Craig Taborn, vychýrený improvizátor a virtuózny klavirista. Čítanie rozhovorov s ním si vyžaduje silnú dávku sústredenia a trpezlivosti. Má často tendenciu používať exaktnú terminológiu, detailne rozobrať svoje myšlienky a názory o hudbe. Zasypať menami hudobníkov až do takej miery, že máte pocit, že všetko, čo ste doteraz o hudbe vedeli, nie je ani len prvá kapitola hrubej encyklopédie.
Jeho hudobný záber je mimoriadne široký, od elektronickej hudby až po free jazz. Na jeho prvý štúdiový sólový projekt ho v roku 2011 presvedčil majiteľ dnes už kultového vydavateľstva ECM Manfred Eicher. Sólo koncept sa mu zapáčil natoľko, že z času na čas si vyrazí na sólo turné. Nebolo tomu inak ani začiatkom roka 2015. Pol hodiny pred jeho vystúpením v rámci JazzFestuBrno sa nám podarilo položiť mu narýchlo pár otázok.
Vitajte opäť po dvoch rokoch v Brne. Tento raz sólo, bez Vášho tria. Máte práve svoju sólo periódu alebo skôr len solo turné?
Turné, dnes začínam po roku a pol svoje sólo turné v Európe.
Súdiac podľa koncertného krídla na pódiu predpokladám, že pôjde o výhradne akustické turné. Je však o Vás známe, že ste prešli rôznymi obdobiami, elektronickým aj po akustickým. Aké máte v tomto smere ďalšie plány?
Uvažujem o plne elektronickej hudbe, možno s nejakým inštrumentalistom. Približne pred jeden a pol mesiacom som robil turné s elektronickou zostavu, Davidom Kingom, ktorý hrá na bicie v skupine The Bad Plus, Chrisom Speedom. Nazval by som to skôr retro-elektronikou. Používame analógove syntetizátory, ale tiež klasický akustický klavír. Pracujem tiež na nejakých ďalších veciach v štúdiu.
Čo nám teda naservírujete dnes večer?
Ide o vyslovene akustický sólo koncert, improvizáciu.
Ak by sme chceli porovnať Váš sólo koncert s koncertom Vášho tria, v čom vidíte zásadný rozdiel? Predpokladám, že v triu budete viac dodržiavať pevné štruktúry, zatiaľ čo sólo koncert Vám poskytne vačší priestor na realizáciu Vašich osobných predstáv.
Keď mám sólo koncert, ide o plne improvizovaný proces. Samozrejme, môžem začať so schémami, ktoré už poznám, ale nemám v úmysle to robiť. Takže jasný plán je improvizácia. Tá u mňa bežne predstavuje deväťdesiat percent sólového hrania.
Máte pri improvizácii väčší pocit slobody? Nemusíte brať ohľad na členov kapely.
Áno aj nie. Na jednej strane viac slobody, avšak spolupráca s ostanými muzikantami mi poskytuje inú slobodu. Niekedy dokonca aj so skupinou, keďže jej členom dôverujem, možem skúsiť niečo úplne nové. Viem, že to môže znieť zvláštne, ale je to tak. Takže kaď hrám sólo, na jednej strane cítim viac slobody, ktorá je daná samotným faktom, že hrám sam. Na druhej stane mám zároveň pocit väčšej zodpovednosti.
V jednom Vašom rozhovore ma zaujala informácia o tom, že keď ste nahrávali svoj sólový album u vydavateľstva ECM, nahrali ste tridsaťdva trackov, nie všetky ste však kvôli limitu minutáže CD na albume použili. Čo sa s tými nepoužitými nahrávkami stalo? Skončili dočasne v smetnom koši? Plánujete sa k nim ešte niekedy vrátiť?
Neskončili navždy v koši. Fakt neviem, možno sa k nim niekedy vrátim, ale mal by som asi pocit, že sa zbytočne vracian naspäť. Vznikli vtedy ako výsledok nálady toho konkrétneho dňa, ktorý bol časťou konkrétneho roka. Odvtedy som sa k nim nevrátil, nepočúval som ich. Pravdupovediac, už ani neviem ako znejú. Myslím, že ak by som išiel nahrávať ďalší sólo album, dal by som naň niečo čerstvejšie.
Dočítal som sa tiež o Vás, že ste sa istý čas venovali aj učeniu detí v jazzovom tábore vo Švajčiarsku. O čo presne išlo? Aké sú vaše tútorské akitivity a ambície? Ste všeobecne považovaný za veľkého improvizátora. Dá sa improvizácia skutočne vyučovať? Gary Burton napríklad vedie v USA kurzy jazzovej improvizácie.
