Dan Bárta & Illustratosphere / Mike Stern Band, Trnavský Jazzyk, Mestský amfiteáter Trnava, 14.7.2023
Trnavský Jazzyk oslavuje tento rok okrúhle, dvadsiate výročie. Z festivalu, ktorý začínal v komorných priestoroch sa stala udalosť oslovujúca široké publikum. Ako sa stalo už tradíciou, aj koncerty 20. ročníka sa konali na viacerých pódiách počas celého týždňa. Diváci si mohli pozrieť vystúpenia tuzemských aj zahraničných účinkujúcich na Hlavnej ulici, na Nádvorí a v Mestskom amfiteátri. My sme sa vybrali na záverečný koncert v amfiteátri.
Na doterajších ročníkoch vystúpila na Jazzyku celá plejáda renomovaných headlierov, spomeňme aspoň izraelského basistu Avishaia Cohena, basistu kamerunského pôvodu Richarda Bonu, poľského huslistu Adama Baldycha, poľskú speváčku Annu Mariu Jopek, tuniského speváka Dhafera Youssefa, či vlaňajšie vystúpenie arménskeho klaviristu Tigrana Hamasyana.
Priznajme si otvorene, nie všetky festivalové koncerty prilákali v minulosti masy divákov, obzvlášť koncerty v amfiteátri s kapacitou 1400 divákov (na sedenie). Návštevnosť výrazne vzrástla pred niekoľkými rokmi, keď organizátori sprístupnili hlavný festivalový koncert bezplatne. I keď nepatrím k zástancom bezplatných koncertov, uznávam, že išlo o dobre zvolenú stratégiu, vďaka ktorej sa podarilo v priebehu rokov dostať festival do povedomia širšieho publika. Tento rok tak po opätovnom spoplatnení záverečného koncertu (symbolické vstupné 10€) praskal amfitéater vo švíkoch.
Koncert otvoril jedenásťnásobný držiteľ ceny Anděl Dan Bárta s kapelou Illustratosphere, ktorá funguje na hudobnej scéne viac než dvadsať rokov. Univerzálny spevák Dan Bárta patrí už dlhé roky k miláčikom publika. V čom spočíva Bártov úspech? Zohratá kapela, charizmatický frontman, krásna melodická hudba prešpikovaná pôsobivými inštrumentálnymi sólami a Bártovým nenapodobiteľným speváckym prejavom nikdy nesklame. Vtipný pódiový prejav, tak ako vždy na Slovensku – v typickej Bártovej slovenčine. Publikum pohotovo reagovalo na každý fór, slovné hračky a náročné vokálne improvizácie. K vrcholom koncertu Illustratosphere patrili Chyškove strhujúce, chvíľami až psychedelické gitarové sóla. Jedinou chybičkou krásy bol trochu nevýrazný výkon zvukára kapely, ktorý príliš šetril publikum a nedoprial mu dostatok decibelov. Nie vždy platí, že menej je viac. Kapela hrala v zložení: Dan Bárta (spev), Filip Jelínek (klávesy), Robert Balzar (kontrabas, basgitara), Miroslav Chyška (gitary), Martin Valihora (bicie).
Znie to neuveriteľne, ale piatkový headliner, legendárny gitarista Mike Stern oslávil začiatkom roka sedemdesiatku. Počas svojej dlhoročnej kariéry hral s legendami ako Miles Davis, Chick Corea či Jaco Pastorius. Na Jazzyk pricestoval so svojou dlhoročnou kapelou, čím zároveň odštartoval letnú európsku šnúru. Spoločnosť mu robil saxofonista Bob Franceschini, basista Jimmy Haslip a vyhľadávaný prvoligový bubeník Dennis Chambers. Ako sa hovorí – gitár nikdy nie je dosť – druhou gitaristkou v kapele nebol nik iný, ako Sternova manželka Leni Stern. Vidieť túto manželskú dvojicu spoločne na jednom pódiu je naozaj vzácnosť, pretože Leni sa venuje predovšetkým vlastnej sólovej kariére. Set otvorila Leni Stern autorskou skladbou Like a Thief na africkom strunovom nástroji n’goni. Prirodzeným prejavom a civilným vokálom si hneď získala sympatie publika. Zvyšok koncertu odohrala na elektrickej gitare, pričom sekundovala svojmu manželovi, inokedy zas Mike hral na sprievodnú gitaru a Leni s prehľadom sólovala. Krásne sóličko dopriala nadšenému publiku v Sternovej viac než dvadsať rokov starej, ľubozvučnej Wishing Well z vynikajúceho Sternovho albumu Voices.
Stern vyskladal repertoár zo svojho bohatého katalógu pozostávajúceho z osemnástich albumov. Kapela šľapala ako švajčiarske hodinky. Zmes rocku, bluesu a jazzu dvíhala publikum zo sedadiel a vyvolávala salvy aplauzu. Chambersova rytmika udávala strhujúce tempo, Stern vyšíval jedno sólo za druhým, v sólach nezaostával ani vynikajíci Franceschini. Chvíľami som mal pocit, že táto divoká jazda neskončí. Žiadna radosť však netrvá večne a tak sa naplno rozbehnutá kapela rozlúčila s Trnavou Hendrixovou strhujúcou bluesovou Red House, ktorá patrí už tradične k zlatému klincu Sternových koncertov. Red House odspieval Stern drsným, expresívnym vokálom tesne na hranici svojich hlasových možností. Po špičkovom koncerte nezostáva publiku nič iné, ako dúfať, že Mike Stern sa vráti na festival skôr, než oslávi ďalšie okrúhle jubileum.
Text: Marián Pavlík
Foto: Peter Ťapaj
Video:
