstrunovej basgitare a Emoryho bubenícke sólo (viď video nižšie). No napriek profesionálnemu výkonu trojice mi po pol hodine pripadal set trochu monotónny. Priznávam, že hlavne vďaka častým sólovým vstupom vynikajúcich inštrumentalistov som si set užil.
Jeff Lorber – klávesy, Sonny Emory – bicie, Jimmy Haslip – basgitara.
Posledný festivalový večer som vynechal, ale atmosféru si nedeľného koncertu vám sprostredkujú fotografie od Petra Ťapaja.
PIATOK
SOBOTA
NEDEĽA
