P1260103Koncert Ricka Wakemana, Olomouc 23.2.2015, kongresový sál Hotela Clarion. Rick Wakeman (nar. 1949), klávesová legenda progresívno-rockovej skupiny Yes, z ktorej štyrikrát odišiel za svojími vlastnými projektami. Prvý raz v roku 1973, po svojom prvom sólovom inštrumenálnom albume Six Wives of Henry Vlll. Predalo sa ho viac ako 15 miliónov kusov a nečakaným úspechom šokoval manažment vydavateľstva, ktorý pôvodne odmietal album vydať kvôli absencii vokálnej zložky. Rick však trval na svojom a spravil dobre. Nasledovali albumy Journey to the Center of the Earth (1974), The Myths and Legends of King Arthur and the Knights of the Round Table (1975) a veľa ďalších sólových platní. Popri vlastnej tvorbe sa občas čas vracal ku skupine Yes, koncertoval v aj duo zostave s jej spevákom Jonom Andersonom, alebo v post-Yesovskej formácii ABWH (Anderson-Bruford-Wakeman-Howe). V súčasnosti je pre mladšiu generáciu vo Veľkej Británii známy vlastnými televíznymi programami viac ako hudbou. So svojimi doterajšími štyrmi manželkami má šesť detí, všetky sa venujú profesionálne hudbe. Jeho synovia Oliver a Adam z času na čas zaujali miesto za klávesmi skupiny Yes. Mladší syn, Adam, je v súčasnosti klávesákom Ozzyho Osbourna a členom skupiny Black Sabbath.

V prípade Ricka Wakemana si človek nie je nikdy istý, čo mu na svojom koncerte naservíruje. Komorný akustický koncert v štýle sólo piano, alebo bude skôr obklopený vežou syntetizátorov predvádzať svoje husté progrockové klávesové riffy. Istotou však na každom jeho koncerte je mimoriadny hudobný zážitok.  Koncert v Olomouci bol jeho druhým koncertom v Čechách priebehu dvoch dní. O deň skôr vystúpil s identickým programom v Plzni.

Po vstupe do sterilnej kongresovej sály hotela Clarion bolo hneď všetkým jasné, že prog-rockový spektakel v podobe Ricka strateného za pyramídou klávesov, sa konať nebude. Pódiu dominovalo snehovobiele koncertné krídlo Petrof, oproti ktorému stál na stojane jediný syntetizátor. O to viac sa potešili priaznivci „akustickej tváre“ Ricka Wakemana. Pohľad na niektorých návštevníkov budil vizuálny dojem, že na tento koncert zablúdili omylom, cestou z hardrockového festivalu. Namieste tak boli obavy,  že z koncertu odídu sklamaní, bez očakávanej dávky decibelov.

Prekvapenie mohli zažiť aj tí, ktorí očakávali, že Rick Wakeman sa objaví v jednom z jeho typických koncertných pláštov. Na pódium však nastúpil seriózne pôsobiaci pán vo svetlom saku a spustil na Petrofe prvú skladbu, za pomoci half-playbackových (alebo syntetických?) sláčikov. Druhá kompozícia v poradí by sa dala nazvať „The Best of the King Arthur“ a bola prehliadkou najsilnejších melódií Wakemanovej druhej sólovej platne. Rick v minulosti spolupracoval s celým radom známych umelcov. Svojim umeleckým cítením mu bol mimoriadne blízkym David Bowie, s ktorým v 70-rokoch nahral niekoľko albumov. Z tohto obdobia zaznela nádherne krehká Life on Mars z Bowieho albumu Hunky Dory (1971). Na svoj prvý a zároveň najslávnejší sólový album Šesť žien Henricha Vlll si Rick zaspomínal vo výhradne akustickej podobe dvomi skladbami, Catherine of Aragon a Catherine Howard.

Žiadny koncert Ricka Wakemana sa nemôže obísť bez ukážky z albumu Journey to Center of the Earth, prípadne jeho pokračovania, Return to the Center of the Earth. Nikdy nemôže chýbať ani výber z tvorby slávnej skupiny Yes. Ukážka z albumu Return to the Center of the Earth, skladba The Dance of a Thousand Lights, je v originálnom prevedení nádherné dielo s orchestrom a zborom, ktoré vynikne, ak ho hrá na pódiu veľké hudobné teleso. To však Rick Wakeman so sebou do Olomouca nepriviezol a tak publikum nezostávalo iné, ako sa uspokojiť s half-playbackom. Škoda len, že na pozadí reprodukovanej hudby koncertné krídlo v niektorých pasážach dosť zanikalo.

