Brno, 23.4.2019 – Jeden zo zakladateľov legendárnej fusion formácie Return to Forever, americký basista Stanley Clarke patrí už niekoľko dekád k najlepším basistom planéty. Pôvodny plán stať sa prvým čiernym umelcom vo Philadelphia Orchestra mu prekazilo zoznámenie s Chickom Coreom, s ktorým založil v roku 1971 skupinu Return to Forever. Corea sa stal aj producentom prvého Clarkovho sólového albumu Children of Forever. Clarke je nielen basgitaristom a hráčom na kontrabas, ale aj skladateľom filmovej hudby a producentom, ktorý nepozná žiadne žánrové obmedzenia. Jeho basu počuť aj na albumoch slávnych rockových a funkových hudobníkov. Po svojej brnenskej premiére na JazzFesteBrno (recenziu koncertu nájdete tu) nám Stanley Clarke poskytol krátky rozhovor.
V posledných rokoch hráte často s mladými hudobníkmi. Podľa akého kľúča si ich vyberáte?
Vždy som sa zajímal o mladých muzikantov, ktorí vedia naozaj dobre hrať. V podobnej situácii som sa v mladosti ocitol aj ja. V osemnástich rokoch som hral so Stanom Getzom, Horaceom Silverom a Dexterom Gordonom. Bolo od nich veľmi milé, že mi dali príležitosť, obzvlášť Horace Silver a Stan Getz. Vždy som zastával názor, že mladým musí dať niekto zo starších šancu. Pri výbere muzikantov si však potrebujem byť istý, že ide o naozaj dobrých hráčov, ktorí sú technicky veľmi zdatní a rozumejú jazzovému jazzyku. Jazzový jazyk je veľmi pestrý. Myslím si, že som si vybral naozaj dobre.
Ste rovnako doma v elektrifikovanej, ako aj akustickej hudbe. Repertoár dnešného koncertu pozostával prevažne z akustických skladieb. Zameriavate sa v súčasnosti viac na akustickú hudbu?
Ako kedy, niekedy hráme viac elektrickej hudby, inokedy zas akustickej. Tento mesiac hráme napríklad viac akustickej. V istom smere sa považujem za schizofrenika – osobnosť rozpoltenú medzi elektrickou a akustickou hudbou. Pri zostavovaní koncertného repertoáru sa snažím, aby sa dostalo na obe.
Myslíte si, že sa má dnes ešte kam posunúť technika hry na basu, alebo už dosiahla konečné štádium?
Technika okolo nás sa neustále vyvíja. Napríklad taká chladnička. Pozrite sa, aké chladničky boli v ich začiatkoch a aké sú dnes. Má sa chladnička ešte kam vyvíjať? Samozrejme, môže napríklad rozprávať (smiech). To isté sa može diať v hudbe. Vždy sa nájde priestor pre niekoho, kto príde s inou kombináciou nôt, s novým zvukom alebo melódiou. Myslím si, že basa sa vyvíjala skôr v súvislosti s pesničkami ako so samotnou technikou. Aj v súčasnosti je to viac o pesničkách, ako o technike. Súčasné techniky hry existujú už dlho – slapping, rýchle hranie na base alebo hranie na bezpražcovú basgitaru. Momentálne je dôležitejšie zložiť zaujímavú pesničku. Takže zrejme týmto smerom sa zrejme bude vyvíjať hra na basu.
Keď sa bavíme o vývoji, myslíte si, že súčasné hudobné trendy smerujú ďalej od pôvodných koreňov, alebo nastáva k nim návrat?
Za koreňmi netreba nikam chodiť, vždy tu budú.
Váš posledný album The Message je žánrovo veľmi pestrý. Prečo ste sa rozhodli pre takú rôznorodosť?
V tom čase hral s nami bubeník Mike Mitchell, s ktorým mám veľmi priateľský vzťah. Keď sme raz mali týždeň voľna a nemali sme nič iné na práci, začali sme skladať. Išlo o skupinovú nahrávku. Každý člen kapely prispel autorskou skladbou a mojou úlohou bolo dať všetok materiál dokopy.
Skladbu And You Know We’re Missing You ste venovali hudobníkom, ktorí už nie sú medzi nami. Čo vás k jej vzniku inšpirovalo?
