JazzFestBrno, Divadlo Husa na provázku, 14.9.2022
V stredu večer sa stalo Divadlo Husa na provázku dejiskom brnenskej premiéry koncertu amerického trubkára, skladateľa a producenta Christiana Scotta. Nešlo o Scottovu českú premiéru, keďže už v roku 2010 účinkoval na Agharta Prague Jazz Festivale a na koncerte v ostravskom Parníku. Christian Scott (alias Chief Xian aTunde Adjuah) zavítal do Brna so svojim americkým kvintetom v trochu inej zostave, než pôvodne avizovanej. Pôvodného basistu Luquesa Curtisa nahradil poľský kontrabasista Max Mucha, ktorý hrá už niekoľko rokov s kvintetom na koncertoch v európskom regióne. Viacerých návštevníkov koncertu prekvapila absencia mladej flautistky Eleny Pinderhughes, ktorá ešte pred niekoľkými dňami hrala s kvintetom na európskej šnúre. Talentovaná flautistka ma nadchla pred dvomi na pražskom koncerte Herbieho Hancocka a tak som sa nevedel dočkať, kedy ju po čase znovu uvidím naživo. Snáď nabudúce.
Na pódium nastupuje Scottove kvinteto a pohľady divákov sa upierajú na charizmatického „náčelníka“ v špeciálnom outfite, doplnenom o neprehliadnuteľné zlaté doplnky. Koncert otvára skladba bez názvu, keďže vznikla len pred chvíľou na zvukovej skúške. Od prvých taktov sa Scott chopil svojej špeciálnej harfy a nepustil ju z rúk skôr, ako po tretej skladbe. Obojstranná harfa Chief Adjuah Bow vznikla podľa vzoru tradičných strunových nástrojov (n’goni a kora), ktoré používajú hudobníci v západoafrických kultúrach a vyvinul ju sám Scott počas lockdownov.
V preexponovanej intenzite drsného zvuku elektrifikovanej harfy predviedol Scott expresívny, naturalistický vokál, pripomínajúci zaklínadlá kmeňových šamanov. Nie je žiadnym tajomstvom, že Scottovými predkami boli afroamerickí usadlíci v New Orleanse. Scottov dedo Big Chief Donald Harrison Sr. bol kedysi dávno indiánskym náčelníkom a podľa Scottových slov aj vynikajúcim spevákom. Strýc Donald Harrison Jr. (syn Big Chiefa) bol zas uznávaným jazzovým saxofonistom. Úvodná skladba setu naznačila, že budeme mať do činenia s perfektne zohranou partiou. Pozornosť publika pútal už od začiatku špičkový perkusionista pôvodom z Gambie – Weedie Braimah, ktorého každé sólo na africkom bubne djembe a ďalších perkusných nástrojoch bolo zakaždým odmenené nadšeným aplauzom. Ani v ďalšej Bark Out Thunder Roar Out Lightning Scott neodložil harfu a pokračoval v podobnom duchu, no v prijateľnejšej zvukovej intenzite. O svojej hudbe hovorí Chief Xian (Scott) ako o „Stretch Music„, pretože melódia, harmónia a perkusie sa spoločne rozpínajú v predstavivosti a dĺžke a absorbuje jazzové harmónie, spolu s prvkami rocku a hip hopu.
Po trojici skladieb s harfou sa Chief Xian chopil jednej z dvoch trúbok a predviedol bravúrne sóla, prevažne vo vyššom zvukovom registri. S touto trúbkou odohral aj zvyšok koncertu, reverse krídlovka (tiež Scottov vlastný dizajn, značka Adams Instruments) zostala počas celého večera nedotknutá. Hudba sa krásne valí vpred a Scott, keď nehrá, postáva na kraji pódia alebo stojí otočený chrbtom k publiku a povzbudzuje svojich spoluhráčov. V desaťminútovej West of the West s nezabudnuteľným introm klaviristu Lawrenca Fieldsa sa postupne sólovo predstavili všetci členovia kvinteta, no strhujúcou hrou u mňa najviac zabodoval najmladší člen kapely – dvadsaťštyriročný bubeník Ele Howell s vizážou mladého Felixa Pastoriusa. Rytmická sekcia sa činí, basista s bubeníkom rozohrávajú parádny groove a kapela sa znovu pridáva v plnom nasadení.
Po detailnom, informáciami nabitom štvrťhodinovom predstavovaní členov kapely, okorenenom historkami z minulosti, spustí kvintet pätnásťminútovú verziu Davisovej Guinnevere. Scott exceluje v plnej šírke zvukového spektra nástroja a využíva všemožné dynamické odtiene. Chief Xian sa znovu prihovára k publiku, vysvetľuje svoju teóriu odovzdávania a energie medzi hudobníkom a publikom, rozpráva o interakcii a vzájomnom zrkadlení, filozofuje o indiánskej komunite a vzťahoch medzi ľuďmi. Zároveň vyzýva publikum k spontánnejším reakciám počas koncertu. To sa už blíži finále v podobe geniálnej skladby The Last Chieftain z albumu Stretch Music. Za mňa jednoznačne vrchol večera – dokonale vygradovaná členitá kompozícia s dychberúcim záverom s guľometnou paľbou Braimahovho djembe a neuveriteľným Scottovým sólom na hranici technických možností nástroja. Publikum šalie, v standing ovation sa dožaduje sa prídavku, no náčelník mizne nenávratne v zákulisí. Najtrpezlivejších odmenil stretnutím vo foyeri, spoločným fotením a podpisom CD.
Koncert v réžii JazzFestuBrno potešil fanúšikov súčasnej americkej jazzovej scény. Čoskoro sa môžu tešiť na ďalších predstaviteľov mladšej generácie, jedinečných Snarky Puppy, ktorí zahrajú 22. októbra v Sono Centre.
Setlist:
(tune without name)
Bark out thunder Roar out Lightning,
Blood Calls Blood
The Coronation of X. aTunde Adjuah,
West of the West
Guinevere
The Last Chieftain
Galéria: foto Michal Sýkora
