Mnoho podôb jazzu v podaní tria Billa Frisella na JazzFesteBrno
Foto: Michal Sýkora

Mnoho podôb jazzu v podaní tria Billa Frisella na JazzFesteBrno

Bill Frisell Trio, JazzFestBrno, Sono Centrum, 28.9.2021

Americký gitarista, skladateľ, aranžér, štýlotvorný hráč súčasného jazzu, žiak legendy gitarového moderného jazzu – Jima Halla a nositeľ ocenenia Grammy Bill Frisell hrá na svetových pódiách už viac než štyridsať rokov. Dostáva sa mu uznania za jeho hráčsku techniku, invenciu a spájanie rôznorodých štýlov od jazzu až po folk a country. Pred tromi rokmi predstavil Frisell v Brne so svojim kvintetom naživo album When You Wish Upon a Star z roku 2016.

Na tohtoročný JazzFestBrno zavítalo Frisellove trio v rámci aktuálnej šnúry len niekoľko dní po vypredanom koncerte v pražskom Jazzdocku. Organizátori JazzFestuBrno zvolili kapacitne štedré a zvukovo osvedčené Sono Centrum, ktoré sa však ani napriek dobre zabehnutej propagácii a zvučnému menu umelca nepodarilo úplne vypredať. Ruku na srdce, v prípade menšinových žánrov, medzi ktoré patrí aj jazz, nejde o žiadny nezvyčajný jav, obzvlášť v dnešných neistých časoch a častom prekladaní termínov koncertov.

Po príchode na pódium Frisell stručne predstavil spoluhráčov a po zvyšok večera sa venoval už len hudbe. Za posledné roky vytvoril Frisell spolu s kontrabasistom Thomasom Morganom s bubeníkom Rudym Roystonom kompaktný celok, zocelený  častým koncertovaním a úspešnou štúdiovou spoluprácou. Hoci trio nahralo svoj prvý štúdiový album v roku 2020, s Morganom a Roystonom spolupracoval Frisell už pred piatimi rokmi na abume When You Wish Upon a Star. Vyústením vzájomnej chémie medzi Frisellom a Morganom je aj ich spoločný album Small Town spred štyroch rokov.

Mnoho podôb jazzu v podaní tria Billa Frisella na JazzFesteBrno
Bill Frisell Trio

Intuitívnu súhru členov tria sme mohli obdivovať počas celého večera. Koncert otvorilo trio éterickou skladbou v typickom frisellovskom gitarovom zvuku, doplnenom o efekty a slučky. Žiaľ, v dôsledku absencie Frisellovej komunikácie s publikom sme sa nedozvedeli názvy skladieb, kapela totiž nehrala podľa žiadneho setlistu. Kompozície nadväzovali plynule za sebou v nepretržitom toku hudby a tak sa aplauz ozýval spontánne len po sólových výstupoch.

Prvé minúty prebiehali vo veľmi intímnej, až meditatívnej atmosfére, umocnenej tlmeným osvetlením pódia. Tak ako plynul večer v nepretržitom toku tónov, postupne sa rozjasňovala introvertne pôsobiaca hudba tria a vyplavovala na povrch melodické motívy. Trio si chvíľu aj zaswingovalo, išlo však len o jeden mainstreamový vstup, zakomponovaný do rozsiahlejšieho moderného celku.

Mnoho podôb jazzu v podaní tria Billa Frisella na JazzFesteBrno
Bill Frisell Trio

Muzikanti sa spontánne púšťali do sól a na rad sa dostali dynamicky pestrejšie kompozície. Práca s dynamikou ma nadchýňala po celý večer, aj v tom najväčšom pianissime dokázali muzikanti udržiavať publikum v napätí a očakávaní. Bill Frisell (podobne ako napríklad Pat Metheny) patrí k hudobníkom s veľmi špecifickým a identifikovateľným štýlom a zvukom. O tom, že aj dôverne známy muzikant dokáže občas prekvapiť, presvedčil Frisell v momentoch, keď niekoľkokrát poriadne pritvrdil. Za zvuky, ktoré vychádzali z jeho gitary by sa nemusel hanbiť ani nekompromisný Jimi Hendrix.

Frisell, muž mnohých tvárí, ponúkol večer pestrých nálad a všemožných zvukových odtieňov. Časté dialógy s Morganom svedčili o ich vzájomnej zohratosti a improvizačných schopnostiach. Za Frisellom a Morganom nezaostával ani Royston, ktorý však nedostal na sóla až toľko priestoru, ako jeho spoluhráči. V závere koncertu zaznela Frisellova úprava známeho gospelu We Shall Overcome, ktorý zároveň uzatvára aj Frisellov minuloročný album Valentine. Melodická linka Frisellovej gitary s pridaným hallovým efektom nenechala nikoho na pochybách o tom, že čokoľvek sa dostane do rúk mága Frisella, premení sa na zlato.

JazzFestBrno má v programe okrúhleho 20. ročníka ešte pätnásť koncertov a my mu držíme palce, aby sa podarilo všetky úspešne zrealizovať.

Trio zahralo v zložení: Bill Frisell – gitara, Thomas Morgan – kontrabas, Rudy Royston – bicie.

Foto: Michal Sýkora