Koncert Bobby McFerrin & Chick Corea, Jazzfest Brno, hala Vodova, Brno, 17.6.2015
Nie často sa podarí vidieť na jednom pódiu spolu také dve výrazné hudobné osobnosti, akými sú hlasový mág Bobby McFerrin (1950) a klávesová legenda Chick Corea (1941). Táto zohratá dvojica má za sebou už celý rad spoločných vystúpení a nahrávok. Na nedávny pražský sólový koncert Bobbyho McFerrina boli v médiách pomerne rôzne reakcie, niektoré dosť rozpačité. Týkali sa napríklad trochu ohranej McFerrinovej šablóny, keď v snahe predviesť svoje improvizačné umenie ka každom koncerte spieva variácie na meno niekoho z publika. Alebo ako spolu s McFerrinom na pódiu často vystupuje tanečník. Treba dať za pravdu, že práve toto sú niektoré z často opakovaných a osvedčených ťahov, ktoré McFerrin na pódiu s väčším či menším úspechom predvádza. A tak od spoločných vystúpení McFerrina s Coreom zvykne publikum očakávať niečo iné ako od sólového koncertu.
Niekoľko dní pred letným slnovratom sa stala vypredaná brnenská hala Vodova dejiskom posledného koncertu festivalu JazzFest Brno 2015. Pódiu dominovalo koncertné krídlo Yamaha, dve stoličky a minitribúna s exkluzívnymi miestami pre niekoľko desiatok divákov. Dvojica nastúpila na pódium spoločne a obdivovaný Bobby McFerrin spustil hneď zkraja improvizáciu, v ktorej reagoval na mušku, čo mu práve padla do oka. V zápätí Chick Corea otestoval spoluprácu publika, ktoré gestom vyzval na opakovanie krátkych klavírnych motívov. Hneď na to spustil McFerrin scat doprevádzaný klavírom. Z ďalšej klavírnej rozohrávky sa v jej závere vykľulo veľmi voľné poňatie štandardu I’ve Got the World on a String. Program, ktorý nasledoval po úvodných skladbách bol kombináciou sólových výstupov protagonistov s ich spoločnými kúskami dopĺňanými spontánou účasťou publika. Nebol by to však McFerrin, keby nevyzval k sólovému spevu i dobrovoľníkov z publika.
Jednou z mála komponovaných skladieb bol štandard Autumn Leaves. Bobby McFerrin si vybral práve túto známu pieseň na to, aby poskytol priestor aj publiku. Prvý odvážlivec, divák z lukratívneho miesta na pódiu, bez váhania prijal mikrofón a napriek počiatočnej tréme odspieval veľmi presvedčivo svoj part . Ďalším dobrovoľníkom nebol nikto iný ako známy český saxofonista Michal Žáček. Trvalo len niekoľko sekúnd, kým sa zo svojho miesta v publiku premiestnil pod pódium, pohotovo vytiahol z kufríka flautu a zahral precítené sólo, ktorým ukončil Autumn Leaves. Bobbyho prekvapenie Michalovým úžasným výkonom bolo neprehliadnuteľné. Zdanlivo sa síce nenechal vykoľajiť, no na proječnej ploche nad pódiom bol v detaile jasne vidieť McFerrinov úžas. Michal zožal frenetický aplauz a veľké uznanie samotného McFerrina. V dramaturgii koncertu nemohla chýbať ani Coreova notoricky známa Spain, ktorú nevynechá na žiadnom koncerte.
Ani pozornosti úplného ignoranta a by neušla zohranosť McFerrina s Coreom. Ich vzájomná chémia a intuícia vyžarovala nadiaľku až po strop športovej haly. Ťažko povedať do akej miery bol brnenský repertoár vopred pripravený alebo išlo o absolútnu improvizáciu. Pozitívnou črtou bol mimoriadne citlivý prístup hudobníkov, kľudná atmosféra, absentujúce forsírovanie či preteky na pódiu o to, kto je ten lepší. Napriek zdanlivej jednoduchosti bola pre úplné vychutnanie si večera potrebná dávka koncentrácie publika. Na odľahčenie náročnejších skladieb však majstri svojho remesla vedia správne načasovať zapojenie publika. Možno nie veľa ľudí vie, že McFerrin je pôvodne aj klavirista. Predviedol tak svoje klavírne sólo, ku ktorému sa pripojil i Chick Corea.
Koncert Bobbyho McFerrina je vždy veľkou neznámou. Istotou je len to, že bude plný prekvapení a nečakaných momentov. Tentokrát síce našťastie nedošlo na tanečné kreácie dohodnutých hostí alebo na rozpačité výkony tancuchtivých dobrovoľníkov z publika. Koncert tak zostal tým, čím predovšetkým má koncert byť, a to hudobným žážitkom. Za pochvalu stojí práca zvukára, ktorý sa, napriek nepriaznivej akustike Vodovej haly postaral o veľmi kvalitný zvukový zážitok.
Po prídavku sa diváci vytrvalým aplauzom dožadovali ďalšieho bonusu. Kým však neutíchajúci dav vytlieskaval ďalší prídavok, obaja protagnosti už sedeli v aute a uháňali na zaslúžený odpočinok do hotela. Zanechali v hale nadšené publikum a zopár desiatok fanúšikov v márnej nádeji, že CD, ktoré si na koncerte kúpili si odnesú domov s autogramom.