V tretej skladbe z albumu Šesť žien Henricha Vlll, Jane Seymour, sa pomocou spomínaného malého syntetizátora na pódiu podarilo Wakemanovi dosiahnuť zvuk obrovského kostolného organu, presne ako v originálnej nahrávke zo sedemdesiatych rokov.

Z bohatej klenotnice z čias legendárnych Yes si Rick vybral dve z najkrajších balád – You and I a skladbu Wonderous Stories.

Zaverečné minúty koncertu patrili prerábkam notoricky známych skladieb The BeatlesHelp a Eleanor Rigby. Prvú Rick pretavil do štýlu jeho obľúbeneho skladateľa Saint-Saensa, druhú prearanžoval do rukopisu Sergeja Prokofieva. Skladba Help tak dostala prekrásny, „klasický“ nádych. Práve Rickovu verziu Help som vnímal ako jedno z vyvrcholení celého koncertu. Možno to bolo aj správnym načasovaním, v kombinácii s veľmi citlivou interpretáciou.

Záverečnou bodkou za klavírnym recitálom bola kompozícia z tvorby post-Yesovskej formácie ABWH (Anderson-Bruford-Wakeman-Howe), prekrásna skladba The Meeting. K úplnej dokonalosti chýbal už len anjelský hlas  Jona Andersona. Snáď nabudúce.

Záverom celkové zhodnotenie koncertu. Veľmi príjemný večer so zabávačom Rickom Wakemanom. Celkovú atmosféru by však určite umocnilo komornejšie prostredie a citlivejšie nasvietenie pódia. Treba však pochváliť zvukárov, ktorí zabezpečili veľmi kvalitný zvuk bez akýchkoľvek zakolísaní v kvalite. Pokiaľ ide o výkon Ricka Wakemana, vynikal sústredenosťou, precítením a ľahkosťou. Vidno, že repertoár má v malíčku, počas celého večera na sekundu nezaváhal. Je živým dôkazom toho, že napriek stále novým hudobným trendom a módnym vlnám si kvalitný a komunikatívny hudobník dokáže vďaka svojej charizme, profesionalite a vytrvalosti udržať priazeň publika celé desaťročia.

Úplne na záver dobrá (zatiaľ neoficiálna) správa. Ak sa správa potvrdí, uvidíme Ricka Wakemana v Čechách a na Morave ešte tento rok.  Nechajme sa teda prekvapiť.

Playlist:

1.Intro;  2.King Arthur – Selection;  3. Life on Mars (by David Bowie); 4. The Jig; 5. Morning Has Broken (Cat Stevens); 6. Catherine of Aragon + Catherine Howard; 7. The Dance of a Thousand Lights; 8. Piano Themes from Journey; 9. Jane Seymour; 10. You and I + Wonderous Stories (Yes); 11. Help + Eleanor Rigby (the Beatles); 12. Merlin the Magician 13. The Meeting (ABWH)

Olomoucký recitál klávesovej legendy
Veľmi príjemný večer so zabávačom Rickom Wakemanom. Celkovú atmosféru by však určite umocnilo komornejšie prostredie a citlivejšie nasvietenie pódia. Treba však pochváliť zvukárov, ktorí zabezpečili veľmi kvalitný zvuk bez akýchkoľvek zakolísaní v kvalite. Pokiaľ ide o výkon Ricka Wakemana, vynikal sústredenosťou, precítením a ľahkosťou. Vidno, že repertoár má v malíčku, počas celého večera na sekundu nezaváhal. Je živým dôkazom toho, že napriek stále novým hudobným trendom a módnym vlnám si kvalitný a komunikatívny hudobník dokáže vďaka svojej charizme, profesionalite a vytrvalosti udržať priazeň publika celé desaťročia.
Dramaturgia
výkon interpreta
zvuk
celkový dojem
4.7Průměrné skóre

Další podobné články

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..