Pred niekoľkými dňami svet obletela správa o úmrtí legendárneho klaviristu a skladateľa Chicka Coreu. O tejto smutnej udalosti sme čitateľov informovali aj v samostatnom článku na našom portáli. V médiách sa postupne objavujú spomienky a rozhovory s dlhoročnými spoluhráčmi Chicka Coreu, na sociálnych sieťach sa k odkazu a hudbe Chicka Coreu hlási celá plejáda hudobníkov. Tu sú reakcie niektorých, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.

John Patitucci

(basista, spoluhráč z kapely Chick Corea Akoustic/Elektric Band)

Správou o Chickovej smrti sme boli šokovaní a zničení. Nedá sa slovami vyjadriť moja láska, vďaka a obdiv k Chickovi za všetko, čo dal mne a mojej rodine. Jeho genialita bude aj naďalej inšpirovať ďalšie generácie. Nikdy nezabudnem na jeho ľudkosť, zmysel pre humor, štedrosť, povzdudzovanie a vieru v chlapca z Brooklynu, ktorý chcel veľmi hrať v jeho kapele na basu. Odpočívaj v pokoji.

Dave Weckl

(bubeník, spoluhráč z kapely Chick Corea Akoustic/Elektric Band)

Ťažko vyjadriť slovami čo som cítil, keď som sa dozvedel o Chickovej smrti. Nechcel som tomu uveriť. Chick mi vždy hovoril, že je našťastnejší vtedy, keď vidí ostatných slobodne tvoriť hudbu. S radosťou som to zažil na vlastnej koži a to isté platilo pre všetkých, ktorým bol Chick mentorom a ktorí s ním hrali. Presne to isté očakával aj od publika, vždy sa ho snažil zapojiť do diania. Vidieť to aj na videu z nášho koncertu z roku 2018. Chick od nás chcel, aby sme neprestávali byť kreatívni a aby sme prostredníctvom hudby odovzdávali radosť a lásku. Budem tak konať dovtedy, kým to bude možné, ale nebude to ľahké! Odpočívaj v pokoji, maestro! Ďakujem ti za všetko.

Herbie Hancock

(klavirista, skladateľ, s Chickom Coreom hrali spolu u Milesa Davisa, nahrali aj spoločné albumy ako duo)

Hrali sme spolu na Montreaux Jazz Festivale – ak si dobre spomínam, na Montreaux sme spolu hrali len dvakrát. Ten druhý raz sme museli zahrať päť prídavkov. Hrali sme a zároveň sme sa dobre bavili, prečo nie? Viete, aký bol náš piaty prídavok? Povedali sme si, že sa musíme sa vrátiť, lebo publikum ešte stále šalelo. Hovorím Chickovi: “Postavme na pódium dve stoličky a zahrajme si s publikom hry.” Tak sme aj spravili. Nevrátili sme sa ku klavírom ale sadli sme si na stoličky a robili všetko možné – vydávali sme rôzne zvuky, aj pomocou rytmických úderov do tela. Snažili sme sa to robiť muzikálne, no zábavným spôsobom. Potom sme predvádzali mimiku tvárami, rukami. Skoro ako baleťáci. Bolo to veľmi bláznivé a publikum šalelo. Nikdy na to nezabudnem.

Prvé, čo mi príde na myseľ v súvislosti s Chickovou osobnosťou, je jeho pozitívny prístup. Nikdy som nezažil, že by bol negativistický. Vždy bol povzbudzoval, bol za každú srandu a zároveň bol veľmi starostlivý. Nikdy sa nebál uchopiť hudobnú výzvu a premenť ju na niečo nové. Po celý život využíval svoje zručnosti, bez ohľadu na žáner – pop, rock alebo, samozrejme, jazz. Keď si spomeniem na Chicka, vidím človeka s veľkým srdcom. A presne to všetci potrebujeme – veľké srdce a ochotu zdieľať s ostatnými to, čo sme sa naučili, čo sme objavili, aby sa mohol každý posúvať vpred.

