Bratislavské jazzové dni, 22.-24.10.2021, Refinery Gallery
Po neplánovanej ročnej pauze sa fanúšikovia sa Bratislavských jazzových dní predsa dočkali. Striktné opatrenia obmedzili účasť len na očkovaných divákov, no aj tak sa lístky míňali ako teplé rožky. Festival sa konal premiérovo v sále industriálneho priestoru Refinery Gallery. Z na prvý pohľad akusticky záludnej sály sa nakoniec vykľuli prijateľné koncertné priestory, dokonca v porovnaní so sterilne chladnou Inchebou pôsobila sála Refinery takmer klubovým dojmom. Ďalšou zmenou oproti predchádzajúcim ročníkom bol počet účinkujúcich. Na rozdiel od minulosti, keď každý večer vystúpili na džezákoch štyri kapely, tento raz sa museli diváci uskromniť s tromi kapelami za večer. Posledná zmena – kvôli absencii priestorov sa tento rok nekonala súťaž Pódia mladých talentov, ktorej bolo po minulé roky v Inchebe vyhradené pódium B. Pozrime sa bližšie na dva festivalové večery, ktoré sme si z ponuky festivalu vybrali.
PIATOK
Kristin Lash & Jacob Grey
Prvý festivalový večer otvoril už tradične víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže Pódia mladých talentov. Sympatické mladé duo Kristíny Miháľovej a Jakuba Šedivého vystupuje pod medzinárodne znejúcim umeleckým pseudonymom Kristin Lash & Jacob Grey. Do festivalového repertoáru zaradili piesne z debutového albumu Sleepin‘ With The Lights On, ako aj z nového albumu. Jazzový festival bol zároveň ideálnou príležitosťou na uvedenie štandardov The Peacock a Cherokee. Nechýbala ani nová autorská balada Passing Truth. Komorné, až na jednu výnimku anglicky spievané intímne skladby, zaspievala Kristína s úžasným feelingom, bez zbytočného pátosu, afektu a prehnanej melanchólie. Vďaka prirodzenej ľahkosti, presnej intonácii, skvelému frázovaniu a citlivému gitarovému sprievodu Jakuba som vnímal vytúpenie prvej formácie ako sľubný začiatok večera.
Kristína Miháľová – spev; Jakub Šedivý – gitara
Camille Bertault
Šarmantná Francúzka Camille Bertault ma bavila hneď od príchodu na pódium. Spolu s akustickým triom predviedla príjemnú a vtipnú hudobnú show. Herecký talent, energické tanečné kreácie a spontánny prejav si ihneď získali sympatie publika. Camille sa prihovárala typickou „francúzskou“ angličtinou, vtipkovala, tancovala, dobre sa bavila a do sály vyžarovala pozitívnu energiu. Camille sprevádzala na pódiu zohraná trojica vnímavých muzikantov na klavíri, kontrabase a perkusiách. Od vystúpenia Camille Bertault som neočakával vrchol festivalu, no jej talent a prirodzený prejav bez prvoplánových kabaretných nánosov ma veľmi milo prekvapil a udržal moju pozornosť počas celého vystúpenia.
Camille Bertault – spev; Fady Farah – klavír; Christophe Minck – kontrabas; Minino Garay – bicie/perkusie
Avishai Cohen Trio
Stálica jazzových festivalov, izraelský basista Avishai Cohen, podobne ako Mike Stern, (pozri reportáž z nedele) je veľké meno a dramaturgická stávka na istotu. Bývalý spoluhráč Chicka Coreu sa po šiestich rokoch v triu hviezdneho klaviristu vydal na sólovú dráhu. Vďaka svojej nenapodobiteľnej autorskej tvorbe, spájajúcej hudbu rôznych kultúr, zožal na svetových koncertných pódiách rýchlo úspech. Nie je podstatné, či vidíte Cohena hrať s triom, alebo s filharmonickým telesom, vždy dostanete tú najvyššiu kvalitu. Avishai je slovenskému publiku dôverne známy a myslím si, že práve jeho meno dôvodom vypredania piatkového koncertu (sála s kapacitou 600 divákov). Cohenove koncerty som mal možnosť vidieť nespočetnekrát (s rôznym personálnym obsadením tria), takže detailné rozpisovanie by bolo nosením dreva do lesa.
Novinkou bola pre mňa izrealská študentka Berklee College of Music, bubeníčka, skladateľka a producentka Roni Kaspi, ktorá naozaj excelovala. Po úvodných skladbách v pomalšom tempe sa prejavila Roni v plnej sile. Za exkluzívne sólo si vyslúžila dlhý aplauz (pozrite si video v 2:48 vo videogalérii pod článkom, bude vám hneď jasné prečo.)
