Sedemdesiatnik Steve Gadd sa radí k najvyťaženejším štúdiovým a koncertným bubeníkom. Svedčia o tom stovky nahrávok, ktoré vznikli za posledné polstoročie. Vymenúvať mená hudobníkov a albumov, pýšiacimi sa Gaddovými bicími, by zobralo veľa času. Spomeňme len niekoľko mien: Chick Corea, Al Di Meola, Al Jarreau, Steely Dan, Paul McCartney, Paul Simon.
Popri účinkovaní v projektoch kolegov z hudobnej branže si Steve Gadd založil v 70. rokoch vlastnú kapelu. Pôvodne išlo o myšlienku manželiek Gaddových spoluhráčov zo skupiny Jamesa Tylora. So svojimi formáciami Steve Gadd Gang a Steve Gadd Band nahral Gadd dodnes desať albumov. S druhou z menovaných prišiel zahrať aj na JazzFestBrno.
Najprv krátko k jednotlivým hudobníkom. Gitarista a producent Michael Landau patrí takisto k žiadaným štúdiovým hráčom. Jeho gitaru počuť na viac než sedemsto albumoch prominentných hudobníkov, vrátane Jamesa Taylora, Joni Mitchell, Pink Floydu, B.B. Kinga a ďalších. V roku 1993 bol Landau vyhlásený magazínom Guitar Player za nalepšieho štúdiového gitaristu. Ďalším Gaddovým parťákom od Taylora je trúbkár Walt Fowler. Ako devätnásťročný sa pridal k skupine Franka Zappu, neskôr rozšíril rady koncertnej zostavy Billyho Cobhama, Raya Charlesa, Buddyho Richa a ďalších. Od polovice 90. rokov sa intenzívne venuje orchestráciám filmovej hudby. Najmladší člen zostavy, klavirista Kevin Hays (1968), hral v skupinách Johna Scofielda a Sonnyho Rollinsa. Na pódiu bol tiež partnerom legendárneho Rona Cartera a Al Fostera. Basgitarista Jimmy Johnson patrí spolu s Gaddom a Landauom k stálym členom skupiny speváka Jamesa Taylora.
V zaplnenom Sono Centre bolo v nedeľu vidieť veľa divákov, ktorí nie sú pravidelnými návštevníkmi brnenských jazzových koncertov. Vzhľadom na Gaddovu dlhoročnú multižánrovosť sa to dalo očakávať. Niekto prišiel na jazz, iný v nádeji, že bude počuť blues.
Steve Gadd Band začal set Jarrettovou melodicky chytľavou The Windup z roku 1974. Mike Landau dal spevavou gitarou všetkým na známosť, že blues je jeho parketou a možu sa naň tešiť. S prvou skladbou prišlo aj prvé Gaddove bubenícke sólo. Krátke, úderné, efektné. Michael Landau dokázal v priebehu večera, že nie je „len“ gitaristom, ale aj plodným autorom hudby. Efektnými sólami a ohýbaním tónov sa blysol hneď vo svojej skladbe The Long Way Home. Steve Gadd zaspomínal na problémy s dutým zvukom bicích pri nahrávaní prvého abumu skupiny. Riešením bola zelená pena – green foam. Na jej počesť zložili aj bluesovú Green Foam – nadupanú kompozíciu s Landauovým exkluzívnym sólom. Zelenou penou Gadd zošliapol viac plynovy pedál. V Laundauovej skladbe Africa, si prišli na svoje aj skalní jazzmani. Keby tak ešte Jimmy v tejto skladbe zamenil basgitaru za kontrabas, bolo by to dokonalé.
Jedným autorským kúskom sa predviedol aj basista Jimmy Johnson. Landau s Fowlerom museli trochu čarovať, aby z najpomalšej, baladickej, vláčnej skadby Desu vykresali trochu života. Členom Gaddovho bandu je aj uznávaný hammondista Larry Goldings, ktorého zastúpil v Brne Kevin Hays. Hays síce nemal hammond, no na Fendri sa prejavil ako špičkový klávesista. Goldingsa pripomenula aspoň jeho skladba Sly Boots. Po nej vyvrcholil koncert funk-jazzovou The Way Back Home, v ktorej znela štvorica ako mnohočlenný orchester. Parádne Haysove klávesové sólo, nadupaná Gaddova rytmika a kapela na hranici extázy pripomínula legendárny koncert Paula Simona a Arta Garfunkela z Central Parku (1981), kde pred polmiliónovým publikom podal tridsaťšesťročný Gadd heroický výkon.
Pamiatku na kamaráta a klaviristu Georgea Duka si uctil Gadd skladbou Duke’s Anthem. Georga Duka spomenul aj v súvislosti s jeho pôsobením u Franka Zappu. Mimochodom, v Zappovej Mothers hral aj trúbkár Fowler. Prvky Zappovho odkazu som bolo cítiť aj v niektorých Landauových gitarových sólach. V prvom prídavku, desaťminútovom ‚Blues For …‘, sa sólisticky predviedol každý z kapely. Landauove dokonalé sóla vyvolali zakaždým búrlivé ovácie. Stretnutie s americkou hudobnou špičkou uzatvorila jediná spievaná skladba večera (Kevin Hays), Dylanova Watching the River Flow z roku 1978.
Dobrá správa na záver – Steve Gadd dokončil prednedávnom v štúdiu nahrávanie albumu s Chickom Coreom. Na albume účinkuje Steve Shaeffer, Carlos Del Puerto a tiež Lionel Loueke, ktorý hral nedávno na JazzFesteBrno.