Al Di Meola

(gitarista, spoluhráč z Return to Forever)

Chick Corea odišiel z tohto sveta, ale jeho hudbu a spomienky, ktoré v nás zanechal, budú navždy žiť v našich mysliach. Hraním v skupine Return To Forever sa mi splnil sen. Keď som mal devätnásť rokov, Chick bol mojim obľúbeným hudobníkom. S Chickom človek zažíval non-stop hudobnú jazdu. Spolu s Weather Reportom a Mahavishnu Orchestrom sme stáli na čele nového idiomu s názvom jazz-rocková fúzia. 70. roky boli mimoriadne vzrušujúce. Chick, ďakujem ti za dedičstvo, ktoré si svetu zanechal, za to, že si veril v moje schopnosti a že som mal šancu s tebou hrať. Odpočívaj v pokoji, hrdina môj!

Wynton Marsalis

(trubkár, skladateľ, kapelník Jazz At Lincoln Center Orchestra)

V Marciacu 2019 o tretej hodine v noci, po odohraní deväťdesiatminútového setu súhlasí, že si príde s nami zahrať prídavok. Hovorí, že bude radšej hrať sprievodný klavír, nie sólo. Zahrá však parádne zfleku skladbu ktorú vôbec nepoznal, reaguje s mimoriadnou inteligenciou a empatiou. Keď zíde dolu z pódia, pamätá si každú skladbu z nášho setu, komentuje, čo sa mu najviac páčilo, chváli sóla všetkých našich mladých hudobníkov, vzrušene skladá komplimenty klaviristovi Isiahovi Thompsonovi. Rozpráva o invencii a poetike trubkára Mika Rodrigueza, ktorý s ním hral na šnúre, hovorí o concerte ktoré bude skladať pre trombonistu z iného sveta Joea Alessiho z Newyorskej Filharmónie a debatu končí slovami: “Bože, sú naozaj už štyri hodiny? Uvidíme sa v New Yorku.” Je jedinečný. Majster, študent, učiteľ, fanúšik, advokát a celoživotný občan hudobného sveta. Prehistorické inštinkty, superrýchle reflexy a mimoriadne znalosti sa stretávajú s neuhasínajúcim smädom po poznaní, po súčasných a budúcich zážitkoch.  Zanechal nezvyčajne hlboký kánon rôznorodej a mimoriadne kvalitnej hudby. Ak ho chcete lepšie spoznať, počúvajte jeho prekrásnu hudbu. V neworleánskom štýle smúťte za jeho smrťou oslavovaním jeho života. Kareem Abdul Jabbar to vyjadril najlepšie, keď ukončil náš rozhovor včera v noci, “Ozvena bude veľmi silná.” Taká, aká by mala byť.

Bobby McFerrin

(spevák, skladateľ, drigent)

Spomínam si na prvý večer, keď sme spolu vystupovali ako duo…prišli sme na pódium…Chick na klavíri naznačil niekoľko náhodných nôt a už to išlo. Neobzerali sme sa naspäť. Bol hudobným zázrakom, mojim skutočným hudobným partnerom, posúval ma neustále ďalej tam, kam by som sa sám nikdy nedostal. Boli sme si navzájom stopercentne oddaní. Mám ho rád. Bude mi chýbať, skutočné hudobné zjavenie, moja večná láska. Drahý Chick, som veľmi vďačný za všetok čas, ktorý sme spoločne zdieľali.

Ron Carter

(basista, spoluhráč Chicka Coreu)

Z odchodu Chicka som veľmi smutný, bol dlhé roky mojim priateľom. Veľmi mi budú chýbať naše telefonické rozhovory. Začiatkom roka som k jeho narodeninám natočil video.

Bolo mi veľkou cťou, keď som videl jeho nadšenie. Video ponúkam teda znovu. Posledný album, ktorý som s Chickom nahral bol Parade z roku 1979. Zatiaľ nevyšiel, ale vraj má vyjsť v auguste.