Neviem, či sa dá učiť, ale určite sa dá naučiť (smiech). To sú dve rôzne otázky. Hudba ako taká sa dá vyučovať. Môžete niekomu dať návod ako improvizovať. Možete niekomu poskytnúť nejaké informácie, záleží aj na tom, o koho ide. Aspoň tak som to teda doteraz pozoroval. Improvizácia je náročná. Možete ľudom ukázať akou cestou sa uberať, ale vyučovanie improvizácie ako také? Asi nie. Neviem o žiadnych takých študijných osnovách.
Aký máte vy pocit pri improvizácii? Vnímate ju viac ako relax, uvoľnenie, alebo naopak, vyžaduje si od Vás väčšie sústredenie ako hra skladieb, ktoré už máte nacvičené?
Hudobný format, ktorý poznáte, Vám poskytuje niečo, čo je pre Vás už známe. Mnohé rozhodnutia už za Vás boli spravené. Takže Vám naozaj poskytuje v istom smere možnosť relaxovať. Zatiaľ čo v improvizácii tie rozhodnutia za Vás nikto iný nespraví. To všetko si vyžaduje veľa sústredenia a pamäte. Takže odpoveď na otázku je, že improvizácia si vyžaduje oveľa viac sústredenia. Hoci, postupujem podobne aj keď hrám už existujúce skladby. Napriek tomu, že je tam veľa vecí, ktoré sú už dané a nemusíte sa o ne starať.
Vráťme sa ešte k otázke vašej štýlovej pestrosti a vzorom. Kto bol v mladosti Vašim hudobným idolom? Išlo skôr o hudobníkov, ktorí hrali na akustické nástroje alebo umelcov z oblasti elektroniky?
Bol to skôr mix rôznych hudobníkov – Cecil Tylor, Sun Ra, Herbie Hancock, Horace Silver. Počúval som však tucty rôznych klaviristov. Nemám síce klasické hudobné vzdeôanie, ale keď som bol mladý, počúval som aj Stravinského.
Hrávali ste dakedy s Roscoe Mitchellom, jedným zo zakladateľov legendárneho the Art Ensemble of Chicago, ktoré bolo významným avantgardným zoskupením hrajúcim aj free jazz. Ten je pre väčšinu ľudí nepreskúmaným teritóriom a mnohí ho apriori odmietajú. Čo by ste poradili ľuďom, ktorí si predsa chcú k nemu cestu nájsť? Čo by mali pre začiatok počúvať?
Mohol by to byť Ornette Coleman, Sun Ra Arkestra. Sun Ra malo však veľa fáz. Môžete začať s ranými Sun Ra. Cecil Taylor, raný Coltrane, Archie Shepp. Art Ensemble je fakt dobré. Taký mix, od hardcore až po blues. Je toho veľa, len sa netreba zľaknúť (smiech). Keď som bol mladý, bola to pre mňa výzva. Mal som však výzvy vždy rád. Nikdy som sa nepozeral na to, či sa mi to páči alebo nie. Vždy som to bral ako nejakú hru, snažil som sa zistiť o čo ide.
Myslíte si, že prv než sa človek dá na cestu spoznávania free jazzu, musí mať dosiahnutú istú úroveň hudobných znalostí? Napočúvané nejaké minimálne množstvo hudby?
Záleží na tom, ako počúvate. Niektorí ľudia smerujú ihneď k istým aspektom komplexity, zložitosti. Alebo k istej konkrétnej stránke, ktorú si vyberú. Pretože ak napríklad máte zázemie z elektronickej hudby, alebo ak niektorí mladí ľudia počúvaju komplikovanú elektroniku, mohli by mať k Art Ensemble bližšie ako tí, ktorí dovtedy počúvali len pop. Dá sa povedať, že čím viac hudby počúvate, tým sa Vám niektoré časti procesu zdajú familiárnejšími. Niektoré koncepty a estetika freejazzu vychádzaju z tanca, môžu sa ľuďom zdať dokonca dosť chaotické. Je to niečo podobné ako obraz.
Niečo veľmi abstraktné?
Môže to byť niečo veľmi abstrakté. Ale môžete si vybrať z toho jednu vec a tú sledovať. Vybrať si jeden nástroj a sledovať ho.
Ďakujeme za rozhovor.