Avishai Cohen a Symfonický orchestr Českého rozhlasu, Forum Karlín, Praha, 8.11.2019
Izraelský basista, skladateľ a aranžér Avishai Cohen je nepochybne jedným z najčastejšie účinkujúcich jazzmanov v Čechách, s počtom vystúpení bližiacim sa k dvadsiatke. Tento rok ide dokonca o Cohenov druhý koncert v pražskom Forume Karlin. Po májovom vystúpení s triom prišiel predstaviť svoj najepickejší projekt – An Evening With Avishai Cohen. Úvodom treba poznamenať, že nejde o žiadnu prevratnú novinku, pretože projekt uzrel svetlo sveta pred štyrmi rokmi, keď sa Cohen predstavil v Českej republike premiérovo s Filharmóniou Brno na festivale JazzFestBrno. Brnenský koncert sme si samozrejme nenechali ujsť a recenziu sme priniesli na stránkach nášho portálu. Na reprízu s brnenskými filharmonikmi sme sa vybrali aj o pol roka neskôr na bratislavský One Day Jazz Festival (recenzia tu).
Tentokrát sa stal partnerom Avishaia Cohena Symfonický orchester Českého rozhlasu pod taktovku dirigenta Alexandra Hansona. Projekt An Evening With Avishai Cohen je reprezentatívnym prierezom Cohenovej hudobnej kariéry, ktorú začínal kedysi dávno u Chicka Coreu. Cohenove skladby projektu An Evening With Avishai Cohen prearanžovali spolu s Cohenom do orchestálnej podoby aranžéri – Robert Sadin a Tscho Theissing. Na úvod zaznela inštrumentálna Overture ‘Noam’.Op1, z albumu Almah, ktorý nahral Cohen v roku 2013 s jazzovým triom a sláčikovým kvartetom. Hneď na začiatok musím poznamenať, že už v prvých taktoch ma úplne dostalo špičkové nazvučenie orchestra. Krištáľovo čistý, vyvážený zvuk nás sprevádzal počas celého večera. Avishai Cohen je nielen skladateľ, aranžér a basista, ale aj spevák, čo s radosťou dokazuje v štúdiových nahrávkach a v plných koncertných sálach. Jeho hlas pôsobí prirodzene, chvíľami až naturalisticky a pristanú mu hlavne baladické piesne. Takou bola aj Puncha Puncha, ktorú sa naučil Avishai Cohen v detstve od mamy a vždy ju spieva v pôvodnej verzii – jazyku ladino. Zazneli aj ďalšie baladické piesne, ako napríklad Ahbezova Nature Boy, či A Child Is Born od Thada Jonesa. Ja osobne si vždy najviac vychutnám Moreniku, bez ktorej sa nezaobíde žiadny Cohenov koncert. Ako Cohen vtipne poznamenal, Morenika (spievaná tiež v ladino) je staršia ako Beatles aj Mozart.
Nechýbali ani strhujúce Two Roses, či Arab Medley. Charizmatický Avishai bol po celý čas veľmi zhovorčivý, vďaka čomu sa diváci dozvedeli o kontexte skladieb. Napríklad o tom, že Arab Medley, zmes troch arabských piesní, vznikla ako spomienka na libanonskú hudobníčku Samiru Tewfik, ktorá svojou hudbou učarila Cohenovi pred dvadsiatimipiatimi rokmi. Neodpustil si ani poznámku, že ako občan Izraela nemôže ísť do Libanonu, nikto v tom nezabráni jeho piesňam. Do zvuku symfonického orchestra kompaktne zapadalo zohraté trio. Stretli sa v ňom azerbajdžánsky klavirista Elchin Shirinov a jeruzalemský bubeník Noam David. Jedna vec je byť dobrým bubeníkom a druhá vec je vedieť bubnovať v orchestri – poznamenal Cohen pri predstavovaní Noama Davida. Shirinov aj David dostali postupne priestor aj na sóla, mimochodom veľmi vydarené. Cohen sa predviedol exkluzívnym kontrabasovým sólom v Seven Seas. Na spestrenie doň zakomponoval tému z Nature Boy a Smoke on the Water. Neprehliadnuteľnou postavou na pódiu bol švédsky dirigent Alexander Hanson. Z jeho gestikulácie, hraničiacej s akrobatickými tanečnými figúrami, sršala nefalšovaná, nákazlivá radosť z hudby. Dirigoval s ľahkosťou a vášňou, čo bolo poznať na výkone celého symfonického orchestra.
Ako sa zrejme dalo už pri vzniku projektu An Evening With Avishai Cohen vďaka pôsobivým aranžmánom a Cohenovej popularite očakávať, ide o veľmi žiadaný kus. Napriek set listu zostavenému zo starších skladieb predstavil Cohen premiérovo baladickú skladbu Almah Sleeping. Rovnako ako album Almah, aj novú skladbu pomenoval Cohen podľa svojej dcéry. Istým spôsobom bola výnimočná aj Alon Basela, pretože pri jej komponovaní použil Cohen kontrabas. Pritom podstatnú časť hudby skladá Cohen práve na klavíri. To už koncert vrcholil a následovali prídavky. Cohenova rytmicky podmanivá Arab Medley zaznela ešte raz. Pri jej repetitívnej téme už stálo publikum na nohách a tlieskalo do nákazlivého rytmu.
Cohenov orchestrálny projekt je názorným príkladom, ako možno spojením jazzového tria s klasickým orchestrom osloviť široké masy poslucháčov. Kto však preferuje Cohenovu komornú tvár, nemal by si nechať ujsť jarný koncert Cohenovho tria na JazzFesteBrno. Pôjde o reinkarnáciu tria z roku 2008 – s klaviristom Shaim Maestrom a bubeníkom Markom Guilianom. Zároveň pôjde o Cohenovu exkluzívnu nekonečnú šnúru, aká sa tak skoro nebude opakovať. Magickosť päťdesiatich koncertov v päťdesiatich krajinách, pri príležitosti Cohenovej okrúhlej päťdesiatky je naozaj ojedinelým úkazom. Blížiace sa jubileum naznačil Cohen nenápadne aj v názve svojho predposledného pesničkového albumu 1970. Teší ma, že po jednorazovej odbočke do sveta popu a soulu sa tohtoročným albumom Arvoles sa vrátil Cohen ku svojim pôvodným koreňom a verím, že pri nich ešte dlho zostane.