Branford Marsalis Quartet– Porgy & Bess, Viedeň, 14. 7. 2015. Branford Marsalis (1960), kľúčový predstaviteľ hudobnej dynastie Marsalisovcov je považovaný za jedného z najuznávanajších saxofonistov planéty. Za svoju doterajšiu kariéru vydal viac než dvadsať albumov a účinkoval na desiatkach nahrávok iných hudobníkov. V druhej polovici 80-tych rokoch sa dostal do povedomia aj ako člen Stingovej kapely, ktorá v tom období mala dosť výrazný jazzoy sound a s ktorou nahral šesť rádových albumov. Snáď najznámejšie je jeho sólo v Stingovom megahite Englishman in New York. Marsalisovou hlavnou parketou je však moderný jazz, hoci, občas si odskočí aj do sveta klasiky. Nedávno sme mali možnosť vidieť ho aj v rámci festival Prague Proms, kde vystúpil s Českým národným symfonickým orchestrom a predviedol skladby Glinku, Glazunova, Mendozu a Williamsa.
Stabilnou Marsalisovou formáciou je jeho kvalitnými muzikantami prekypujúci kvartet, s ktorým v Porgy & Bess uzatvoril sezónu dvoma koncertami, 13. a 14.júna. Na oboch koncertoch dokázal Branford Marsalis Quartet zaplniť klub až po strop. Aktuálny Marsalisov kvartet tvoria dlhoroční členovia Joey Calderazzo (piano), Eric Revis (kontrabas) a mladý bubeník Justin Faulkner (bicie).
Od Branforda sa nedá očakávať iné, ako tá najvyššia kvalita. To čo predviedol so svojim kvartetom v Porgy & Bess však prekonalo všetky moje očakávania. Bez akéhokoľvek zahrievacieho „kolečka“ spustila kapela v pekelnom rytme a intenzite vypaľovačku Mighty Sword z relatívne čerstvého albumu Four MFS Playin’ Tunes (2012). Ten je kritikmi považovaný za jeden z najlepších Branfordových albumov za posledné roky. Strhujúce tempo, vysoké nasadenie predznamenalo nezabudnuteľný večer so špičkovými muzikantami. Hybným motorom bol okrem kapelníka bezpochyby aj mimoriadne talentovaný a hyperaktívny dvadsaťštyriročný bubeník Justin Faulkner, ktorý s mimoriadnym nasadením upútal pozornosť od prvého úderu.
Branford sa ku kapele so svojou sopránkou a tenorsaxofónom striedavo pridával a v zápätí ustupoval do úzadia. V oddychovom čase nechal vždy priestor pre ďalších hráčov. Tí ako by len na to čakali. Ihneď sa chopili šance a rozohrali trio partiu, ku ktorej nepotrebovali ďalšieho spoluhráča. Z menovaného albumu odznela ďalšia skladba, Monkova Teo, opäť s výraznou rytmikou a swingujúcim kontrabasom. Tretia v poradí zaznela Jarrettova melodická Windup, ktorá sa v polovici zvrhla v riadnu freejazzovú jam session. Ukľudnenie nastalo až pri melancholickej As Summer into Autumn Slips, ktorá poskytla priestor predovšetkým Branfordovi a jeho dlhoročnému spoluhráčovi Calderazzovi. Skladbou sa naplnila prvá hodina vystúpenia a na playliste zostávali ešte dve skladby plus dva prídavky.
Rozlúčkou Marsalisa s Viedňou bola nádherná komorná La Valse Kendall z albumu Songs of Mirth and Melancholy. Zrelý štvrťhodinový dialóg Branforda s klaviristom Joeym Calderazzom, umne použitý sopránsaxofón a krídlo Faziolli, súhra dlhoročne zohratých hudobníkov boli príjemnou bodkou za špičkovým koncertom fenomenálneho kvartetu.
Branford Marsalis Quartet predviedol nezabudnuteľnú show, moderný pulzujúci jazz. I staršie skladby iných autorov zaranžoval Branford tak, aby ponechal dostatok priestoru na vyjadrenie svojim fenomenálnym spoluhráčom. Branford potvrdil, že je na vrchole a ak zotrvá v nasadenom tempe, určite sa na ňom i napriek invázii mladších talentov ešte dlho udrží.
- Mighty Sword (Four MFS Playin’ Tunes)
- Teo (Four MFS Playin’ Tunes)
- Windup (by K.Jarrett)
- As Summer into Autumn Slips (Four MFS Playin’ Tunes)
- In the Crease (Contemporary Jazz)
- It Don’t Mean A Thing If it ain’t Got That Swing (by Duke Ellington)
- The Bard Lachrymose (Songs of Mirth and Melancholy)
- La Valse Kendall (Songs of Mirth and Melancholy) – pridavok