Ten, kto chcel minulý týžden zvládnuť všetky dvojkoncerty JazzFestu Brno, mal sa tri dni po sebe čo oháňat. Na prvý koncert z trojice bolo treba zamieriť do Alterny. Tam vystúpilo ako prvé trio gitaristu Adama Tvrdého s hráčom na Hammond, Brianom Charettom a bubeníkom Petrom Mikešom. Trio predviedlo pomerne pohodovú hudbu, žiadne veľké prekvapenie sa však nekonalo. Charett sa vrátil na pódium aj po prestávke, vymenil len spoluhráčov a hralo sa ďalej. Druhá formácia s názvom Mike DiRubbo Chronos Trio dokázala hneď od prvých taktov svojim výkonom nadchnúť návštevníkov klubu viac než trio Adama Tvrdého. To i napriek tomu, že Brian Charette celý večer nehral na skutočný Hammond organ, ale nezameniteľné zvuky Hammondu produkoval pomocou svojho notebooku, napojeného na klávesy M-Audio. Netreba však radšej fantazírovať o tom, čo by sa stalo, ak by jeho Apple zlyhal. Pozoruhodný výkon DiRubba na altsaxofóne spolu s „Apple-Hammondom“ Charetta a rytmikou Tomáša Hobzeka bol skvelým štartom do štvrtého týždňa festivalu.
Ďalší deň sa bolo treba premiestniť do väčšieho klubu Fléda na ďalší „dvoják“. Hudbu v podaní sextetu Petra Kalfusa a kvintetu Jaromíra Honzáka možno považovať za vzorovú ukážku modernej českej jazzovej scény. Petr Kalfus Sextet predviedol kombináciu prevzatých skladieb so svojimi sviežimi autorskými skladbami.
Jaromír Honzák prišiel so svojim kvintetom do Flédy propagovať predovšetkým svoje nové CD Uncertainity. Vskutku zaujímavé kompozície v podaní vynikajúcich muzikantov. Určite by však Jaromír Honzák nenarobil veľa škody, ak by repertoár vystúpenia prešpikoval nejakou svižnejšou skladbou. Tento štýl pomerne hĺbavej hudby by si možno zaslúžil o niečo intímnejšie prostredie ako nie veľmi zaplnenúFlédu. Je však dosť možné, že brnenské publikum, zhýčkané bohatou koncertnou ponukou moravskej metropoly, si naozaj vyberá koncerty, na ktoré pôjde a ostatné jednoducho odignoruje.
V závere pracovného týždňa sa jazzuchtivé publikom presunulo na Vevěří, do hypermoderného Sono Centra. Ďalší dvojkoncert z bohatej festivalovej ponuky otvorila partia mladých rakúskych hudobníkov vedená klaviristom Davidom Helbockom. Líder Helbock sa na pódiu objavil v zawinulovskej čiapke a predviedol akustické kompozície vyznačujúce sa čírosťou melódií a striedaním dynamiky. Načrel do vlastnej autorskej dielne, rakúskej ľudovej hudby, ako i do troch klavírnych skladieb Arnolda Schönberga, ktoré si upravil podľa svojho gusta. Milým prekvapením bolo zistenie, že basové ukulele, na ktoré celý čas hral Raphael Preuschl svojim zvukom a farbou plnohodnotne nahradilo kontrabas, na ktorý je väčšina jazzofilov v akustických triách zvyknutá. Vynikajúci výkon bubeníka neposkytol väčšine poslucháčov šancu odhaliť fakt, že do Brna prišiel len ako „last minute“ záskok za bubeníka kmeňovej zostavy Herberta Pickera.
