Dvojkoncert Robert Balzar Trio feat. Gabriele Mirabassi / Yaron Herman a Ziv Ravitz. JazzFestBrno 2016, Sono Centrum 8.4.2016
Na ďalší zo série dvojkoncertov sa tešili obzvlášť priaznivci moderného jazzu. Meno Yaron Herman bolo pre mnohých prísľubom jedného z vrcholných zážitkov festivalu, pre niektorých len zahrievacie kolo pred stredajším koncertom Waynea Shortera. Skombinovať dve hudobné telesá do jedného večera tak, aby k sebe štýlovo zapadli, je pre organizátorov vždy výzva. Okrem hľadania štýlovej príbuznosti je potrebná aj disponibilita oboch interpretov a dostupnosť koncertnej sály. Spoločným menovateľom oboch piatkových formácií sa stal moderný akustický jazz s vynikajúcimi klaviristami a puncom vysokej kvality.
JazzFestBrno sa stal pre Trio Roberta Balzara príležitosťou predstaviť publiku svojho zahraničného hosťa, talianskeho klarinetistu Gabriela Mirabassiho. Prvé stretnutie Mirabassiho s Balzarom v 90. rokoch má na svedomí slovenský klavirista Gabriel Jonáš, ktorý oboch prizval na spoločné hranie. Balzar s Mirabassim sa na aktuálnom spoločnom turné stretli po neuveriteľných dvadsiatichsiedmich rokoch. Hneď v swingujúcom úvode sa potvrdila správnosť Balzarovho výberu hosťa. Mirabassiho precítená hra zapadla do zamatovej farby decentne nazvučeného tria úplne perfektne. Mirabassiho pódiový prejav je aj silným vizuálnym zážitkom – na jeho pohybové kreácie s klarinetom budú diváci určite ešte dlho spomínať. Druhou skladbou bola melodická Levíčkova Contemplations, ktorej dominoval Balzarov kontrabas a predovšetkým klavírne vyhrávky samotného autora. Nad tým všetkým sa s ľahkosťou vznášal Mirabassiho klarinet. Levíčkova kompozícia sa pre mňa stala hneď v úvode koncertu jednoznačným favoritom Balzarovho brnenského setlistu. Popri Balzarových skladbách sa dostalo aj na ukážku Mirabassiho autorskej tvorby, svižnú kompozíciu Struzzi Cadenti. Záver patril titulnej skladbe Balzarovho posledného albumu Vouja dé, ako i krátkemu Balzarovmu promo na nové DVD, ktoré trio nahralo v nezvyčajnom prostredí, v lese pri Poličke.
Rýchla výmena bicej súpravy počas prestávky a pódium sa príchodom protagonistov zmenilo na izraelskú enklávu. Yaron Herman na JazzFeste vystupoval už v roku 2009, jeho posledný brnenský koncert sa konal pred rokom, keď v rámci cyklu Jazz & World Music Filharmonie Brno vystúpil v Besednom dome spolu s huslistom Adamom Baldychom. V lete 2015 vydal svoj posledný album Everyday, ktorý nahral spolu s bubeníkom Zivom Ravitzom. Práve Everyday sa stal základom setlistu v Sono Centre.Vystúpenie, ktoré nasledovalo po prestávke sa vryje do pamäte všetkých zúčastnených a možno i nepísanej kroniky JazzFestuBrno.
Popri Hermanovi a Ravitzovi sa stal tretím „hráčom“ Ravitzov notebook Apple, ktorý použil hneď na záver úvodného päťminútového klavírneho sóla. Spravil to však len veľmi decentne – vytvárajúc jemné echo a modulácie dozvukov akustického krídla. Sólo prešlo plynule do skladby Vista, v ktorej obaja rozbalili svoj arzenál naplno. Začiatok Points of View sa niesol v experimentálnom duchu – Yaron na miniatúrnom xylofóne, položenom na krídle, Ziv Ravitz so svojim Applom a čarovnými krabičkami, a potom klavírna paľba z ľavej ruky Hermana, so suverénnou podporou Ravitzovej obojručnej rytmiky. V Retrograde od Jamesa Blakea sa mi konečne podarilo odhaliť tajomstvo tlmného, dunivého rytmického zvuku zo štúdiovej nahrávky: Ziv Ravitz, stojac pri klavíri udiera dlaňou v pomalom, pravidelnom tempe do útrob krídla! Tak jednoduché a v kombinácii s Hermanovým dokonalým prstokladom tak veľmi pôsobivé.
Nettish, vyznačujúca sa nenapodobiteľnou rytmikou, začína Ravitzovým trojminútovým sólom, po ktorom sa k strhujúcemu rytmu pridáva Yaron Herman. Vzorová ukážka spolupráce oboch Hermanových rúk, pričom každá si hrá svoj vlastný rytmus. Nastáva najvyšší čas poľaviť v tempe. O to sa postará ukľudňujúca predohra pred melodicky silnou skladbou Volcano, tentokrát bez štúdiového spevu Helgi Jonssona. Koncertná verzia sa na svoj názov odvoláva ešte viac ako štúdiovka. Možno z nej naživo cítiť genézu sopečnej erupcie – od nepokoja prebublávajucej lávy, cez samotnú erupciu až po apokalyptické ticho. V úvode titulnej skladby albumu EverydayYaron vstáva a obe ruky vnorí zvrchu do krídla, v ktorom prstami rozohrá struny. Ide o ťah, medzi klaviristami dosť populárny. Yaron ide ihneď razantne na vec. Zrýchľuje, chvíľami zvuk pripomína cimbal, zrazu je všade veľa tónov naraz – struny aj klávesy, k tomu akoby niekoľkonásobne naklonované bicie. Žeby opäť vypomáhal Ravitzov Apple? (Ziv Ravitz používa na Appli program Ableton Live, ktorým v reálnom čase modifukuje zvuk klavíru a bicích).
Úplný záver koncertu patrí coververziám, ktorými Yaron Herman na svojich albumoch často dopĺňa pestrú paletu vlastných autorských skladieb. Prvou je Radioheadovská No Surprises. Na jej úplnom začiatku počuť opäť xylofón, vzápätí prejdeYaron na klavírne klávesy. Pridá sa Ziv, a keď je silných melódií už viac než dosť, Ziv pridá na intenzite a spasí nás pred prílišnou dávkou romantiky. Prídavkom Heart Shaped Box od Nirvany sa končí jeden z vrcholov JazzFestuBrno.
Na záver k technickej kvalite koncertu. Sono Centrum považujem za zvukovo najlepšiu sálu v Brne. Musím uznať, že v prípade oboch skupín sa zvukár postaral o naozaj špičkový zvuk (vraj úplne najlepší je na prvej galérii v strede pri osvetľovačovi). Jedinou mojou výhradou voči Sonu je pomerne hlučná klimatizácia, neprepočuteľná v tichých pasážach. Zážitok umocňovalo veľmi vkusné nasvietenie scény, v prípade koncertu Hermana s Ravitzom až divadelne mysteriózne.
Yaron Herman a Ziv Ravitz nám pred koncertom poskytli rozhovor, ktorý Vám onedlho prinesieme na našom portáli.
Setlist koncertu Yarona Hermana a Ziva Ravitza:
- Vista/ 2. Points of You /3. Retrograde /4. Nettish /5.Volcano /6. Everyday /7. No Surprises /8. Heart Shaped Box