Post klaviristu zveril Avishai Cohen Elchinovi Shirinovi. Cohen je predovšetkým skladateľ a basista, no z času na čas svoje skladby okorení spevom. Naposledy sa tak stalo pred štyrmi rokmi na pesničkovom albume s názvom 1970. I keď má na konte takmer dvadsiatku albumov, na festivalovm koncerte sa s výnimkou dvoch skladieb (Ani Maamin a prídavku Remembering) vyhol veľkým oblúkom rekapitulácii staršieho materiálu. Jadro koncertu tvorili zbrusu nové skladby, ktoré Avishai chystá na nový album na jar 2022. Cohenova hudba s typickými harmóniami, strhujúcou rytmikou a častými basovými sólami má svojou komunikatívnosťou dosah na veľmi širokú poslucháčsku základňu, čo bolo z reakcií publika cítiť aj v piatok večer. Hodinový koncert ukončilo trio skladbou Remembering, ktorá je už tradične poslednou bodkou za Cohenovým koncertom.
Avishai Cohen – basa, spev; Elchin Shirinov – piano; Roni Kaspi – bicie
NEDEĽA
Zuzana Mikulcová
Tretí večer džezákov otvorila komorným vystúpením mladá slovenská speváčka Zuzana Mikulcová s gitaristom Andrejom Hruškom a bubeníkom Gáborom Tokárom. Mladícka iskra, príjemné vystupovanie, decentný spevácky prejav umocnený looperom. Škoda, že Zuzana nepredviedla niektorý z duetov z pripravovaného albumu Fúzie, na ktorom účinkuje aj Dan Bárta a Peter Lipa. Príjemný začiatok večera, len neviem, či dramaturgicky správny výber na hlavné pódium BJD.
Zuzana Mikulcová – spev/elektronika; Andrej Hruška – gitara; Gábor Tokár – bicie
Judith Hill
Veľmi príjemným prekvapením nedeľného večera bolo vystúpenie americkej gitaristky, speváčky a klaviristky Judith Hill. Médiami velebená speváčka nerealizovaného duetu s Michaelom Jacksonom, zboristka Georgea Bensona a Roda Stewarta predviedla nadupanú show, plnú výživných gitarových sól, výborného spevu a americkej tradície s bonusom v podobe pôsobivého vizuálneho zážitku. V roztrhaných imidžových rifliach a klobúkom na hlave spustila Judith Hill zmes bluesrocku, funku a soulu s nádychom gospelu. Na pódiu jej robila spoločnosť rodinná kapela – na klávesoch mama Michiko Hill a na basgitare otec Pee Wee Hill. Michiko Hill nie je žiadna neznáma klaviristka, jej klavír počuť aj na albume Atlantis Waynea Shortera. Pee Wee Hill si odslúžil niekoľko rokov v kapele Billyho Prestona. Judith Hill predviedla špičkový profesionálny výkon, počas jej vystúpenia som dokonca neriešil, prečo sa formácia tohto hudobného zamerania naskytla na festivale s prívlastkom jazzový.
Judith Hill – spev, klavír; Pee Wee Hill – basgitara; Michiko Hill – klávesy; Chaun Horton – bicie
Mike Stern & Bill Evans Band
Zaverečný festivalový koncert patril jazzovej hviezde, gitaristovi Mikeovi Sternovi, ktorého sme videli na Slovensku viackrát, naposledy pred štyrmi rokmi (report) v čiastočne inej zostave. V nedeľu sa predstavil s formáciou na čele s ďalším spoluhráčom z Davisovej kapely – saxofonistom Billom Evansom. Stern si získava publikum nielen oduševnenou gitarovou guľometnou paľbou, ale aj charizmou, americky nákazlivou dobrou náladou a spontánnou radosťou z hry. Ľahkosť, s akou odpaľuje rýchle sóla je vždy obdivuhodná. Sternova hudba mala vždy potencial osloviť širšie publikum naprieč žánrami, nielen kvôli technike hry, ale aj pre svoju štýlovú pestrosť.
Kapela nadelila divákom hneď od prvých taktov veľkú nálož. Do nezameniteľného zvuku Sternovej spevavej gitary sóloval Evans na saxofóne, rytmika v rukách Toma Kennedyho a Nicolasa Viccara šľapala presne ako švajčiarske hodinky. Prvoligové fusion predstavenie dvíhalo divákov zo stoličiek a vyvolávalo explózie aplauzu. Dôkazom Sternovej univerzálnosti bola aj Hendrixova bluesovka Red House, ktorú Stern odohral a odspieval v plnom nasadení. Evans bral do rúk striedavo sopránku a tenorsaxofón, dve skladby zahral na klavíri. Pri klavírnom krídle odohral a odspieval aj čerstvú skladbu Heart of Havana, ktorou nostalgicky zaspomínal na chvíle strávené pred pandémiou na Kube.
Zazneli predovšetkým Sternove staršie skladby ako Trip alebo Chromazone, samozrejme nemohla chýbať ani melodicky chytľavá Wishing Well z albumu Voices, ktorý nahral Stern pred rokmi s Richardom Bonom. Bývalí Milesovi spoluháči nemohli odísť z pódia bez pocty svojmu mentorovi, a tak v závere koncertu dopriali divákom notoricky známu davisovku Jean-Pierre.
Mike Stern – gitara; Bill Evans – saxofóny/klavír; Tom Kennedy – basgitara; Nicolas Viccaro – bicie
Fotogaléria: Viktor Hlavatovič
Video galéria:
