Farebný kozmický let s požehnaním boha Slnka – Reportáž z koncertu Sun Ra Arkestra v Porgy & Bess, 12.6.2014.

Návštevníci Viedne, ako i viedenčania, ktorí zatúžili v deň začatia majstrovstiev sveta vo futbale zažiť inú svetovú udalosť ako športovú, rozhodli sa miesto sledovania priameho futbalového prenosu navštíviť jazzový klub Porgy a Bess. A určite svoje rozhodnutie neľutovali. Svetovosť v tomto prípade bola garantovaná jednou z najsvojráznejších legendárnych jazzových formácií – Sun Ra Arkestra. Tento avantgardný orchester zaplnil klub približne troma stovkami divákov, ktorých zvedavosť nenechala sedieť doma a prišli sa pozrieť čo im orchester tentokrát ponúkne. Pre mňa osobne bol tento ojedinelý avantgardný fenomén doposiaľ bližšie nepoznaný, opradený rúškom tajomna a mystickej aury, takže pre návštevu koncertu v neďalekej Viedni som sa rozhodol bez zbytočného zaváhania.

Sun Ra Arkestra založil v 50-tych rokoch 20. storočia klavirista, kapelník, skladateľ, básnik a filozof, priekopník slobodnej improvizácie Sun Ra, vlastným menom Herman Poole Blount (1914-1993), preslávený aj svojou „kozmickou filozofiou“. Zo všetkých hudobníkov, Sun Ra bol snáď najkontroverznejším, pre jeho elektickú hudbu a neortodoxný životný štýl. Prehlasujúc, že je „anjelskej rasy“, a na Zem prišiel zo Saturnu, vytvoril komplexnú osobnosť, využívajúc kozmické filozofie a lyrickú poéziu, ktoré z neho spravili pioniera afrofuturizmu. Hlásal mier nadovšetko, zanechal svoje občianske meno a premenoval sa podľa egyptského boha Slnka. Druhým pilierom jeho myšlienkového systému boli vesmírne cesty, pred päťdesiatimi rokmi veľmi skloňovaná téma. Svoje kozmické teórie často zhmotňoval aj divokými kozmickými kostýmami. Hudobní kritici tvrdia, že Sun Ra bol prvým jazzovým hudobníkom, ktorý použil elektrické klávesové nástroje a predbehol tým aj také známe skupiny, ako Weather Report.

Toľko v krátkosti k histórii orchestra a pochopeniu základov jeho filozofie a prístupu k hudobnej tvorbe a pódiovej prezentácii.

Orchester funguje a aktívne koncertuje aj dvadsaťjedna rokov po smrti zakladateľa. Jeho súčasným vedúcim je deväťdesiatročný Marshall Allen, ktorý od roku 1958 až do smrti jeho zakladateľa pôsobil ako vedúci saxofónovej sekcie orchestra.Zberatelia Allenových nahrávok, ktorí túžia mať doma všetky jeho nahrávky, musia siahnuť do vrecka poriadne hlboko, pretože jeho meno figuruje na viac než dvesto albumoch, pričom polovica z nich pochádza práve z dielne Sun Ra Arkestra.

Tara Middleton, Marshall Allen a James Stewart

Pätnásťčlenný orchester nastúpil na pódium krátko po deviatej hodine a pestrosť flitrových farebných kostýmov ihneď rozžiarila intímne prítmie klubu. Už pohľad na hudobníkov naznačoval, že aj keby ich často nevyspytateľný repertoár neulahodil uchu všetkých poslucháčov, satisfakcia sa dostaví aspoň samostatným vizuálnym zážitkom. Orchester je známy tým, že málokedy dva večery po sebe zopakuje v repertoári rovnaké kompozície. Avšak práve táto nevyspytateľnosť býva pred ich koncertom mimoriadne vzrušujúca.

Vokálnou primadonou večera bola speváčka i občasná huslistka Tara Middleton, ktorá svojou impozantnou postavou a zrelým hlasom fascinovala nielen pánsku časť publika. Pri tejto dominantnej dive kontrastovala drobná postava deväťdesiatročnéno Marshala Allena, ktorému by za neuveriteľnú vitalitu a precízne a dynamicky zahrané sóla nik nehádal čerstvých deväťdesiat. Na tomto mieste musím poznamenať, že za približne tridsať rokov, počas ktorých som navštívil nespočetnémnožstvo jazzových koncertov som videl naozaj veľa jazzových veteránov. Žiaden z nich sa však Allenovi v tejto vekovej kategórii nevyrovnal v energii, dynamike a presnosti, s ktorou odohral svoje sólove saxofónové party. Popri klasickom saxofóne v niektorých skladbách plynule menil arzenál a siahal po elektronickom nástroji E.V.I. (electronic valve instrument), ktorý by konzervatívnejšia časť publika rozhodne neočakávala práve v Allenovych rukách.