Marcus Miller

(basista)

Prišli sme o Chicka. Chick Corea pre mňa predstavoval najvyššiu úroveň hudobnej tvorivosti, čestnosti, zvedavosti, umeleckej nebojácnosti a neuveriteľnej technickej virtuozity. Päťdesiat rokov nám ponúkal svoje hudobné lahôdky. Hranie s ním bolo dokonca ešte intenzívnejším zážitkom…dokázal dokonale počúvať…Bol veľkou legendou. Keď som sa s ním ocitol na pódiu, vždy zahlásil: “OK, tak ideme na to?” Vždy bol nadšený, keď mohol spoločne s nami zdieľať a skúmať a nedočkavo objavovať priamo na pódiu pred publikom niečo nové, podobne ako Wayne, Herbie, Miles. Fúziou jazzu, rocku, latina, klasiky a všetkých štýlov, ktoré mal rád, pritiahol Chick v 70. rokoch k jazzu celú mladú generáciu. Chytil nás za ruku a zvolal: “Vojdite so mnou cez tieto dvere a nebudete ľutovať!” Zmenil náš život. Jeho smrť silne zasiahla celú hudobnú komunitu. Všetci si navzájom píšeme správy a snažíme sa nájsť slová na vyjadrenie pocitov. Nikdy sme si nedokázali predstaviť svet bez Chicka Coreu. Našťastie nám zanechal nádhernú hudbu, ktorá tu bude navždy s nami. Idem si pustiť jeho Romantic Warrior, potom My Spanish Heart, potom Now He Sings, Now He Sobs, potom…

Christian McBride

(basista, spoluhráč z formácie Chick Corea Trio)

Hudba Chicka Coreu priniesla šťastie celému svetu a počas viac ako šesťdesiatich rokov nás všetkých inšpirovala. Spomínate si na pocit, keď ste poprvýkrát počuli Chicka? Nech to bolo kdekoľvek, som si istý, že sa vám jeho hudba dostala do uší a zasiahla vaše srdce. My hudobníci, sme všetci chceli s ním hrať, chceli sme skladať tak ako on, mať také kapely ako on, prinášať inovácie tak, ako on. Jeho dedičstvo je tak rozsiahle, že bude trvať celý život, aby sme ho celé, alebo aspoň čiastočne absorbovali. Z Chickovho hrania s každým muzikantom, od Mongo Santamariu, Blue Mitchella/Juniora Cooka, Stana Getza, Sarah Vaughan, Milesa Davisa, Garyho Burtona, až po jeho mnohé legendárne skupiny cítim šťastie, že som mohol byť súčasťou vesmíru tohto veľkého človeka. S Chickom som hral prvý raz v roku 1985 na mojom druhom albume Number Two Express, s Kennym Garrettom a Jackom DeJohnettom. Odvtedy to bolo dvadsaťšesť rokov úplne blažených skúseností. Chickom sa každým ihneď spriatelil. Verím, že keby ste mali možnosť stretnúť sa s Chickom, hrať s ním, alebo niekam len tak vyraziť, či len byť v jeho spoločnosti, boli by ste rovnako šťastní, ako ja….

Hiromi

(klaviristka, spolu s Coreom nahrala duo album Duet)

Svet bez teba už nie je taký, aký býval. Bude mi nejaký čas trvať, kým tú správu strávim. Prvý raz som ťa stretla, keď som mala sedemnásť a nevedela som veľmi po anglicky. Spýtal si sa ma niečo ako: “Improvizuješ? Používaš improvizáciu vo väčšine svojich skladieb?” Nerozumela som veľmi, čo si sa pýtal, ale odpovedala som ÁNO, pretože Japonci nepoužívajú často slovo NIE. Potom si povedal: “OK, tak si spolu zaimprovizujme.” Niekedy je dobre nevedieť rozprávať inými rečami. A tak sme si spoluzahrali štvorručne na klavíri. Spomínam si, bola som vo vytržení, keď som zblízky videla, ako sa tvoje zázračné ruky pohybujú po klávesoch. Pri každom hraní s tebou sa mi hudba páčila viac a viac, pretože si vždy robil zázraky. Bol si sústredený, vtipný, úprimný, miloval si koncertovanie, publikum a spoluhráčov. Úprimne si miloval hudbu. Nikdy by som si nepomyslela, že osemminútová Spain, ktorú sme spolu hrali nadiaľku v septembri v rámci tvojej online akadémie, bude naším posledným spoločným hraním. Je to smutné, ale nebudem nikdy klesať na duchu, presne tak, ako si mi vždy radil. Svet bez teba už nie je taký, aký bol, ale už naveky bude s tvojou hudbou. Ďakujem ti, že si svetu priniesol toľko radosti a že si ma zasvätil do krásy hudby. Budem aj naďalej skladať hudbu a vychutnávať si ju tak, ako si ma to ty naučil. Tvoj duch zostane navždy s nami.

