Chris Potter Trio, JazzFestBrno 2021, Sono Centrum, 18.10.2021
Americký saxofonista a skladateľ Chris Potter patrí už niekoľko rokov medzi najvyhľadávanejších saxofonistov. Českému publiku je dôverne známy aj vďaka predchádzajúcim ročníkom JazzFestuBrno, kde účinkoval v Methenyho Unity Bande (2012) alebo v roku 2017 so svojim kvartetom (report), pred tromi rokmi vystúpil aj v pražskom Jazzdocku s formáciou Aziza (report). Na tohtoročnom JazzFesteBrno sa Potter predstavil s klaviristom Craigom Tabornom a bubeníkom Nasheetom Waitsom.
Chris Potter má za sebou tri plodné roky, počas ktorých vydal tri albumy. Jedným z nich je There Is A Tide, ktorý vznikol počas pandemickej pauzy a Potter ním šokoval svojimi multiinštrumentálnymi zručnosťami. Ďalšie dva z trojice spomínaných albumov (Circuits a Sunrise Reprise) nahral spolu s klaviristom Jamesom Franciesom a bubeníkom Ericom Harlandom.
Po príchode na pódium sa Potter chopil tenorsaxofónu, nenápadne aktivoval ďalšieho “spoluhráča” v podobe digitálnej techniky (delay a sekvencér) a spustil skladbu Xplore. Dlhé, klenuté tóny zaplnili vynikajúco nazvučené Sono centrum, Waitsove paličky sa spočiatku len zľahka dotýkali membrán bicích, Taborn cyklicky opakoval motív a uvoľnil priestor Potterovi. Ani sme sa nenazdali a v Potterových rukách sa objavil sopránsaxofón. Dlhé tóny rozsekalo až staccato a hneď dal o sebe počuť aj Nasheet Waits. Pôvodne štrukturovaná skladba sa postupne menila na improvizované, do seba zapadajúce fragmenty. Do hry sa znovu zapojil Potter, tentokrát s altovou flautou. Priestor na chvíľu vyplnil aj Craig Taborn jemnými klavírnymi vyhrávkami, Waits sa pre zmenu stiahol a sústredene pozoroval improvizácie klavírneho virtuóza. Vďaka opätovnému zapojeniu tria nastala v pravý čas náhla zmena nálady. Pribudol groove, štipľavo okorenený do výšin znejúcou sopránkou. Skladba nabrala obrátky až do strhujúceho tempa a po polhodinovej divokej jazde zaburácal aplauz publika. Nabudení muzikanti nadviazali v podobnom duchu ďalšou skladbou, len tentokrát nechali elektroniku bokom. Potterove virtuózne sóla v neskutočnom tempe nenechali publikum chladným a priebežne vyvolávali v sále spontánne reakcie.
Mohutný príval energie si priam pýtal ukľudnenie a čas na absorbovanie hudobných informácií, ktoré Potterovo trio intenzívne chrlilo počas prvej hodiny koncertu. Ideálny čas na baladickú skladbu The Sirens. Rovnomenný album z roku 2013 znamenal začiatok Potterovej spolupráce s vydavateľstvom ECM. Skladbu začal Potter na flaute, s výdatnou výpomocou elektroniky. Na svoje si prišli aj milovníci zamatových tónov tenorsaxofónu, a to priamo od saxofonistu tej najvyššej ligy. Potter, využívajúc aj najhlbšie tóny saxofónu, ponúkal pestrú paletu dynamických odtieňov a v sotva počuteľnej intenzite vibratovými tónmi zdieľal s užasnutým publikom melancholickú jesennú náladu.
Ten, kto sa pripravoval na koncert posluchom posledného Potterovho albumu Sunrise Reprise (Edition Records 2021), tak robil zbytočne. Počas takmer dvoch hodín nezaznela ani jedna skladba z nového albumu. Naopak, Potter zvolil starší hudobný materiál a siahol aj po doteraz štúdiovo nezaznamenaných skladbách. K tým starším patrila kompozícia Dusk z albumu Concentric Circles (1993). Prídavok, prekrásnu baladickú kompozíciu Okinawa, si však možete vypočuť na Potterovom živáku Lift: Live at the Village Vanguard. Najlepšie však spravia tí, čo si ani nabudúce nenechajú ujsť príležitosť vidieť Chrisa Pottera naživo. V podstate nezáleží s akou zostavou sa tento fenomenálny saxofonista objaví, pretože sa vždy obklopuje samými vynikajúcimi hudobníkmi. To bol aj prípad pondelňajšieho dokonalého koncertu v brnenskom Sono centre.
Setlist: Xplore/ll Sketch/Between Nothingness and Infinity (Waits)/Dusk/Free/The Sirens/Force Field/Okinawa (prídavok)
Fotogaléria: Michal Sýkora