Koncert pozostával z dvoch častí (set-list uvádzam na konci reportáže) a orchester ho odštartoval krátko po deviatej hodine skladbou Interplanerary Music, názvom výstižne charaktetizujúcou atmosféru, v ktorej sa bude celý večer niesť. Každý z dvoch setov obsahoval osem kompozícií, pochádzajúcich až na výnimky zo starších albumov orchestra. Odohrané skladby sa žánrovo kĺzali medzi jazzom, honky-tonk, ragtimom, blues a tuctom iných žánrov. Na montónnosť a nudu sa rozhodne nemohol nikto sťažovať.

Dominantnou sekciou koncertu bola dychová, ktorú tvorilo osem hráčov, vrátane kapelníka. Jej sila a obdivuhodná precíznosť bola nosným prvkom celého vystúpenia. Kvalitný hutný zvuk od prvého taktu vyplnil celú, vynikajúco nazvušenú sálu. Kvalitu zvuku v Porgy a Bess som obdivoval už pri svojej prvej návšteve, i keď vtedy išlo o zvukovo diametrálne odlišnú formáciu – trio (viď moja reportáž na www.jazzport.cz)- ktorého nazvučenie si vyžaduje odlišný prístup zvukára ako nazvučenie veľkého orchestra. Rytmická sekcia pozostávajuca z troch hráčov vytrvalo udržiavala dynamické tempo počas celého takmer trojhodinového predstavenia. Jedným z mladších členov orchestra bol úžasný a zábavný pianista Farid Barron, údajne objavený Wyntonom Marsalisom. Farid, ako hráč na klávesy iste nemohol dostať lepšiu školu života ako koncertovanie s takým renomovaným umeleckým telesom, akým je práve Sun Ra Arkestra. Dnes je Farid hlavným autorom súčasnýchskladieb orchestra. Svoju radosť z koncertovania predviedol zábavnou exhibíciou – zahral dlhý sólový part ležiac na klavírnej stoličke, očividne bez akýchkoľvek zaváhania v niektorom z tónov. Ako jediný člen orchestra nebol oblečený v pestrofarebnom extickom kostýme, ale v jednoduchom čiernom odeve, ktorému dominovali čierne lesklé nohavice a’la Bono Vox. Evidentne však jeho civilný výzor nenarušil „kozmickú“ atmosféru celého večera.

Tara Middleton a kapelník Marshall Allen

Druhý, hodinu a štvrť trvajúci set, začal presne hodinu pred polnocou, v čase kedy by sa dalo skôr očakávať, že starší páni už budú po koncerte len oddychovať, a nie predvádzať na pódiu výkon s plným nasadením. Set odštartovala zrelaxovaná skupina staršou skladbou Outer Spaceways Inc, v ktorej sa prejavila výrazná recitátorska zložka, výkriky členov orchestra z pódia a silná rytmika podporená nezanedbateľným klavírnym a dychovým doprovodom. Skladba vyvrcholila free-jazzovým finále do ktorého sa s veľkou vervou oprela celá dychová sekcia. V niektorých freejazzovo znejúcich častiach mi zvuk orchestra veľmi pripomínal niektoré živé nahrávky Franka Zappu, ktorý však prišiel z úplne inej planéty ako Sun Ra a pre veľkú časť planéty Zem zostal navždy nepochopeným mimozemšťanom. Taký už ale odjakživa býval osud nielen novodobých hudobných géniov, ktorí sa svojou nenapodobitelnou originalitou vymykali priemeru.

Ako to už býva zvykom na vystúpeniach Sun Ra Arkestra, poslednú skladbu si hudobníci užili medzi publikom. Finále koncertu sa premenilo na veľkolepú oslavu hudby a života. Pestrofarebný karneval, počas ktorého celý orchester hrajúci prídavok prechádzal sálou a ponúkol publiku bližší kontakt.

To už bol však pätnásť minút nový deň. Po takmer troch hodinách poctivo odohranej oslobodzujúcej hudby. Bol to večer, počas ktorého ani na sekundu nikto z účastníkov nezapochyboval o tom, že Sun Ra, zakladateľ orchestra a autor hudby, ktorý už dvadsaťjeden rokov nie je na tejto planéte medzi nami, prišiel pred sto rokmi medzi nás zo Starunu.

Nie je orchester ako orchester. Sun Ra je však naozaj výnimočný, svojrázny a nenapodobiteľný. Tí, ktorí by chceli absolvovať tento fascinujúci mimoplanetárny zážitok naživo, majú jedinečnú šancu, a to 10. júla v Trenčíne na festivale Pohoda.

Set-list koncertu v Porgy & Bess, 12.6.2014:

Set One