Stanley Clarke

(basista, spoluhráč z Return To Forever, The Chick Corea, Stanley Clarke and Lenny White Trio)

Chcem poďakovať všetkým priateľom, ktorí mi vyjadrili úprimnú sústrasť, lebo vedeli, že Chick bol pre mňa ako brat. Hrali sme na mnohých pódiách, v štúdiách a zdieľali spoločnú vášeň k rezňom od Chickovej mamy. Naše skutočné spoločné puto tvorila naša viera v schopnosť človeka tvoriť najkrajšie inšpiratívne umenie s liečivými účinkami. Samozrejme sme po celom svete zažili aj veľa srandy. To mi bude naozaj chýbať. Bol najlepším a zároveň mojim najbližším hudobným partnerom. Bude mi na pódiu chýbať, rovnako ako vám, ktorí ste s ním tiež hrali. Prínos jeho umeleckej tvorby bol tak významný, že fanúšikom nikdy nezíde z mysle. Jeho duša bude vždy s nami. Mám ťa rád, Chick a viem, že sa tam máš fajn…Maj sa tam dobre.

Lenny White

(bubeník, spoluhráč Chicka Coreu z Return To Forever, The Chick Corea, Stanley Clarke and Lenny White Trio)

Trvalo mi dosť dlho, kým som strávil správu o smrti drahého priateľa Chicka Coreu. Preto, čo pre všetkých znamenal, čím sa stal a ako formoval spoločnosť. Svet sa zmenil, pretože existuje veľa menších osobných svetov, na ktoré bude mať jeho smrť dopad. Zrútil sa pilier kreatívneho hudobného vesmíru. Chicka som poznal päťdesiatdva rokov. Spolu s Chickom a Milesom Davisom sme tvorili prelomovú hudbu, o štyri roky neskôr ma pozval do svojej kapely. To bol moment, keď som dostal príležitosť rásť a nájsť sám seba, spolu s Stanleym (Clearkeom), Billym (Connorsom) a Alom (Di Meolom). Chickovým cieľom bola komunikácia a ja som sa učil, ako ju na rôznych úrovniach zvládať. Učil som sa vyjadriť svoju osobnosť, skladať, bola to muzikálnosť kombinovaná s tímovým fungovnaním v kapele. Stali sa z nás osobnosti, ktoré sa od seba učili navzájom, kráčajúc po hudobnej ceste, ktorú nám dláždil Chick Corea. Stal sa súčasťou mojej rodiny a on ma rovnako prijal do svojej. Jeho rodičia nás vždy podporovali a povzbudzovali. Svoje skúsenosti nadobudol Chick predovšetkým vďaka svojmu bezhraničnému entuziazmu a inšpirácii. Mal som šťastie, že som zo semienka, ktoré vo mne Chick zasial, mohol vypestovať svoju vlastnú záhradu a pozvať Chicka, aby prispel svojimi vlastnými rastlinami, ktoré sme potom spoločne zdieľali. Ďakujem ti za to, že si mi poskytol príležitosť inšpirovať priateľov. Zanechal si nekonečné hudobné dedičstvo. Som rád, že som jeho súčasťou. Si nenahraditeľný.

Tigran Hamasyan

(klavirista)

Dnešok je pre jazzovú komunitu veľkou stratou. Chik Corea bol mojim absolútnym hrdinom. Albumy ako Now He Sings, Now He Sobs, Children’s Songs, Tones for Joan’s Bones, New Trio, Change a jeho neskoršie triové albumy boli pre mňa veľkou inšpiráciou. Jeho zvuk, myšlienky o dôležitosti každej noty vo fráze…realizovanie všetkých jeho hudobných nápadov a mimoriadneho citu považujem za prejavy geniality. Jeho úžasné sólo v skladbe How Deep is the Ocean z jeho posledného triového albumu mi vnuklo myšlienku, že takto nejako by som chcel znieť, keď budem mať 70 rokov…Now He Sings, Now He Sobs patrí k mojim najobľúbnejším albumom.

