Dnešná doba akustickým triám praje. Schválne nepoužívam slovné spojenie jazzové akustické triá, pretože tvorba The Bad Plus sa nedá jednoznačne zaradiť len do zásuvky s názvom JAZZ. Podobne, ako napríklad hudba tria anglického skladateľa a klaviristu Neila Cowleyho. Hoci Cowleyho je médiami oficiálne radený medzi jazzmanov, on sa ním vôbec necíti byť (rozhovor s Cowleym pre jazzport tu ). V prípade The Bad Plus sa podľa Wikipedie jedná o jazz a avantgardný jazz. Čo si o svojom zaradení myslia samotní The Bad Plus, sa nám nepodarilo zistiť.
The Bad Plus stihli vydať počas svojej sedemnásťročnej existencie dvanásť albumov. Kto detailne pozná tvorbu skupiny, nepozastaví sa nad ich svojským spracovaním Stravinského Svätenia jari, upravenými hitmi Blondie, Petra Gabriela, Princa, Johnyho Casha, či Radioheadu. Táto trojica zrelých štyridsiatnikov si nestanovuje žiadne hranice a vďaka dlhoročným skúsenostiam nemá dôvod robiť žiadne kompromisy.
Brnenský koncert sa uskutočnil ako ďalší zo série jesenných ozvien festivalu JazzFestBrno. V tomto prípade sa každopádne jednalo o výnimočný koncert. Jedným z dôvodov sú aj personálne zmeny, ktoré kapela plánuje od roku 2018. Brnenský koncert The Bad Plus sa tak zaradil medzi ich posledné v pôvodnej zostave.
Prv než sa americká trojica zmocnila pódia, predstavilo sa publiku trio skladateľa a klaviristu Martina Konvičku so svojim debutovým albumom Coming Homo. Album zahralo trio v celku, od prvej až po poslednú minútu. Konvičku sprevádzal na kontrabase Peter Korman a na bicích Marek Urbánek. Zádumčivé, introvertne pôsobiace autorské skladby perfektne zapadli do jesennej, pochmúrnej atmosféry. Recenziu albumu Coming Homo nájdte tu.
Po Konvičkovom triu nastúpili očakávaní „dekonštruktéri“ svetových hitov všemožných žánrov – The Bad Plus. Za reprezentatívnu vzorku rôznych historických periód svojej existencie si trio zvolilo dvanásť skladieb. Nastarším kúskom z archívu bola skladba Everywhere You Turn z debutového albumu There Are The Vistas. Náladovo ladila s hudbou Konvičkovho tria a poslúžila ako citlivé preklenutie oboch štýlovo príbuzných častí koncertu.
Možno nešlo len o môj subjektívny pocit, na základe informácií o plánovanom odchode klaviristu Ethana Iversona, no Iversonova vizuálna komunikácia so spoluhráčmi pôsobila veľmi odmerane. Neporovnateľne s iskrivou komunikáciou medzi Reidom Andersonom (kontrabas) a Davidom Kingom (bicie). Vďaka profesionálnemu prístupu zúčastnených sa to zaobišlo bez akéhokoľvek dopadu na hudobný výkon tria.
Ako prvý zo známych dekonštruovaných hitov odznel Time After Time, od americkej speváčky Cyndi Lauper. Na rozdiel od originálu sa v skladbe pestro striedalo pomalšie tempo s krátkymi, rýchlymi pasážami, ktoré vo finále vyústili do voľnej témy, vzdialenej od pôvodnej verzie. Time After Time je veľmi vďačnou skladbou, svoju vlastnú verzii hrával už v 80. a 90. rokoch s veľkým úspechom aj Miles Davis.
Prevažnú časť brnenského setlistu (rovnako ako aj posledné štyri albumy tria) tvorili autorské kompozície členov tria. Z nádielky prevažne silne melodicky skladieb sa vymykala Colemanova Law Years (z Colemanovho albumu Science Fiction). Badplusáci sa v nej naplno oddali divokým, miestami až freejazzovým úletom. Andersonovmu famóznemu kontrabasovému sólu rovnocenne sekundoval Ethan Iverson, ktorý napriek výrazu hráča pokeru naplno rozohral svoje nespútané klavírne fantázie. Spoločne strávených sedemnásť rokov cítiť v triu z každej zahranej noty. Andersonov melodický kontrabas spolu s Kingovými bicími a Iversonovým klavírom tvorí dokonalý, kompaktný celok. Jedným z typických znakov tria je absencia klasickej jazzovej schémy, v ktorej sa zvyknú v sólach postupne striedať jednotliví hráči. K sólam dochádza u The Bad Plus veľmi sporadicky a neočakávane.
Prekvapivé bolo viacmenej symbolické zastúpenie skladieb z najnovšieho albumu It’s Hard. V podstate sa jednalo len o jednu skladbu, už spomínanú Time After Time. Repertoár poňalo trio ako bilancovanie uplynulých rokov spoločnej kariéry. No nielen autorské skladby, ale aj prídavok Iron Man od Black Sabbathu, poukázal na všadeprítomný vplyv silného autorského potenciálu. Možno aj práve pre túto vlastnosť je The Bad Plus tak vyhľadávanou kapelou. Uvidíme, akým prínosom bude pre trio nový hráč, klavirista Orrin Evans.
Koncert uzatvoril dalšiu úspešnú sezónu JazzFestuBrno, no jazzoví fanúšikovia nebudú na ďalší koncert čakať dlho. Už o dva mesiace budú môcť vidieť prvú lastovičku 16. ročníka festivalu – Jazz at Lincoln Center Orchestra na čele s Wyntonom Marsalisom.
Setlist The Bad Plus:
Everywhere you turn / Mint / Time After Time (Cyndi Lauper) / The Empire Strikes Backwards / Neptun (The Planet) / Law years (Ornette Coleman) / Gold Prisms Incorporated / 1972 Bronze Medalist / County Seat (The Bad Plus and Josha Redman) / Prehensile Dream
Prídavky: Flim (Aphex Twin) / Iron Man (Black Sabbath)
The Bad Plus, JazzFestBrno, Sono Centrum, 20. 11. 2017
Poslední komentáře