Ondřej Štveráček Space Project / Billy Cobham Crosswinds Project, JazzFestBrno, Sono Centrum 20.3.2019

Space Project Ondřeja Štveráčka

Ďalší festivalový večer v Sono Centre otvoril saxofonista Ondřej Štveráček s projektom Space Project a hosťujúcim americkým bubeníkom Genom Jacksonom. Zohratá partia – klavirista Klaudius Kováč a basista Tomáš Baroš predviedli, ako podľa ich predstáv vyzerá moderný jazz v 21. storočí. Kvarteto sa vyznačuje energiou, bravúrnou technikou a improvizáciou. Nový album Live in Prague pokrstili v januári v Jazz Docku (fotoreport tu). Štveráčkova hudba sa často označuje ako post-Coltraneovský bop a setlist brnenského koncertu bol jasným dôkazom posunu kvarteta bližšie k súčasnej podobe jazzu. Okrem moderných kompozicií a aranžmánov rozšírilo kvarteto svoj nástrojový arzenál o elektrické nástroje klávesy a basgitaru.

Ondřej Štveráček Space Project

Setlist Space Projectu Ondřeja Štveráčka

The Form / To Nowhere and Back / Three For Kate / What’s Outside

BILLY COBHAM CROSSWINDS

Jazzrockový veterán Billy Cobham si po rokoch odkrútených u Milesa Davisa a Mahavishnu Orchestra začal budovať svoju vlastnú kariéru v roku 1973. Vtedy vyšiel jeho prvý sólový, mega úspešný album Spectrum, úspešne nasledovaný albumom Crosswinds. Oba albumy sa v čase vydania umiestňovali na najvyšších priečkach Billboardu. A je obdivuhodné, ako aj po pol storočí pôsobenia na hudobnej scéne rezonuje Cobhamove meno v pamäti milovníkov fusion.

Autorské kompozície zo svojho druhého sólového albumu s prvkami afro-beatu, funku a soulu prišiel Cobham predstaviť  viac než štyridsať rokov od jeho vzniku brnenskému publiku. Svoje autorské skladby zrecykloval už v polovici prvej dekády 21. storočia. Prerobil aranžmány, prispôsobil ich súčasnému nástrojovému obsadeniu kapely a s takto vynoveným materiálom vyrazil do sveta. Nezmenili sa však len aranžmány, ale aj zostava Cobhamovej kapely. Traja z pôvodných účinkujúcich už hrajú v jazzovom nebi (George Duke, Michael Brecker a John Abercrombie) a tak sa Cobham obklopil o generáciu mladšími hudobníkmi.

Na pódium takmer vypredaného Sono Centra nastúpil tradične – s čelenkou na čele. Ako je známe, nejde o žiadny trendový výstrelok či kultový rituál, ale o praktickú ochranu pred kropajami potu, o ktoré pri Cobhamovej energickej hre nikdy nie je núdza.

Trochu preexponovaný zvuk úvodných taktov Crosswinds zvukár pohotovo stiahol a zvuk kapely udržiaval počas celého večera vyrovnaný. Billy Cobham je zástancom rovnosti hráčov a počas celého večera to dával patrične najavo. Vďaka tomu sa žiadne dlhé bubenícke exhibície nekonali, práve naopak, k sólam sa častejšie hlásili Cobhamovi spoluhráči – klávesák Scott Tibbs a fagotista Paul Hanson. Tibbsova lojalita k zvuku 70. rokov mi v kvílivých klávesových sólach pripadala trochu monotónna, opakom boli iskrivé, osviežujúce gitarové sóla Fareeda Haqueho a hlavne exkluzívne fagotové úlety Paula Hansona. Americký fagotista s klasickým hudobným vzdelaním si odohral svoje nielen s veľkými orchestrami, ale aj so skupinou Fleckstones, Wayneom Shorterom, Rayom Charlesom či Cirque du Soleil. V Cobhamovej kapele zúročil všetko, čo sa hraním s hudobnými velikánmi naučil. Požívaním pedálových efektov dokázal, že fagot už dávno nie je len akustickým nástrojom klasických orchestrov. Sólami často pohotovo reagoval na Haqueho sólovú gitaru a  zároveň čiastočne nahrádzal dychovú sekciu (saxofón, trúbka, pozauna) pôvodnej nahrávky z roku 1974.

V roli sólového hráča sa však ani raz nepredstavil basgitarista Tim Landers (hrával napríklad s Al Di Meolom, Gilom Evansom, Lee Ritenourom, Tracy Chapman a ďalšími), no úlohu sprievodného hráča plnil s maximálnym nasadením. Kapelník Cobham v jednom zo svojich moderátorských vstupov spomenul aj Petra Gabriela, s ktorým v 90. rokoch absolvoval niekoľko svetových turné. Ako spomienku na toto obdobie vybral Cobham skladbu Under the Baobab Tree, inšpirovanú potulkami po africkom kontinente. Popri kompletnom albume Crosswinds zahrali Cobhamovci aj groovový Stratus, najslávnejší kus z debutového albumu Spectrum.

Billy Cobham brnenskému publiku dokázal, že aj po rokoch si uchoval svoju typickú razanciu a majstrovskú finesu. Pred tromi rokmi mi v rozhovore povedal: ”S pribúdajúcim vekom sa snažím nájsť noty, ktoré majú skutočný význam. Na ten zvyšok sa môžem kľudne vykašľať, pretože každý, kto ma videl hrať pred rokmi vie, že som schopný zahrať veľa tónov. Nie všetky sú však dôležité.”  O pravdivosti tohto tvrdenia sa publikum presvedčilo aj na brnenskom koncerte.

O tom, či sa Cobhamova hudba ešte stále posúva niekam ďalej, by sa asi mohli viesť dlhé diskusie. Za posledných päť rokov som videl naživo Cobhamove projekty, ktoré na mňa pôsobili svojou energiou presvedčivejšie ako Crosswinds na brnenskom koncerte. To však nemení nič na skutočnosti, že Billy Cobham je stále schopný presvedčiť publikum o tom, že sa k legendám fusion radí oprávnene.

Setlist Billyho Cobhama:

Crosswinds / Pleasant Pheasant / Savannah / The Serene / Spanish Mos / Heather / Stratus / Under the Baobab Tree / In Search Of Snoopy

Fotogaléria Ondřej Štveráček Space Project

Fotogaléria Billy Cobham Crosswinds

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..