Tingvall Trio, Jazz & World Music, Filharmonie Brno, Besední dům, 30.1.2019

Severská melanchólia, nemecký pragmatizmus a kubánsky temperament. Toľko hovoria zaužívané stereotypy. Aký však môže byť výsledok zmiešania týchto troch esencií? Odpoveďou je napríklad medzinárodný experiment troch mladých hudobníkov, vďaka ktorému vznikla začiatkom milénia zaujímavá organická zlúčenina s názvom Tingvall Trio. Od založenia tria ubehlo pätnásť rokov, v týchto dňoch dokonca oslávilo svoj päťstý koncert. Dôkazom úspešnej misie tria sú aj ocenenia poslucháčov a hudobných kritikov, vďaka ktorým sa Tingvall Trio opakovane umiestňuje v rebríčkoch jazzovej a populárnej hudby. Čo sa skrýva za jeho úspechom na oboch frontoch?

Za odpoveďou sme sa vybrali v posledný januárový týždeň na brnenský koncert do Besedného domu. Zdá sa to neuveriteľné, no ako vo svojom príhovore spomenul líder tria, skladateľ a klavirista Martin Tingvall, trio navštívilo moravskú metropolu poprvý raz.

Základ koncertu tvorili skladby z najnovšieho albumu Cirklar (Kruhy) z roku 2017. Ten, kto pozná doterajšiu tvorbu Tingvall Tria, nebude prekvapený, že ani piaty album tria nevybočuje zo zabehnutých koľají. Tingvallove melodické skladby sú postavené na sýtych harmóniách pretkaných klavírnymi a kontrabasovými sólami. Kontrabas je už od vzniku zoskupenia pevne v rukách univerzálneho kubánskeho basistu Omara Rodrigueza Calvu. Z pôsobenia v symfonických telesách je Calvovi blízky aj svet klasickej hudby. Koniec koncov, nie je jediným kontrabasistom, ktorý sa dostal k jazzu okľukou cez klasiku. Jeho prepracované, melodické sóla miestami pripomínali strhujúce kúsky slávneho izraelského „kolegu“ Avishaia Cohena.

V súvisosti s Tingvall Triom sa vynára otázka, či sa táto hudba právom označuje nálepkou ‘jazz‘. To by bola určite téma na dlhšiu akademickú debatu. A netýkala by sa len Tingvall tria, ale aj ďalších hudobných zoskupení, ktoré sú často zaškatuľkované do kategórie jazz (spomeňme napríklad trio Angličana Neila Cowleyho alebo formáciu The Bad Plus). Ak by sme zvolili za kritérium slobodu umeleckého vyjadrenia a improvizačnú úroveň hráčov, odpoveď by bola asi jasná.

Na svojej brnenskej premiére predviedlo trio jeden set, v ktorom sa k publiku prihováral Martin Tingvall. Tingvall pôsobí oveľa súverennejšie za klavírom, než s mikrofónom v ruke, no jeho časté moderátorské vstupy boli vecné a informatívne. Tingvallovou doménou sú silné melódie, ktoré tvoria neprehliadnuteľný základ väčšiny jeho autorských skladieb. Vyrastal na rockovej a hardrockovej hudbe, no vždy obdivoval aj Chicka Coreu či Boba Stensona. K druhému z nich chodil aj na klavírne lekcie a debaty o hudbe. Kompozície tria oslovujú svojich poslucháčov uchu lahodiacou melodickosťou. Za pätnásť rokov existencie si trio vybudovalo širokú poslucháčsku základňu. Ich skladby dopadajú rovnako na úrodnú pôdu tábora milovníkov melodických skladieb a zdanlivo jednoduchých harmónií, ako aj náročnejších poslucháčov, odchovaných v duchu jazzovej tradície. Dôvodom nie je len vysoká inštrumentálna úroveň hráčov a pôsobivé aranžmány skladieb, no v nemalej miere aj ich dynamická variabilita.

Po úvodnej, zádumčivej Evighetsmaskinen, zahralo trio chytľavú kompozíciu Bumerang, ktorú paľbou na bicích odštartoval Jürgen Spiegel. Podobne ako mnohé ďalšie Tingvallove skladby, Bumerang má hitový potenciál. Stačilo by ju zaradiť do repertoáru popovej hviezdy, nasadiť do playlistu „správnej“ rozhlasovej stanice a hit by bol na svete.

Za zmienku stojí aj fakt, že Martin Tingvall začínal s Jürgenom Spiegelom dávno pred založením tria, v duu bez basistu (basové linky hral Tingvall na klávesoch). Zo starších albumov tria odznela melancholická Nimis s postupnou gradáciou a ukľudňujúcim záverom. Nosným prvkom väčšiny Tingvallovych skladieb sú klavírne témy, ktoré dokonale dopĺňa Calvov melodický kontrabas. Od zabehnutej schémy sa trochu odlišuje tanečné latino s názvom Mustache zo staršieho albumu Skagerrak, ktoré odznelo v druhej polovici setu. Veľkú časť Tingvallovej tvorby tvoria skladby v pomalšom tempe s neustále sa meniacou energiou a aj vďaka tejto vzácnej devíze dokáže trio udržať obecenstvo v napätí počas celého večera. Koniec koncov, vo veľkej akustike Besedného domu vyzneli najlepšie práve pomalé kompozície. Najsilnejšie z balád, NimisPsalm mi svojou náladou pripomenuli krásny smútok skladby Utviklingssang od klaviristky Carly Bley. Trio sa s Brnom rozlúčilo dvomi prídavkami – Elis Visa a Vulkane.

Tingvall Trio nastavilo hneď zo začiatku nového roku laťku dosť vysoko. Uvidíme, ako sa s výzvou vyporiadajú jazzmani, ktorí sa chystajú do Brna v ďalších mesiacoch. O tom, že silných mien bude neúrekom, niet žiadnych pochýb.

Napište komentář

E-mail nebude publikován

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..