8. decembra odišiel navždy hudobník, klavirista, skladateľ, kapelník a vplyvný učiteľ Barry Harris, ktorý bol počas svojej sedemdesiatročnej kariéry verný bebopu. Zomrel v New Jersey vo veku 91 rokov na komplikácie spôsobené Covidom-19.
Harris sa aktívne venoval hudbe až do svojich deväťdesiatich rokov. Viedol workshopy, hrával v kluboch a koncertných sálach, cestoval po svete a šíril odkaz gospelu a bebopu. Barry Harris patril k vedúcim osobnostiam americkej jazzovej scény, v 40. a 50. rokoch minulého storočia bol súčasťou detroitskej modernej jazzovej explózie. Detroit bol nielen Mekkou automobilového priemyslu, ale aj liahňou jazzových talentov, v ktorej sa rozvíjala kariéra bratov Jonesových (Hanka, Thada a Elvina), Milta Jacksona, Kennyho Burrella, Tommyho Flanagana a mnohých ďalších budúcich hviezd.
Harris bol celý život verný hudobnej reči a odkazu otcov bebopu – Charlieho Parkera, Dizzyho Gillespieho, Buda Powella a Theloniousa Monka. V mladosti sa učil bebop hlavne z posluchu, imitujúc Powellove sóla. V 50. rokoch spolupracoval s Milesom Davisom, Sonnym Stitom a Thadom Jonesom. Z Detroitu sa Harris neskôr vďaka účinkovaniu s kvintetom Cannonballa Adderleyho presťahoval do New Yorku. Začal spolupracovať s Dexterom Gordonom, Yusefom Lateefom a Hankom Mobleym. V rokoch 1965-69 často hral s Colemanom Hawkinsom v renomovanom klube Village Vanguard.
Počas svoje kariéry dostal Barry Harris celý rad ocenení. V roku 1989 bol vymenovaný za NEA Jazz Master (The National Endowment for the Arts), v roku 1995 dostal od Snemovne reprezentantov Spojených štátov ocenenie Honorary Jazz Award, v tom istom roku mu udelila čestný doktorát Northwestern University. V roku 2000 bol Harris uvedený do Americkej jazzovej siene slávy za celoživotné zásluhy v oblasti jazzu.
K základným Harrisovým nahrávkam patria triové albumy z 60. a 70. rokov, hlavne Barry Harris At the Jazz Workshop, Chasin‘ The Bird, Preminado, Magnificent!, Vicissitudes a Live in Tokyo. K jeho vcholným sólovým albumom patrí The Bird of Red and Gold (1979) a Solo z 90. rokov.
V roku 1982 založil spolu s basistom a pedagógom Larrym Ridleym and Jimom Harrisonom the Jazz Cultural Theater, kde vystupovali slávni jazzoví hudobníci a konali sa nespočetné jam sessions. V 90. rokoch začal Harris spolupracovať s kanadským klaviristom a pedagógom Howardom Reesom na učebniciach a videách, dokumentujúcich jeho vyučovacie metódy harmónie a improvzácie. V roku 1989 sa Harris objavil v dokumente Straight, No Chaser o Theloniousovi Monkovi (réžia Clint Eastwood). Vo workshopoch pokračoval aj počas pandémie, prostredníctvom online lekcií.
Harrisových workshopov sa účastnil aj klavirista a producent nahrávacieho štúdia Baracca Records Tomáš Jochmann, ktorý na ne spomína:
Barryho som spoznal asi pred dvadsiatimi rokmi z jednej učebnice jazzového klavíra a nikdy by ma nenapadlo, že raz budem jeho žiakom. Workshopy s Barrym boli jedinečné v tom, že sa na nich stretávalo okolo stovky ľudí z celého sveta, ktorých spája jediná vec – láska k jazzu. Vždy panovala veľmi priateľská atmosféra, nezávisle na tom, či bol niekto začiatočník, alebo pokročilý hráč. Svojich žiakov bral Barry ako jednu veľkú rodinu. Osobne som sa zúčastnil asi šiestich týždňových workshopov a pravidelného workshopu v New Yorku, ktorý sa konal každý utorok od 70. rokov až do roku 2019. Fascinujúce je, že ma hneď po prvom workshope (v roku 2013) poznal po mene a vždy na začiatku zoomových workshopov v rokoch 2020-2021 sa na mňa pýtal. Jeho jedinečný prístup k harmónii a tvorbe melódií pomocou len štyroch stupníc mi otvoril cestu k objavovaniu nových harmonických spojov. Ukázal, že ak má človek potrebné znalosti a správny prístup, aj to, čo znie strašne zložito, môže byť úplne jednoduché. Bohužiaľ som už nestihol navšíviť Barryho v jeho dome vo Weehawkene v New Jersey, kam ma pozýval na návštevu. V dome s ním kedysi desať rokov býval aj Thelonious Monk. Vlastnila ho Pannonica de Königswarter (jazzová patrónka a spisovateľka, pozn. red.) a za Barrym tam chodili získavať nové znalosti jazzové legendy, ktoré my všetci považujeme za svoje vzory. U Barryho sa tak stretávali hudobníci ako napríklad Donald Byrd, Paul Chambers a mnohí ďalší.“