Čaro dua spočíva napríklad v tom, že poslucháč sa nerozptyľuje viacerými podnetmi a ponára sa len do súhry dvojice na pódiu. Spokojnosť sa dostaví vtedy, ak sú obaja aktéri dokonale zladení a do ich základnej výbavy patrí schopnosť vzájomnej hudobnej komunikácie. O dvojici, ktorá sa stretla v pondelok na pódiu Besedného domu, to platí plnou mierou. Gitarista Lionel Loueke a klavirista Kevin Hays pochádzajú z rôznych svetadielov a diametrálne odlišných kultúr. Napriek tomu medzi nimi funguje chémia, ktorá sa koncom minulého roka zhmotnila v podobe albumu Hope (Newvelle Records). A dôvod na spoločné turné bol hneď na svete. Zastávku na aktuálnej koncertnej šnúre si spravili aj v Brne, na pozvanie tímu JazzFestuBrno (v rámci abonentného cyklu Jazz & World Music Filharmónie Brno.)
Loueke si dal tento raz od elektrickej gitary pauzu a predviedol sa v trochu nezvyčajnej, akustickej polohe. Takže žiadny pedalboard ani efekty, ktorými zvyčajne dofarbuje zvuk vo svojej aj v Hancockovej kapele. Úvodnou Violetou vzdal Kevin Hays poctu skladateľke a speváčke Violete Parra. Klavírne sólo dopĺňal Loueke za takmer nepočuteľného Hayovho sprievodného hlasu len údermi dlaní do gitary. Hrejivý zamatový hlas doslova pohladil na duši. Titulná Hope presvetlila atmoféru ľúbivými harmóniami a silným melodickým motívom. Ideálna príležitosť na ďalšiu prezentáciu Louekeho hlasového fondu. Ten sa hlási ku slovu v sotva počuteľnej intenzite, vždy s intonačnou presvedčivosťou a suverenitou, dynamikou pohotovo reagujúcou na tóny Haysovho klavíra. V repertoári nemohla chýbať ani Louekeho rytmická Aziza Dance, ktorú si na koncertoch nikdy neodpustí. Feuilles-o, nežnú haitskú pieseň o ľudovom liečiteľovi, odspieval Kevin Hays v kreolštine. Inštrumentalista Hays sa prejavil pesničkovou tvorbou už pred štyrmi rokmi na albume New Day. Ako štyridsiatnik tak objavil svoj ďalší rozmer a vďaka príjemnému hlasovému prejavu sa stretli spievané piesne s veľmi pozitívnou odozvou publika. Na koncerte mu v duete často sekundoval Loueke. Ich hlasy sú rozdielne no napriek tomu do seba perfektne zapadajú.
Druhý set vniesol do sály novú energiu. Hays prekvapil zmenou hlasového registra, keď sa v piesni Milton jemným falzetom vyšplhal až do závratných výšok. Ten teda vie ako dodať skladbám punc výnimočnosti! Pieseň zložil Hays na počesť brazílskeho speváka Miltona Nascimenta. Lionel Loueke s prekvapeniami za Haysom nezaostával a malým trikom – vložením kúsku papiera medzi struny – premenil iskrivý zvuk gitary na drsný, chrapľavý sound. Rozpustilé úlety oboch protagonistov postupne vygradovali v poslednej, karibsky roztancovanej Don’t Stop The Carnival, ktorú si v závere zaspievalo celé osadenstvo „besedňáku“. Prídavok – čerešnička na torte, éterická And I Love Her s prekvapivými jazzovými harmóniami ukázala v plnej kráse siamskú zohratosť oboch spoluhráčov. Som presvedčený, že keby tento klenot počul naživo Sir Paul McCartney, od dojatia by sa mu kotúľala po líci slza.
Cesty Kevina Haysa a Lionela Louekeho sa v ďalších dňoch na čas rozídu. Lionel sa vráti ku svojim ďalším projektom a ku svojmu hlavnému „zamestnávateľovi“ Herbiemu Hancockovi. Kevina Haysa zas čaká v lete dlhá šnúra s Jamesom Taylorom a dva rozlúčkové megakoncerty Paula Simona. Až potom sa dostane na rad jeho nový album, na ktorom už so svojim triom v súčasnosti pilne pracuje.
Duo Kevin Hays a Lionel Loueke, 19.3.2018, Jazz & World Music, Besední dům Brno.