Kasia Pietrzko Trio/Branford Marsalis Quartet, JazzFestBrno, Sono Centrum, 13.3.2019

Určite nepoviem nič nové, ak skonštatujem, že Brno je už po dlhé roky stredobodom pozornosti fanúšikov kvalitnej hudby. Mnohí spozornejú obzvlášť na jar, keď sa otvoria brány medzinárodného festivalu JazzFestBrno. Osemnásty ročník ponúka jazzovým fanúšikom šestnásť koncertov na šiestich brnenských pódiách. Na väčsine z nich sa počas jedného večera predstavia dve hudobné formácie.

Prvý festivalový večer sa niesol v duchu akustického jazzu, ktorý uchopila každá z účinkujúcich formácií po svojom. Sympatická mladá poľská skladateľka a klaviristka Kasia Pietrzko si nedávno vyslúžila nomináciu na cenu Fryderyk v kategórii Debut roku. Trio založila pred piatimi rokmi a o dva roky neskôr uzrel svetlo sveta jej debutový album ‘Fortright Stories‘, ktorý prišla so svojim triom predstaviť aj brnenskému publiku. Ambiciózna skladateľka inklinuje k melodickým inštrumentálnym skladbám, o čom nemusela návštevníkov Sono Centra dlho presviedčať. Trio predviedlo solídny výkon a v kombinácii s kvalitným ozvučením a komorným osvetlením sály išlo o veľmi príjemný zážitok. Zádumčivé skladby lahodili uchu a k dokonalému zážitku chýbalo snáď len pestrejšie zloženie repertoáru. Dynamika začala narastať až v závere setu a bolo tak trochu na škodu, že trio nechalo divákov na tento moment toľko čakať.

Zdá sa to byť priam neuveriteľné, no pre kvarteto Branforda Marsalisa bolo účinkovanie na tohtoročnom JazzFeste brnenskou premiérou. Slávny zástupca marsalisovskej hudobnej dynastie pricestoval so svojim kvartetom do Brna z Viedne deň po vystúpení v Konzerthause. Stojí za zmienku, že Branford Marsalis je nielen jazzovým saxofonistom, ale rovnako aj suverénnym interpretom klasickej hudby. České publikum sa o tom mohlo presvedčiť pred niekoľkými rokmi na festivale Prague Proms na Marsalisovom koncerte s ČNSO. Popri účinkovaní na desiatkach nahrávok predstaviteľov iných žánrov vydal Marsalis viac než tridsať albumov. Z nejazzových nahrávok s inými hudobníkmi spomeniem napríklad spoluprácu so Stingom, či americkou kultovou kapelou Greatful Dead. V roku 1985 si Branford Marsalis zahral so Stingom a Philom Collinsom aj na pamätnom koncerte Live Aid v londýnskej Wembley aréne na pódiu, ktoré sa stalo svedkom comebacku skupiny Queen. Ruku na srdce, kto z vás nevidel film Bohemian Rhapsody?

Branford Marsalis Quartet

Najnovším prírastkom diskografie Marsalisovho kvarteta je album The Secret Between the Shadow and Soul, ktorý vyšiel na značke OKeh Records dva týždne pred brnenským koncertom. Po sedemročnej pauze od albumu Four MFs Playin’ Tunes sa Marsalisove kvarteto vrátilo do štúdia, aby predviedlo svoju vrcholnú formu.

Branford Marsalis patrí k popredným predstaviteľom moderného jazzu, ktorí v sebe nezaprú dedičstvo jazzovej tradície. Na rozdiel od svojho rovnako slávneho brata Wyntona, neoblomného jazzového konzervatívca, sa však tradície nedrží tak pevne. Koncerty Marsalisovho kvarteta bývajú vždy divokou jazdou v réžii špičkových majstrov remesla. Klavirista Joey Calderazzo a kontrabasista Eric Revis pôsobia v kvartete už viac než dvadsať rokov. Vekovo a služobne najmladším členom zostavy je mimoriadne talentovaný bubeník Justin Faulkner, ktorého sme mohli vidieť pred dvomi rokmi na Echoes of JFB v kapele Dhafera Youssefa.

Zohratosť, hráčska zrelosť a ukážková komunikácia členov Marsalisovho kvarteta dostávala postupne do varu nielen samotných muzikantov, ale aj spontánne reagujúce publikum. Opatrne sa rozbiehajúce skladby v premenlivom tempe naberali postupne na intenzite. V istej fáze, väčšinou tesne po dosiahnutí prvého vrcholu skladby sa Marsalis vzdialil, odovzdal velenie svojim spoluhráčom a spoza ich chrbtov spokojne sledoval dianie na pódiu. A že sa bolo na čo pozerať! Kvarteto sa po vzdialení kapelníka remenilo na plnohodnotné trio. Trojica sa pohotovo zomkla do kompaktného celku a predvádzala ukážkovú komunikáciu, korunovanú dokonalou improvizáciou. Bola radosť sledovať smršť do seba zapadajúcich hudobných informácií. Calderazzove strhujúce klavírne sóla hecovali Faulknera k nadľudským výkonom. Guľometná paľba bicích a rýchosťou stroboskopu kmitajúce paličky v rukách najmladšieho člena kvarteta patrili k vrcholom večera.

Dokonale frázujúci Marsalis striedal sopránsaxofón s tenorsaxofónom, pričom sopránku chytil do rúk častejšie v skladbách odkazujúcim sa na jazzovú tradíciu. V repertoári si našli čestné miesto aj jazzové štandardy On the Sunny Side of the Street a Ellingtonova Don’t Mean A Thing If It Ain’t Got That Swing a Moon Indigo. V závere zaznela chytľavá The Windup z autorskej dielne klavírneho guru – Keitha Jarretta, jedna z najpôsobivejších kompozícií posledného Marsalisovho albumu.

Branford Marsalis Quartet

Na záver ešte citát, ktorým Branford Marsalis stručne hodnotí svoje kvarteto a vyjadruje presvedčenie, že svoje ciele dosiahne najlepšie len so svojou skupinou: „Niektorí muzikanti si myslia, že na vytvorenie ilúzie iného zvuku v meniacom sa kontexte musia hrať v rôznych projektoch. My sme presvedčení, že dokážeme meniť zvuk našej skupiny bez toho, aby sme menili kontext. Vždy ma viac fascinovali veľké kapely, ako samotní veľkí hráči. To že sme stále spolu, nám umožňuje hrať vzrušujúcu sofistikovanú hudbu a znieť zaujímavo. Sofistikovanú hudbu hrám rád a nedokázal by som ju vytvoriť s ľudmi, ktorých nepoznám.“

A to je výstižné zhrnutie toho, čo zažili návštevníci brnenského koncertu Branforda Marsalisa.

Setlist

Dance Of the Evil Toys / Conversation Among The Ruins / Snake Hip Waltz /  Life Filtering From The Water Flowers / On The Sunny Side of the Street / Nilaste / The WindUp / If You Never Come To Me / Don’t Mean A Thing If It Ain’t Got That Swing / Mood Indigo

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..