Jedného dňa ma navštívil môj dobrý priateľ, hip hopový muzikant a beatboxer Doug E. Fresh. Viedli sme spolu debatu o hudobníkoch, ktorí už nie sú na tomto svete, čo nám vnuklo myšlienku zložiť na ich počesť skladbu. Nakoniec sme sa zavreli do štúdia, pesničku sme nahrali a dali ju na nový album.
V skladbe Combat Continuum sa k poslucháčom prihovára mužský hlas. Ani po viacerých počutiach mi nebolo jasné jeho posolstvo. Prezradíte nám, čo sa za tajomným hlasom skrýva?
Málokto na to príde bez poznania kontextu. Je to videohra. Len tým, čo hrajú videohry, je to hneď jasné. Pri zapnutí videohry počujete typický zvuk – klik, ktorý je aj v piesni. Moje deti hneď vedeli o čo ide (smiech). Naopak, dospelí sa ma často pýtaju, či je to pieseň o Donaldovi Trumpovi alebo o Kórei.
Keď spomínate politikov, akou mierou by sa mali podľa vás hudobníci vyjadrovať k dianiu vo svete?
Novinári sa vždy pýtajú nesprávnych ľudí. Nevyberajú si respondentov podľa ich inteligencie ale podľa slávy. Larry King sa vo svojej show raz spýtal jedného slávneho dievčaťa, čo si myslí o vojne v Iraku. To dievča sa volalo Britney Spears. Vôbec nevedela, čo má odpovedať. Cítil som sa trápne aj za ňu. Spýtali sa jej len preto, lebo je celebtita. Prečo sa nespýtali radšej Chicka Coreu? Chick je superinteligentný človek, dal by im perfektnú odpoveď. Nikdy sa nepýtajú jazzmanov, ani klasických hudobníkov. Viete koľkokrát mi od mojich sedemnástich rokov položili novinári politickú otázku? Dvakrát – raz v Rusku a raz na Ukrajine.
Aké témy vás najviac znepokojujú?
Máme globálnu ekonomiku a podobný globalizačný trend nastáva aj v sociálnej oblasti. Padajú hranice, v mnohých krajinách sa otriasajú vládne infraštuktúry. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o negatívny jav, ale opak je pravdou. Svet sa vyvíja a hybnou silou sú veľmi často mladí ľudia. Keď dnešná mládež dospeje a pôjde voliť, svet sa začne meniť. Generácie mladšie od nás dvoch sa zaujímajú o iné veci ako o vojnu. To samozrejme neznamená, že žiadna vojna nebude. Na svete vždy bolo a bude veľa zlých ľudi. Myslím si, že v budúcnosti sa krajiny nebudú navzájom napadať tak, ako kedysi. Koloniálne výpady už nie sú takou samozrejmosťou. Napríklad v Afrike alebo na Blízkom východe vzniklo niekoľko štátov násilným zakreslením hraníc na mape. Raz to asi skončí.
Od 70. rokov ste členom Scientologickej cirkvi. V čom je pre vás scientológia prínosom?
Najlepšie kníhy, aké som kedy čítal, sú o dianetike. Pomohli mi v ťažkých časoch, keď som sa ocitol na šikmej ploche kvôli drogám a alkoholu. Stále aktívne navštevujem scientologické kurzy. Veľa ľudí vôbec netuší, o čom je scientológia. Existuje dokonca oficiálna scientologická video sieť, podobná ako YouTube, kde sú dostupné informácie o scientológii. Netreba vôbec nikam chodiť, stačí si pozrieť video.
Vplýva vaše členstvo v cirkvi aj na vašu umeleckú tvorbu?
Nemyslím si, že má priamy vplyv, skôr ide o filozofický smer, ktorý ovplyvňuje môj celkový život.
Čo bude pre vás v ďalších mesiacoch najväčšou výzvou?
Aby som bol stále zdravý, naďalej sa rozvíjal a prosperoval. To je pre moju hudbu to najdôležitejšie. Keď raz komponujete, je dôležité aby ste neprestávali, musíte stále skladať a nahrávať viac a viac albumov. To je pre mňa absolútna priorita.
Ďakujeme za rozhovor.