Keďže album Red & Black Light vyšiel u toho istého vydavateľstva len o niekoľko týždňov neskôr, ako Kalthoum, bola by namieste námietka, že dva albumy v tak krátkom čase by bolo vhodnejšie vydať ako dvojalbum a cenovo ich tak zatraktívniť poslucháčom. Technicky zaujímavé riešenie, „mačkopes“ by však zrejme nevyhovoval všetkým. Red & Black Light by sa štýlovo určite hodil do jednej krabičky spolu s predchádzajucim, úspešným albumom Illusions.
Na Red & Black Light sa Ibrahim odklonil od svojej akustickej polohy na albume Kalthoum do sveta modernej hudby s prvkami rocku až popu, so silným potenciálom osloviť širšie publikum. Z albumu Illusions, ktorý Red & Black Light pripomína štýlovo najviac, sa k Maaloufovi pridal jeho dvorný gitarista Francois Delport. Klávesák Eric Legnini dodáva svojim Fenderom skladbám občas štipku jazzovej esencie, ktorá je na albume veľmi vzácna. Častejšie svojim rockovým štýlom korenil skladby Francois Delport a bubeník Stéphane Galland. Všetky skladby sa odohrávajú v svižnom až prudkom tempe. Titulná Red & Black Light je postavená na striedaní trúbkových sól s plným, razantným zvukom kapely a detského zboru, ktorý dodáva skladbe istú dávku znesiteľnej pompéznosti. Náladou pripomína titulná skladba slávny Ibrahimov hit Beirut. Ibrahim svojimi sólami na albume suverénne vystupuje na povrch zo spleti gitarových a klávesových riffov a v strhujúcich sólach sa hlási ku slovu. Hoci sa skladby často vyznačujú silnými melódiami, chvíľami je na škodu veci až príliš jednoduchá rytmika s opakjúcimi sa prvkami.
Oba albumoy sa výraznačujú nezanedbateľnou príchuťou orientálnych melódií a Maaloufovou nenapodobiteľnou hrou na štvrťtónovú trúbku so štyrmi piestami. O špeciálnej maaloufovskej trúbke sa už popísalo dosť – dal si ju patentovať Ibrahimov otec ešte niekedy v 60-tych rokoch 20. storočia.
Red & Black Light, dátum vydania 23.10.2015, celkový čas 42’25
Oba albumy sa vyznačujú v menšej či väčšej miere exotickou melodikou. Album Kalthoum zrejme viac osloví jazzovo zamerané publikum, Red & Black Light, má vzhľadom na modernejší zvuk a jednoduchšiu melodickosť väčší potenciál zaujať širšie masy. Oba albumy sú žánrovo natoľko odlišné, že by nebolo namieste porovnávať navzájom ich hudobnú kvalitu. Vyhranení jazzofili by mohli mať tendenciu principiálne odmietať Red & Black Light. Je to však album na vysokej remeselnej úrovni, so strhujúcimi dynamickými pasážami. Jedinou mojou výhradou voči Red & Black Light je občasný prvoplánovo jednoduchý rytmus. Ibrahim Maalouf však určite vie, prečo tak robí. Súčasťou oboch albumov sú tri voľne vložené fotografie a graficky zaujímavý booklet s informáciami o vzniku albumu.