Dianne Reeves

(speváčka)

Nechcem uveriť, že maestro Chick Corea odišiel. Stál vždy nohami pevne na zemi a zároveň bol štedrý duchom. Spoznala som ho koncom 70. rokov. V roku 1981, keď som nahrávala svoj prvý album, mi Chick ponúkol svoje štúdio Mad Hatter aj s jeho zvukárom Berniem Kirshom. Chick si nás prišiel počas nahrávania vypočuť, aby sa uistil, že všetko prebieha tak, ako má. Mala som obmedzený rozpočet, ale to nebolo vôbec podstatné, poskytol nám všetko, čo sme potrebovali. Som vďačná, že som ho mohla poznať a mala som možnosť s ním spolupracovať. Som si istá, že tam na opačnej strane ho vítajú všetci veľkí, ktorí odišli pred ním. Nemôžem povedať “odpočívaj v pokoji”, pretože vždy smeroval vpred. Lietaj vo výšinách na opačnej strane, priateľ môj, ďakujem ti za vesmír, ktorý si stvoril preto, aby sme ho my, ostatní skúmali…

Shai Maestro

(klavirista)

Najskôr to bola Spain z albumu Light As A Feather. Keď som mal asi osem rokov môj mi ju púšťal na vinyle,. Pamätám si na to, ako by to bolo dnes. Spomínam si na neporiadok v izbe a starý gramofón. Vtedy som počul prvýkrát Fender Rhodes. Ďalší raz som ho videl na pódiu Stockholmského jazzového festivalu. Mal som asi dvanásť rokov a rodičia ma zobrali na Chickov koncert. Hral s Jeffom Ballardom a Avishaiom Cohenom, bolo to prvýkrát, čo som videl Avishaia. Bola to skúsenosť, ktorá mi zmenila život. Rodičia ma zobrali do malého stánku s platňami hneď pri pódiu a povedali mi, aby som si vybral nejaký album. Vybral som si Native Sense, dodnes si pamätám ten oranžový obal. Zobral som si ho so sebou do Izraela a počas ďalších rokov som bol ním úplne posadnutý. Môj učiteľ mi vtedy hovoril: počúvaj jeho comping! A ja som počúval. Bolo v ňom toľko múdrosti. Neskôr som počúval album Then Now He Sings Now He Sobs, Play, Past, Present & Futures. Všetky tieto albumy sa dlhé roky otáčali v mojom gramofóne. Chick po sebe zanechal neuveriteľné množstvo úžasných albumov. Spomínam si, ako mi pred tromi rokmi kamarát ponúkol zahrať neskorý set v newyorskom Blue Note hneď po Chickovi a Gonzalovi Rubalcabovi. Bol som vtedy mimo mesto a nemohol som to odohrať. Čo by som asi tak mohol hrať na pódiu po takýchto majstroch? S Chickom som sa stretol viackrát. Vždy bol veľmi milý, podporoval ostatných, vždy poradil, zdieľal s nami svoje hudobné dilemy. Často si naňho spomeniem pri debatách o hudobníckom egu. Možnosť vidieť veľkého majstra plného pokory je pre nás všetkých lekciou, ako stáť nohami pevne na zemi. Ak nebol arogantný Chick, tak už naozaj nikto iný nemá na to nárok. Zvuk, rytmus, harmonické nápady. Béčka lietajúce úplne všade (Veď počkaj! Veď počkaj! – ako vždy hovoril Wayne Shorter). Spomínam si na štedrosť, s akou nám všetkým minulý rok pomocou sociálných sietí pootvoril dvere a my sme mohli nazrieť do jeho skúšobne. Bol to dôkaz veľkého srdca veľkej osobnosti. Som mu veľa dlžný, tak ako mnohí ďalší. Vďaka za všetky tie dary, Chick.

Zdroj: Facebook

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..