Piatkový večer uzatvorila svojim vystúpením jedna z hlavných hviezd festivalu, Ben Willams so svojou skupinou Sound Effect. Ben Williams (1984) sa v Brne predstavil na JazzFeste už v roku 2012 ako člen Unity Bandu Pata Methenyho. Tentokrát bol však lídrom samotný Ben Williams, pozitívne ovplyvnený hraním s megaviezdou formátu Pata Methenyho. So sebou si tento raz priviedol svoju vlastnú zostavu, s ktorou posledné roky koncertuje a s ktorou a nahral svoj najnovší album Coming of Age (ConcordJazz, 2015). Album vyšiel v Európe tri dni pred brnenským koncertom a stal sa jadrom Benovho brnenského vystúpenia. Hneď na úvod sa Ben Williams rozhodol nešetriť svojich spoluhráčov a spustil kompozíciu Forecast v minutáži, ktorá je dvojnásobkom v pôvodnej osemminútovej štúdiovej verzie. Oba albumy Bena Williamsa sa vyznačujú pomerne pestrým žánrovým záberom. Inštrumentálne kompozície zvykne občas pre spestrenie doplniť spievanými skladbami, nevyhýbajúc sa i použitiu vokálnych prvkov RnB. Do Brna si však Ben so sebou žiadnych vokalistov nepriviezol. Možno aj tým sa mu podarilo zachovať kompaktnú jazzovú atmosféru celého vystúpenia. Ďalšiu skladbu Dawn Of a New Day otvoril Ben Williams introm hry na kontrabas sláčikom, ku ktorému sa neskôr pridala celá kapela. Nasledovala skladba Strange and Beauty, tiež z nového albumu, v ktorej sa predviedol v plnej paráde gitarista Matt Stevens. Posun do lyrickej polohy nastal v kompozícii The Colour of My Dreams, ktorá saxofónovým sólom a celkovou farebnosťou tak trochu pripomínala niektoré skladby z albumu Heavy Weather legendárnej skupiny Weather Report. Najdlhšie kontrabasové sólo doprial Ben Williams nadšenému publiku v skladbe Smells Like Teen Spirit od kultovej Nirvany. Tú Williams považuje za klasiku, štandard súčasnosti (viac aj o súšasných štandardoch čoskoro v rozhovore s Benom Williamsom na našom portáli). Kontrabasové sólo plynule prešlo do skladby Toy Soldier, ktorú bubeník podfarboval rytmom pripomínajúcim bubnovanie na vojenský bubon.
Svoju univerzálnosť demonštroval Williams počas večera niekoľkokrát striedaním kontrabasu a basgitary. Dôkazom jeho schopnosti obklopiť sa mimoriadne schopnými hudobníkmi je kompaktnosť zohratého kvintetu, ktorá nie je v žiadnom prípade v rozpore so suverénnymi sólistickými výkonmi jednotlivých členov. Mimoriadnym zážitkom boli saxofónové sóla Marcusa Stricklanda (tenor a soprán saxofón). Stricklandovými virtuóznymi sólami je Benova hudba “preplnená” ako výkonný dieslový agregát. V tesnom závese za saxofonistom si našiel svoje miesto gitarista Matt Stevens, ktorého sóla farbou chvíľami pripomínali Methenyho elektrizujúcu gitaru, známu predovšetkým z jeho o niečo starších nahrávok. V neposlednom rade stojí za zmienku fantastický klávesák Christian Sands, ktorý striedal svoje sóla na Steinwayi a klávesoch Fender Rhodes. Rolu najmenej výrazného člena zoskupenia zohral bubeník John Davis. Svoje posalnie, neomylne udržiavať pulz kapely, splnil presne tak, ako sa od neho očakávalo. Hoci Ben Williams nepovažuje svoju tvorbu za „basovocentrickú“, v každej skladbe si vyhradí dostatočný priestor na svoje nádherné melodické sóla. Takmer dvojhodinový koncert ukončil kvintet titulnou skladbou Coming of Age, po ktorej nasledoval prídavok.
Vystúpenie Bena Williamsa nadchlo a prekvapilo aj tých, ktorí prišli na koncert už s vedomím, že uvidia jednu z vychádajucich basistických hviezd. Ben Williams si určite vydarený štart svojho dojtýždňového európskeho turné bude ešte dlho pamätať.
Pred koncertom nám Ben Williams poskytol interview (rozhovor tu).