The Puppini Sisters, to sú tri dámy z Albionu – Marcella Puppini, Kate Mullins a Emma Smiths. Na hudobnej scéne sa pohybujú od roku 2004, odkedy stihli nahrať štyri albumy. Vokálny prejav tria je postavený na štýle close harmony, z ktorého vychádzajú pri aranžovaní pôvodného jazzového repertoáru, ale i piesní z muzikálov a populárnej hudby. Tento rok prijalo trio pozvanie od B-Side Bandu na deviaty ročník Moravia Music Festu.
The Puppini Sisters spolu s B-Side Bandom prišli do Sono Centra s jasným poslaním – predviesť jedno z pôvodných poslaní jazzu, teda zábavať a hrať do tanca. Pohľad na vypredané Sono Centrum určite potešil usporiadateľov, no nielen tých. Vypredaná sála je zároveň dôkazom toho, že i v 21. storočí sa nájde dosť milovnikov retra, swingu a jazzových vokálov. S tromi sestrami (aj bez nich) si prišiel niekoľko skladieb zaspievať jeden z hlavných ťahákov B-Side Bandu – Vojtěch Dyk. Aby v ničom nezaostával za rozšafným anglickým triom, hneď v úvode sa nezabudol predstaviť čarovnou formulkou “I am Dyk“, čím sa ihneď zaradil do spoločnosti vysmiatych, retro-nastajlovaných dám, prekypujúcich (nacvičeným) humorom a odvážnymi dekoltami. Vizuál tria je naozaj neprehliadnuteľný – jedno veľké retro v priamom prenose.
Ťažko odhadnúť, kto z účinkujúcich bol hlavným diváckym magnetom. Vojta Dyk? Jeho prejav je vždy istý, suverénny, nepochybne jedna zo silných stránok B-Side Bandu. Prirodzená farba hlasu, citlivé frázovanie, plynulý prechod do falzetu. Ako bonus, typický dykovský humor. Nebolo tomu inak ani vo štvrtok.
The Puppini Sisters? Uznávam, že im to spolu s bandom slušne ladilo. Ostrieľané vokalistky, majiteľky zrelých, farbistých vokálov, odspievali svoje party dokonale, pričom špeciálnu pochvalu si zaslúži aj veľmi profesionálne zvládnutá komunikácia s publikom.
A čo domáci B-Side Band? Ten nemá o priazeň brnenského publika núdzu. Toto komerčne úspešné teleso sa môže v Brne a jeho širšom okolí pochváliť početnou fanúšikovskou základňou. Ak sa nad ňu band leader Josef Buchta nabalí nadstavbu v podobe menej náročného, divácky atraktívného repertoáru (napríklad kombináciou swingových hitov a coververzií pop songov) a navyše dodá spevácku hviezdu, publikum šalie. B-Side Band hral ako vždy, s plným nasadením, niekedy až príliš. Občasné ubratie nohy z plynového pedálu by určite nebolo na škodu veci. Niektoré z odohraných skladieb by si zaslúžili pestrejšiu škálu dynamických odtieňov. Napríklad prídavok – notoricky známa sinatrovka My Way. Dychová sekcia nabudená nadšeným publikom hrala do roztrhania pľúc jedno nekonečné forte. A taký krásny záver to mohol byť…
Ako sa vždy hovorí, najdôležitejší je spokojný divák a takých bolo vo štvrtok večer plné Sono Centrum.
Moravia Music Fest, Sono Centrum, 10.11.2016