Vo veku 85 rokov zomrel americký skladateľ a kontrabasista Gary Peacock. Narodil v roku 1935 v Idahu, prvé hudobné skúsenosti získaval hraním na klavíri, trúbke, vibrafóne a bicích. Jazz počul poprvý raz ako pätnásťročný na koncerte Jazz at the Philharmonic, na ktorom vystúpil aj Oscar Peterson a Ray Brown. Štúdium ukončil v roku 1953, na čo sa presťahoval za ďalším vzdelaním do Los Angeles. V zápätí musel nastúpiť do armády, ktorá ho odvelila do Nemecka. Hudbe sa neprestal venovať ani počas pôsobenia v Nemecku, kde hral na klavír s jazzovým triom. Netrvalo dlho a klavír zamenil za kontrabas. Po odchode do civilu v roku 1956 sa rozhodol zostať na čas v Nemecku, kde bol v tom čase nedostatok kvalitných kontrabasistov. Počas pôsobenia v Nemecku koncertoval s Hansom Kollerom, Tonym Scottom a Budom Shankom.

Čoskoro sa etabloval aj ako spoluhráč Barneyho Kessela, Arta Peppera, Dona Ellisa, Clara FischeraPrinca Lasha. Peacockov štýl ovplyvnili kontrabasisti Paul Chambers, Ray BrownScott LaFaro. Začiatkom 60. rokov sa oženil s hudobníčkou Annette Peacockovou a presťahoval sa do New Yorku, kde sa začalo jeho dlhoročné hudobné partnerstvo s klaviristom Paulom Bleyom. Spolupráca s Bleyom je zaznamenaná na deviatich albumoch. V 60. rokoch hrával Peacock intenzívne s multiinštrumentalistom Rolandom Kirkom, a saxofonistom Archiem Sheppom, stal sa členom tria klaviristu Billa Evansa.

Píše sa rok 1964 a Peacock zaskakuje dva mesiace za Rona Cartera v kvintete Milesa Davisa. O Milesovi raz povedal: „Milesovi nikdy nič neuniklo. Neustále počul všetko, čo sa okolo neho deje. Svoju pozornosť neustále zameriaval na všetko, čo sa v hudbe práve odohráva. Bola to úžasná skúsenosť, veľká lekcia. Miles bol veľkým učiteľom bez toho, že by vás aktívne učil.“

Keith Jarrett/Jack DeJohnette/Gary Peacock, Photograph: Daniela Yohannes / ECM Records

V roku 1964 sa stal Peacock členom tria avantgardného jazzového saxofonistu Alberta Aylera. Tak ako mnohí ďalší hudobníci, ani Gary Peacock neodolal volaniu drog a alkoholu. O tomto neslávnom období svojej kariéry Peacock hovorí: „Bol som na tom zle. Bral som veľa drog a alkoholu…následkom čoho som, ani nevedel, kto som. Zatiaľ, čo predtým som sa dokázal jasne identifikovať ako hudobník a basista, zrazu som si nevedel odpovedať na jednoduchú otázku – kto som. Spozoroval som, že zo mňa postupne vyprchala túžba po hraní. Kládol som si otázku, čo ďalej, nerobil som nič a prestal som s hraním.“

Photo (C) Eliott Peacock

Gary Peacock postupne strácal záujem o hudbu, až sa rozhodol dať si pauzu. Vrhol sa na makrobiotiku, začal sa zaujímať o východné filozofie a medicínu. Na dva a pol roka sa presťahoval do Japonska za štúdiom jazyka, histórie a orientálnej filozofie. Počas pobytu v Japonsku začal Peacock znovu aktívne hrať s viacerými japonskými jazzmanmi. Nahral albumy EastwardVoices s klaviristom Masabim Kikuchim a bubeníkom Hiroshim Murakamim.

O dva roky neskôr sa vrátil naspäť do New Yorku, kde sa na University of Washington venoval štúdiu biológie. Neskôr sa znovu vrátil k Paulovi Bleyovi, s ktorým koncertoval aj po Japonsku, kde spolu nahrali album Japan Suite.

Gary Peacock © Daniel Sheehan

V roku 1970 nahráva s Keithom JarrettomJackom DeJohnettom album Tales of Another. Trio sa neskôr preslávilo pod názvom Standards Trio, so zameraním na jazzové štandardy. Potom nasledoval album December Poems, na ktorom sa nachádzajú štyri sólové kontrabasové skladby a dva duety s nórskym saxofonistom Janom Garbarekom.

V 80. a 90. rokoch nahral Gary Peacock celý rad sólových albumov, pričom zároveň intenzívne koncertoval s Jarrettom a DeJohnettom. V ďalších dekádach pokračoval v hraní a nahrávaní vo formáte jazzového tria, vrátane hrania so saxofonistom Lee Konitzom a gitaristom Billom Frisellom.

V posledných rokoch bol Gary Peacock nadšený triom s Marcom Coplandom a Joeyom Baronom. Obzvlášť si vychutnával, ako zvuk jeho basy a tria rezonoval v akustike luganského štúdia na poslednom albume Tangents. Album vyšiel v roku 2017, ako inak, vo vydavateľstve ECM Records.

Majiteľ ECM Manfred Eicher: “Prišiel som o celoživotného priateľa a hudobníka, ktorého som obdivoval od prvého počutia. Sme veľmi radi a hrdí, že sme mohli realizovať Garyho nahrávky. Spolu so Stevom Swallowom a Charliem Hadenom, patril Gary k basistom, ktorých som najviac obdivoval. Zbožňoval som jeho kontrabas na albume Spiritual Unity Alberta Aylera a Evansovho Trio ‘64’. Začali sme bližšie spolupracovať na albume Tales of Another, ktorý spätne vnímam ako veľmi vplyvný album.“

Zdroj: Wikipedia a ECM Records

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..