Dianne Reeves, JazzFestBrno, Janáčkovo divadlo, 30.4.2019

Každá doba má svoje veľké speváčky. Pozíciu na najvyšších priečkach rebríčka súčasných jazzových vokalistiek si už niekoľko rokov drží americká speváčka, držiteľka ocenenia Grammy,  Dianne Reeves. O jej neohroziteľnej pozícii svedčí aj nedávne udelenie ceny Jazz Legends Awards, nositeľom ktorej sú skutočné jazzové legendy. Brnenskému publiku nie je Dianne Reeves neznámou speváčkou. Na festivale sa predstavila už pred štyrmi rokmi (recenzia koncertu tu), dokonca s identickou zostavou, s akou zavítala do Janáčkovho divadla aj tento rok.Minulý brnenský koncert sa niesol v duchu vtedajšej novinky Dianne Reeves – albumu Beautiful life. Odvtedy ubehlo dlhých päť rokov, počas ktorých nezaznamenala diskografia speváčky žiadny prírastok. Aj z toho dôvodu obsahoval repertoár koncertu výber piesní z rôznych starších aj novších periód.

Srdcom sprievodnej kapely je usmievavý brazílsky gitarista Romero Lubambo, ktorého predstavuje speváčka na všetkých koncertoch vtipným rýmom ako brata od inej matky (brother from another mother). O takmer súrodeneckej spriaznenosti tejto dvojice sme sa mali možnosť presviedčať počas celého večera. Ako už býva zvykom, koncert Dianne Reeves vždy otvára inštrumentálna skladba a nebolo tomu inak ani teraz. Prezentácia kvality kvarteta Lubambovou skladbou Luikiana zabrala a skupina si oprávnene zaslúžila aplauz. V druhej skladbe The 12th of Never nastúpila za burácajúceho potlesku aj očakávaná Dianne Reeves. Milým prekvapením bola Methenyho skladba Minuano (6/8), ktorú by od Dianne Reeves asi málokto čakal. Kompozícia si uchovala pôvodnú energiu i keď, priznajme si, gitarista Romero Lubambo nie je Pat Metheny, no za svoj oduševnený sólový výkon si vyslúžil ďalší potlesk.

Dianne REEVES

Hlas Dianne Reeves je tým, na čo sa najviac upriamovala pozornosť publika. Reeves je uznávanou majsterkou vokálnej improvizácie (scatu), do ktorej vždy plynule prechádza zo spievaného textu. To všetko prebieha tak prirodzene, že si poslucháč nestihne uvedomiť prechod od textu k hlasovej imitácii hudobných nástrojov. Čaro zamatového hlasu Dianne Reeves sa prejavuje najvýraznejšie v nižších polohách. Umenie špičkového scatu nespočíva len v hlasovom rozsahu, ale aj v presnej intonácii a hlavne v dokonalom zmysle pre rytmus. A ten Dianne Reeves rozhodne nechýba.

Určite aj vďaka Lubambovmu brazílskemu pôvodu si v repertoári našli svoje miesto dve skladby od slávneho brazílskeho speváka Miltona Nascimenta. Zabodovala baladická Bridges s gitarovým doprovodom a precíteným klavírnym sólom Petra Martina, ktorá umožnila vyniknúť všemožným odtieňom speváčkinho dokonalého hlasu. V istom momente, konkrétne v komornej verzii Jobimovej Waters of March zostala na pódiu len Dianne Reeves s „bratom“ Romerom Lubambom. Dianne Reeves prechádzala z angličtiny do scatu, pričom Lubambo perlil spleťou sprievodných tónov na španielskej gitare. V závere piesne sa na pódium postupne vracali ostatní hráči, ktorých Dianne Reeves vyvolávala textom piesne (now we need a little more piano…now we need more bass..).

Dianne Reeves

Atmosféra koncertu sa priebežne menila ako chameleón, v nadväznosti na hudobné štýly, ktoré Dianne Reeves plynule striedala. Od soulu cez R&B až po jazz, všade sa cítila ako doma. Medzi najväčšie jazzové lahôdky večera patrila na nepoznanie prearanžovaná Davisova All Blues, s perfektne znejúcim kontrabasom Reginalda Veala. V istých hlasových polohách to vyzeralo, že na pódiu nie je Dianne Reeves, ale ďalší basista, trubkár či saxofonista. Pri tak pestrej palete hlasových odtieňov som sa neubránil predstavám o verzii ‘Dianne Reeves acapella‘, s vrstvením hlasov pomocou looperu. Ktožvie, možno sa jedného dňa vydá Dianne Reeves do neprebádaných vôd.

Na rozlúčku využila Dianne Reeves prirodzenú akustiku Janáčkovho divada, keď spievajúc bez mikrofónu opúšťala pódium a jej sýty hlas sa niesol do všetkých kútov opernej sály. Vystúpenie Dianne Reeves bolo finálnym koncertom osemnásteho ročníka JazzFestuBrno a zároveň jedným z vrcholov festivalu. A že tých bolo tento rok naozaj požehnane.

Dianne Reeves – spev, Peter Martin – klavír, Romero Lubambo – gitara, Reginald Veal – kontrabas, Terreon Gully – bicie

Setlist:

Luikiana – R. Lubambo / 12th. Of Never – J.Livingston & P.F. Webster / Minuano – P. Metheny / Tarde- M.Nascmento / I Remember – P. Moore / Suzanne – L. Cohen / Olokun – B. Childs / Bridges – M.Nascmento / Waters of March – A.C. Jobim / All Blues – M. Davis /  You Taught My Heart to Sing – M. Tynor & S. Cahn

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..