Premiéra tria Patricie Barber v Mahenovom divadle splnila očakávania
Martina Schneiderová

Premiéra tria Patricie Barber v Mahenovom divadle splnila očakávania

Americká jazzová a bluesová speváčka, skladateľka a v neposlednej miere klaviristka Patricia Barber patrí k umelkyniam, ktoré si za roky pôsobenia na jazzovej scéne vybudovali stabilnú pozíciu. Nekoncertuje vo vypredaných veľkokapacitych koncertných halách, jej tvár nepoznáte ani z bilboardov, čo však neznamená, že nie uznávanou hudobníčkou. Začínala ako šesťročná s klasickým klavírom, k jazzu sa dostala vďaka rodinnej tradícii – otec hrával v orchestri Glenna Millera. Od roku 1992 stihla nahrať jedenásť albumov u renomovaných vydavateľstiev.

V  tohtoročnom kalendári Patricie Barber sa našlo miesto aj pre dve zastávky v Česku – Prahu a Brno. Pozvánku do Brna dostala Barber od Národného divadla Brno. NDB sa posledné roky zviditeľnuje koncertnami s presahom do iných, ako klasických žánrov. Trio Patricie Barber tvoria dvaja mladí americkí muzikanti – kontrabasista Patrick Mulcahy a bubeník/perkusionista Nate Friedman. Rovnako ako Patricia Barber, obaja v súčasnosti pôsobia v Chicagu. Repertoár tejto pozoruhodnej hudobníčky je naozaj pestrý – od vlastných kompozící, cez jazzové štandardy, až po aranžmány blízke klasickej hudbe.

V Brne previedlo trio z tejto naozaj pestrej ponuky deväťdesiatminútovú ochutnávku. Honosné prostredie Mahenovho divadla tvorilo príjemnú, noblesnú kulisu – vkusne nasvietené pódium s Petrofom, bicími a kontrabasom. Nad sálou divadla s jej s neprehliadnuteľným lustrom žasla speváčka počas večera niekoľkokrát, neskrývala ani spokojnosť s Petrofom.

Premiéra tria Patricie Barber v Mahenovom divadle splnila očakávania
Patricia Barber Trio

Patricia Barber sa cíti najistejšie v stredných a nižších hlasových polohách. Len občas zamieri do výšok, z ktorých sa vždy stiahne do svojho najprirodzenejšieho registra. Vo vlastných kompozíciách často siaha i po zložitejších harmóniách, ktoré neustále kombinuje s čiateľnejšími akordami.

S introvertne pôsobiacou speváčkou sa perfektne zladili aj jej spoluhráči. Basista Patrick Mulcahy bol v triu neprehliadnuteľný. Frontmanka sa často stiahla do úzadia a ponechala priestor práve Patrickovmu kontrabasu. Z bežného repertoáru Barber sa vymykala komorná skladba z 19. storočia (spievaná vo francúzštine) – intímny dialóg klavíra a kontrabasu. V I Could Have Danced All Night sa v pozvoľnom tempe striedali harmonické akordy, nad ktorými sa s ľahkosťou vznášal hlas speváčky. Jedným štandardom si Patricia Barber pripomenula slávnu éru Duka Ellingtona, s ktorým hrával jej otec.

Z vokálneho prejavu Patricie Barber je jasné, že má vždy všetko pod kontrolou. Pozoruhodná je hlavne vyváženosť dynamiky a ľahkosť frázovania. To platí rovnakou mierou pre balady, ako aj svižnejšie skladby (ktoré boli v repertoári zastúpené ojedinele). V navonok kľudnom hlase sa však skrýva úžasné napätie. To dosahuje Barber mimoriadne precíznou prácou s dynamikou a jemnými odtieňmi tónov, v kombinácii s  takmer nepostrehnuteľným vibrátom.

Jedna vec ma však predsa prekvapila, a myslím si, že nielen mňa. Vo viacerých skladbách vydávala speváčka zvláštne povzdychy. S takýmto prejavom som sa naozaj ešte nestretol. Tí, ktorí sú zvyknutí na Keitha Jarreta a jeho povestný „spev“, doprevádzajúci hru na klavír, sa nad prapodivnými hrdelnými vzdychmi Patricie asi nepozastavili.

Barber zahrala aj jednu z piatich skladieb, ktoré zložila pre komorný orchester a ženský hlas a zaranžovala ich tak, aby ich dokázala zaspievať jazzová aj klasická speváčka. Piesňou si tak pripomenula spoluprácu a turné so slávnou opernou speváčkou Renée Fleming.

S poznámkou o tom, že ľudia majú radi aj nehnevané piesne, sa Barber s chuťou pustila do You Gotta Go Home albumu Verse. To bola príležitosť pre Patricka Mulcaha prevziať vedenia tria. Musím priznať, že každým kontrabasovým sólom ma doslova očaril. V priestore, ktorý mu Patricia poskytla, nepremrhal žiadnu šancu. V sólach aj sprievodných partoch sa vždy prejavil mimoriadnym feelingom, príznačným pre oveľa skúsenejších hráčov. Či uz išlo o swingujúcu basu, alebo citlivo zahrané balady, neustále sa vyžíval v každom tóne a fráze.

Nemožno nespomenúť špičkovú prácu zvukára, ktorý prispel veľkou mierou k celkovému dojmu z koncertu. Nazvučenie tria vo veľkej divadelnej nie je vôbec triviálna záležitosť. Speváčka sa rozlúčila s Brnom sólovým prídavkom, baladickou You Are My Sunshine. Koncert je dôkazom, že dramaturgia NDB si vie naozaj dobre vybrať a siaha po renomovaných jazzmanoch.

Národní divadlo Brno, 3.4.2017