Katedrála sv. Petra a Pavla, Brno, 10.12.2019
Skladateľ, trubkár, aranžér a dlhoročný člen orchestra Gustava Broma Jaromír Hnilička odišiel z tohto sveta 7. decembra 2016 a presne po troch rokoch sa konal vo valtickom kostole Nanebovzatia Panny Márie prvý z dvoch spomienkových koncertov Hniličkovej Jazzovej omše (Missa Jazz). O tri dni neskôr sa hudobníci presunuli do brnenskej katedrály sv. Petra a Pavla, kam sme sa išli na toto mimoriadne hudobné dielo pozrieť aj my.
Mimoriadna udalosť si oprávnene zaslúži aj náležitú pozornosť a tak na úvod večera prehovorili k plnej katedrále viacerí rečníci – legendárny brnenský hudobník a publicista Jan Dalecký, kapelník B-Side Bandu Josef Buchta, primátorka mesta Brna Markéta Vaňková a brnenský diecézny biskup Mons. Vojtěch Cikrle.
Skúsený rozprávač s encyklopedickými znalosťami Jan Dalecký zasvätil návštevníkov do histórie svetových jazzových omší. Dozvedeli sme sa, že aj keď ich od konca 50. rokov minulého storočia vzniklo viacero (prevažne pre menšie hudobné telesá), až Hniličkova Missa Jazz je považovaná za prvú jazzovú omšu, zloženú pre plný orchestrálny zvuk.
Autorom historicky prvej jazzovej omše bol koncom 50. rokov americký saxofonista Ed Summerlin (Liturgical Jazz: A Musical Setting For An Order Of Morning Prayer), v polovici 60. rokov ho svojim dielom The Jazz Mass nasledoval skladateľ a klavirista Joe Masters. Zhruba v tom istom čase upútal na seba pozornosť svojou Jazz Suite on the Mass Texts aj päťnásobný držiteľ ocenenia Grammy – renomovaný skladateľ, klavirista, aranžér a dirigent Lalo Schifrin. Schifrinova Suita získala v roku 1966 aj ocenenie Grammy v kategórii Najlepšia pôvodná jazzová kompozícia. Jan Dalecký nezabudol zdôrazniť význam jedinečného Hniličkovho diela v celosvetovom kontexte a po príhovore sa posadil do sláčikovej sekcie orchestra, s ktorou odohral celý koncert.
Skúsme teda zrekapitulovať históriu tohto významného diela. Hniličkova Omša spája duchovnú hudbu s jazzom a nenásilne mieša staré cirkevné chorály s detailne premyslenou jazzovou kompozíciou, zdobenou improvizáciami sólistov. Za pozoruhodné dielo sa Hniličkovi dostalo aj ocenenie vo forme ďakovného listu od pápeža Jana Pavla ll.
Na tomto mieste treba pripomenúť, že Jazzovej omši historicky predchádzala Hniličkova desaťminútová skladba Kyrie Eleison. K jej zloženiu inšpirovali Hniličku harmónie cirkevných zborov, ktoré obdivoval v pravoslávnych kostoloch na začiatku 60. rokov minulého storočia počas zájazdov Bromovho orchestra do bývalého Sovietskeho zväzu. Kyrie Eleison hrával Orchester Gustava Broma na zájazdoch v krajinách západnej Európy, kde sa dostala do pozornosti majiteľa továrne SABA, producenta nemeckého vydavateľstva MPS Records Hansa Georga Brunner-Schwera. Hniličkov počin uchvátil Brunner-Schwera natoľko, že si uňho objednal celú jazzovú omšu. Premiéra diela Missa Jazz sa konala v roku 1969, v pôvodnej verzii siedmich inštrumentálnych viet. Vydavateľstco MPS Records tak logicky stálo aj pri zrode prvej nahrávky tohto diela.
Počas normalizácie sa dostala Jazzová omša na zoznam zakázaných umeleckých diel, no ani počas tohto smutného obdobia Jaromír Hnilička nenechal svoje dielo ležať ľadom a hrával ho s Orchestrom Gustava Broma na západoeurópskych šnúrach. Postupne dopĺňal zborové party a autorsky reagoval aj na zmeny liturgických pravidiel. Začiatkom roka 1990 sa podarilo Českému rozhlasu Brno zrealizovať nahrávku kompletnej omše v rozsiahlejšej verzii (rozšírenú o vokálne party), v ktorej vyšla v roku 1991 na albume vydavateľstva Multisonic.
V roku 2007 Hnilička z iniciatívy svojho bývalého žiaka Josefa Buchtu dielo rozširuje o komorný orchester, pridáva sláčikové a drevené dychové nástroje a zborové časti. V roku 2009 uvádza B-Side Band Jazzovú omšu vo vynovenej verzii, navyše rozšírenej o recitáciu. V priebehu času sa tak pôvodne bigbandové dielo transformovalo na dielo vokalno-inštrumentálne.
V tejto zatiaľ finálnej podobe predstavilo Jazzovú omšu na dvoch koncertoch (Valtice a Brno) hudobné teleso zložené z B-Side Bandu, komorného orchestra členov Filharmonie Brno a vokálneho súboru Ars Brunensis Chorus. Hniličkových trúbkových sólových partov sa zhostil známy slovenský trubkár Juraj Bartoš, saxofónové sóla zahral stály člen B-Side Bandu, známy brnenský jazzový experimentátor Pavel Zlámal a saxofonista Lubor Pokluda, na pozaune sóloval Petr Hnětkovský. Hudobné teleso dirigoval umelecký vedúci a zbormajster súboru Ars Brunensis Dan Kalousek. Medzi jednotlivými časťami Jazzovej omše dopĺňal hudbu myšlienkami Jaromíra Hniličku herec Mestského divadla Brno a moderátor Českého rozhlasu Brno Zdeněk Junák.
Uvedenie Jazzovej omše vo Valticiach aj v Brne sa stretlo s veľkým záujmom verejnosti. Svedčili o tom oba chrámy plné ľudí, bažiacich po mystickej predvianočnej atmosfére, umocnenej kvalitnou hudbou, akú nemajú možnosť vidieť a počuť naživo počas roka. Vokálno-inštrumentálne hudobné teleso pôsobilo ako zohratý, kompaktný celok a podalo suverénny výkon. Bol som však dosť sklamaný zo zvuku, spôsobeného prirodzene „veľkou“ akustikou katedrály. Hudobníci hrali bez nazvučenia a tak jednotlivé zložky veľkého hudobného telesa, vrátane sólistov, občas v zvukovej mase zanikali. Na nepriaznivú akustiku doplatili aj sotva počuteľné saxofónové sóla Pavla Zlámala. Podstatné však je, že Danovi Kalouskovi sa poradilo udržať orchester a zbor v predpísanom tempe a dynamike, čo bola určite neľahká úloha. I napriek týmto technickým prekážkam hudobníci hrali a spievali s citom a veľkým nasadením.
Zostáva dúfať, že s Jazzovou omšou, Hniličkovym najznámejším dielom, sa bude môcť v budúcnosti naživo oboznámiť aj širšie publikum. Dobrá správa na záver – koncert nahrával Český rozhlas a tak sa môžme tešiť, že si tento mimoriadny zážitok čoskoro sprostredkovane zopakujeme.
