Koncert Rudy Linka & John Abercrombie, Sono Centrum, 15.3.2016
Počiatky spolupráce Johna Abercrombieho a Rudyho Linku siahajú do roku 1986, keď si mladého imigranta Linku pod svoje krídla zobral v New Yorku známy gitarista a pedagóg John Abercrombie. Plodná spolupráca vyústila do účinkovania Abercrombieho na niekoľkých Linkových albumoch. Po mnohých rokoch sa učiteľ a jeho bývalý žiak dali opäť dohromady a podnikli minturné po niekoľkých európskych mestách.
Brnenská zastávka dua sa konala 15. marca v Sono Centre. Aj vďaka bohatej ponuke koncertov v moravskej metropole by sa dala sála Sono Centra (tentokrát v klubovej úprave) ťažko nazvať preplnenou. Ako sa však ukázalo, publikum v strednom a vyššom veku, nezablúdilo na koncert iba náhodou.
Abercrombieho kľukatá hudobná dráha, od klasickejších jazzových formácií cez koketovanie s fusion, po následný návrat k čistejšej forme jazzu, z neho sformovala univerzálneho jazzového hráča. V každej z formácii, v ktorej doteraz účinkoval, sa stal svojim majstrovstvom neprehliadnuteľný. Nad brnenským koncertom dua Linka & Abercrombie viselo od jeho zverejnenia niekoľko otáznikov. Podarí sa Abercrombiemu vo svojom veku obhájiť nálepku gitarovej legendy? Budú kostrou repertoáru jazzové štandardy, autorské skladby alebo ich mix?
Odpoveď na časť otázok poskytol pohľad na pódium s tromi gitarami. Absencia veľkých pedalboardov veštila klasickejší jazzový repertoár. Ako sa ukázalo, dve z troch gitár patrili Linkovi (akusitcká Martin a pololubovka Gibson). Abercrombie si vystačil so svojou pololubovou Brian Moore John Abercrombie Signature. Zo začiatku úvodného setu nebolo ľahké ubrániť sa pocitu zahrievacieho kola. Štandard My Funny Valentine, po ňom Linkova New Waltz for Stephanie, venovaná dcére. Svižnejšie pôsobil Labour Day z Abercrombieho albumu Getting there (trio s Marcom Johnsonom a Petrom Erskinom).
Linkove vtipky o Abercrombiem ako jeho záchrancovi, airbagu, bezpečnostnom páse a gitarovom guru na publikum účinne zabrali. Ďalší štandard Come Rain Or Come Shine od Harolda Arlena, známy tiež z Linkovho pravidelného a vytrvalého hrania v rozhlasovom programe Přímá Linka si Rudy neodpustil a doprial ho aj brnenskému publiku.
Prevaha melodických sólových liniek v podaní Linku, v porovnaní harmonicky dopĺňajucim a dofarbujúcim Abercrombiem, bola zrejme pre viacerých divákov prekvapením. Linkove gitary sa vkusne dopĺňali s Abercrombieho zvukovo guľatejšou, zamatovou polohubovku. Sóla oboch pôsobili precítene, s nadhľadom a noblesou.
Opatrný rozbeh prvého setu po prestávke dvojica vykompenzovala skladbou How Deep Is The Ocean od Irvina Berlina. Po nej nasledovala So Weary, (Abercrombieho názov Jazz Force), pre mňa vrchol večera. Po niekoľkých autorských skladbách navyše prídavok a komorný jazzový “dejchánek” bol ukončený.
Celkový dojem? Pozitívne konštatovanie, že koncert dua zostal verný svojmu avizovanému názvu a nezvrhol sa na Rudy Linka feat. John Abercrombie, ako sa občas stáva v snahe promotérov prilákať nič netušiacich divákov na koncert, kde sa „featuring“ hviezdy mihnú v dvoch skladbách a zmiznú v zákulisí. Ďalšie príjemné zistenie – Johnovi Abercrombiemu to stále hrá. Dokonca sa v lete chystá na turné so svojim kvartetom. Tentokrát bez Rudyho Linku, ale ten sa so svojimi vlastnými projektami vo svete určite nestratí.